Výber dezinformačných trendov (2. júla 2021)

V rámci projektu Infosecurity.sk, ktorý spadá pod STRATPOL – Strategic Policy Institute a Slovak Security Policy Institute, s podporou pražskej kancelárie Nadácie pre slobodu Friedricha Naumanna, monitoruje naša redakcia aktivity slovenskej i zahraničnej dezinformačnej scény. Činnosť v rámci tohto projektu spočíva v každodennom monitorovaní dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií, ktoré vznikajú v online priestore. To umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré v tomto priestore rezonovali najviac, a tiež zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Tento report predstavuje dvojtýždňový prehľad vznikajúcich trendov v šírení škodlivého online obsahu. Na základe toho môže Infosecurity.sk poukazovať na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

Keďže prvá polovica roku 2021 je za nami, tento týždeň vám Infosecurity.sk prináša nielen prehľad dezinformačných trendov zachytených za posledné dva týždne, ale aj polročné zhodnotenie aktivít dezinformátorov na sociálnych sieťach:

  1. V poslednom polroku sa dezinformátorom darilo pomerne úspešne pútať pozornosť verejnosti a upevniť tak svoje postavenie na sociálnych sieťach.
  2. Od počiatku roka uverejnili dezinformačné médiá množstvo príspevkov so škodlivým obsahom na širokú škálu tém. Podľa analytického nástroja CrowdTangle[1] rezonovali predovšetkým tie, ktoré pojednávali o pandémii vírusu Covid-19.
  3. Zatiaľ čo v počte získaných interakcií (komentárov, zdieľaní a reakcií) zaznamenali niektoré dezinformačné médiá v druhom štvrťroku v porovnaní s prvým štvrťrokom pokles, iným dezinformačným aktérom, predovšetkým tým z politiky, sa naopak podarilo na svoje facebookové stránky, prostredníctvom ktorých šíria škodlivý obsah, prilákať množstvo nových sledovateľov.
  4. Pozornosť na seba dezinformátori pútajú predovšetkým obsahom, ktorý apeluje na pocity neistoty a strachu z pandémie. S varovaniami odborníkov o možnej tretej vlne pandémie spôsobenej variantom Delta, prichádza aj nová vlna dezinformačných naratívov.
  5. V súvislosti s Delta variantom sa tak na sociálnych sieťach objavilo množstvo dezinformačných príspevkov, ktoré oplývajú „staronovými“ antivax naratívmi.

Spätný pohľad na prvý polrok 2021: ako sa darilo dezinformátorom na Facebooku?

Vstup do druhého polroku 2021 prináša možnosť spätne vyhodnotiť doterajšiu činnosť miestnych dezinformačných aktérov. Možno povedať, že prvá polovica roku 2021 bola pre slovenských dezinformačných aktérov veľmi plodná. Strach, neistota a všeobecná únava z protipandemických opatrení, spolu s citlivými témami, ako je očkovanie, poskytli dezinformátorom dostatok príležitostí ako zaplaviť infopriestor škodlivým obsahom.

Najskôr sa pozrieme, ako si počínali popredné dezinformačné médiá. Do porovnania sme vybrali tri popredné dezinformačné „alternatívne“ médiá na Slovensku: Hlavné správy, Hlavný denník a ExtraPlus. S pomocou analytického nástroja Crowdtangle sme pripravili sériu grafov ilustrujúcich aktivity a popularitu príspevkov dezinformátorov na Facebooku za posledných 6 mesiacov z hľadiska zverejneného počtu príspevkov a celkových interakcií (komentárov, zdieľaní a reakcií).

Na grafe vyššie môžeme vidieť, že vybrané dezinformačné médiá zverejnili od začiatku roka na Facebooku takmer 15 000 príspevkov, čo v priemere vychádza na približne 183 uverejnených príspevkov týždenne. Môžeme taktiež vidieť, že dezinformačné médiá boli v uverejňovaní obsahu relatívne konzistentné. Celkový počet uverejnených príspevkov, ktorý dezinformačné média uverejnili, ako aj ich týždenný priemer, sú porovnateľné s rovnakými ukazovateľmi popredných dôveryhodných médií, akými si napríklad Aktuality.sk, SME a Denník N, ktorých štatistiky možno vidieť na nasledujúcom grafe.

