Sociálne siete pomáhajú ropným a plynárenským spoločnostiam pri greenwashingu

Veľké ropné a plynárenské spoločnosti upúšťajú od šírenia dezinformácií o klíme. Výhodnejší je pre ne greenwashing, ktorým získavajú podporu verejnosti a znásobujú svoje zisky. V tomto ťažení spoločnostiam pomáhajú sociálne siete, ktoré im umožňujú umiestňovanie greenwashingových reklám.

Popri šírení klimatických dezinformácií sa v súčasnosti čoraz viac rozmáha fenomén známy ako greenwashing. Ide o stratégiu, ktorej účelom je zobrazovať konkrétneho aktéra, zväčša firmu, ako šetrnejšiu k životnému prostrediu a klíme než reálne je.

Okrem budovania pozitívneho imidžu tak predsatvitelia spoločnosti môžu odvrátiť pozornosť od aktivít firmy prispievajúcich k devastácii životného prostredia a klimatickým zmenám.

Zelený imidž

Firmy vyrábajúce fosílne palivá dlhodobo zavádzajú verejnosť o krokoch, ktoré údajne podnikajú s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť tak rozsah klimatických zmien. Uvedomujú si totiž, že popieranie klimatickej zmeny pre ne môže byť nevýhodné, keďže prestáva byť spoločensky akceptovateľné.

Preto siahajú po rôznych nástrojoch greenwashingu. Najčastejšie ide o selektívne zverejňovanie informácií o vlastnom konaní a informovanie o symbolických krokoch. Tie však nemajú na zníženie emisií zásadnejší vplyv.

Príkladom druhej kategórie môžu byť príležitostné príbehy o pomoci zvieratám. Tie publikuje napríklad brazílska spoločnosť Petrobras, ruský Gazprom alebo čínsky Sinopec.

Príspevky o ochrane vybraných živočíšnych druhov (napríklad tučniakov či mrožov) mieria na publikum, ktoré môže byť zmenou klímy a degradáciou životného prostredia znepokojené. Druhou stranou mince je však vypúšťanie veľkého množstva emisií, rozsiahle znečistenie či ekologické katastrofy, ktoré práve tieto spoločnosti spôsobujú.

Mnohé ropné a plynárenské spoločnosti tak na jednej strane prezentujú opatrenia na dosiahnutie nulových emisií, v rovnakom čase však lobujú za využívanie fosílnych palív a zavádzajú verejnosť o svojom úsilí získavať energie z obnoviteľných zdrojov.

Greenwashing má vážne dopady

Viaceré výskumy dokazujú, že spoločnosti ako BP, ExxonMobil a Shell mali po desaťročia dostatok informácií o negatívnych dopadoch ľudskej činnosti na životné