Avšak jednou z oblastí, kde sa údaje pre dezinformačné médiá a dôveryhodné médiá významne líšia, je počet interakcií. Dva nižšie uvedené grafy zobrazujú počet interakcií získaných pre obe skupiny médií v prvej polovici roku 2021.

Na prvom z dvoch vyššie uvedených grafov môžeme vidieť, že dezinformačné médiá získali na svojich príspevkoch viac ako 3 milióny interakcií. Avšak, zatiaľ čo pre dôveryhodné média ostali počty získaných interakcii relatívne stabilné, na grafe dezinformačných médií možno pozorovať klesajúci trend.

Nie je žiadnym prekvapením, že dezinformátori ťažia predovšetkým z kríz a citlivých tém, ktoré polarizujú spoločnosť, ktorých prvá polovica roku 2021 priniesla nespočetné množstvo. Počiatok roku 2021 sa niesol v znamení druhej vlny pandémie Covid-19 a prísnych protipandemických opatrení. Tie spolu s citlivými témami, ako očkovanie, poskytli dezinformačným médiám dostatok príležitostí, z ktorých mohli ťažiť. Za posledných šesť mesiacov tak dezinformačné média publikovali veľké množstvo príspevkov na širokú škálu tém. Najviac však v spoločnosti rezonovali tie, ktoré súviseli s pandémiou koronavírusu.

Ako sme už informovali v predchádzajúcich monitorovacích správach, dezinformačné médiá sa opakovane pokúšali zľahčovať závažnosť pandémie a odradiť verejnosť od očkovania vakcínami západnej výroby, a to neprimeraným zveličovaním zriedkavých prípadov nežiaducich vedľajších účinkov. Nákup neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V sa taktiež ukázal ako obzvlášť polarizujúca téma, ktorá so sebou priniesla nielen politickú krízu, ale aj novú vlnu dezinformačných naratívov. V tejto súvislosti sa podmienky pre dezinformačné médiá v prvom štvrťroku 2021 ukázali ako veľmi priaznivé.

V druhom štvrťrok sa však počet celkových interakcií dosiahnutých dezinformačnými médiami začal znižovať. Tento trend možno pripísať kombinácii rôznych faktorov. Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že spoločné úsilie viacerých mimovládnych organizácií pri odhaľovaní a vyvracaní rôznych dezinformačných naratívov, ako aj vládou podporované očkovacie kampane, prispeli k oslabeniu dezinformačných médií. Možným vysvetlením taktiež je, že „novosť“ a „zaujímavosť“ dezinformačných naratívov častým opakovaním a postupom času jednoducho vyprchala.

Aj keď postupný pokles počtu interakcií pre dezinformačné média je pozitívnou správou pre informačnú bezpečnosť, neznamená to, že dezinformační aktéri naďalej nepredstavujú vážnu bezpečnostnú hrozbu. Nepretržité uverejňovanie nových príspevkov týmito médiami ukazuje, že dezinformátori aj naďalej zahlcujú informačný priestor škodlivým obsahom, ktorým sa im darí pútať pozornosť verejnosti. Len za posledné 2 týždne sa im podarilo získať zhruba 100 000 interakcií.

Navyše, ak sa okrem „alternatívnych“ médií zameriame aj na ďalších dezinformačných aktérov, môžeme odpozorovať opačný trend. Pre porovnanie sme vybrali troch slovenských opozičných politikov, Ľuboša Blahu, Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí sú známi šírením škodlivého obsahu na svojich facebookových stránkach.

Ako ilustruje graf vyššie, títo traja politici spolu od začiatku roka zverejnili iba asi 1 200 príspevkov. I napriek relatívne nízkemu počtu príspevkov v porovnaní s vyššie zmienenými médiami však dosiahli kolektívne viac ako 9 miliónov interakcií, ako je možno vidieť na nasledujúcom grafe.

Ak sa pozrieme na nasledujúci graf mapujúci počty sledovateľov, môžeme vidieť, že spolu títo politici na svojich facebookových stránkach získali  za posledných 6 mesiacov viac ako 80 000 nových sledovateľov. To je nárast takmer o 30 %. Zatiaľ teda čo „alternatívne“ médiá v počte interakcií od začiatku roka zaznamenali pokles, títo dezinformační aktéri dokázali upevniť svoju pozíciu. Jedným z možných vysvetlení tohto javu je, že zatiaľ čo v minulosti boli hlavným zdrojom rôznych konšpiračných a dezinformačných naratívov primárne „alternatívne“ médiá, v posledných rokoch sa tieto naratívy postupne dostali do rétoriky politikov. Politici sa tak stávajú primárnymi zdrojmi a šíriteľmi dezinformačného obsahu, pričom tak postupne zatieňujú „alternatívne“ médiá.

Je však potrebné zdôrazniť, že dezinformační aktéri vybraní pre toto porovnanie predstavujú iba malú časť zo slovenskej dezinformačnej scény. Sme si taktiež plne vedomí, že samotné štatistiky nedokážu komplexne vyjadriť skutočný vplyv týchto aktérov, dokážu nám však poskytnúť cenné informácie o potenciálnom dosahu dezinformácií.

Nové príležitosti pre dezinformátorov na obzore?

V súvislosti s nárastom prípadov nákazy delta variantom koronavírusu, sa na sociálnych sieťach za posledné dva týždne objavilo množstvo staronových dezinformačných naratívov spochybňujúcich protipandemické opatrenia a efektívnosť očkovania. Väčšina sa ako obvykle pokúša apelovať na negatívne emócie čitateľa a navodiť dojem, že očkovaním človek stráca slobodu, označujúc vládu za „očkovacie gestapo“ a variant delty za zámienku na neustále predlžovanie reštriktívnych opatrení.

Môžeme pozorovať, že dezinformátori neustále šíria rovnaký set naratívov, ktoré len mierne prispôsobujú aktuálnemu vývoju. Tento fakt možno vidieť aj na spôsobe, akým dezinformátori využívajú aktuálne udalosti zo sveta športu. V posledných týždňoch venovali pozornosť najmä majstrovstvám Európy vo futbale, ktoré sú v súčasnosti horúcou témou, a tak poslúžili ako odrazový mostík na šírenie škodlivého obsahu.

Napríklad po nedávnom kolapse dánskeho futbalistu Christiana Eriksena sa na sociálnych sieťach objavilo množstvo dezinformačných správ spájajúcich túto tragickú udalosť s očkovaním proti Covid-19. A to aj napriek tomu, že hovorca dánskej futbalovej federácie takéto informácie vyvrátil, nakoľko príčinou Eriksenovho kolapsu bola zástava srdca. Dezinformátori sa taktiež pokúšali využiť aj kontroverziu okolo plánov osvetliť mníchovskú Allianz arénu počas zápasu Nemecka proti Maďarsku v dúhových farbách na protest proti Orbánovmu anti-LGBT zákonu. Miestne dezinformačné médiá v tejto súvislosti využili príležitosť na presadzovanie svojich protizápadných a protieurópskych naratívov a vykreslili Orbána ako hrdinu, ktorý bráni hodnoty svojej krajiny napriek tlaku EÚ.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že sa dezinformátorom podarilo za posledných 6 mesiacov získať veľkú pozornosť verejnosti a posilniť svoje postavenie na sociálnych sieťach. S potenciálnou treťou vlnou pandémie Covid-19 za rohom a krízou s ňou spojenou, zostáva otázne, či budú pre dezinformátorov prívetivé podmienky aj v druhej polovici roku 2021.


[1] CrowdTangle je nástroj určený na sledovanie a analýzu sociálnej siete Facebook. https://www.crowdtangle.com

Autori: Matej Spišák, Denis Takács

Supported by Friedrich Naumann Foundation For Freedom.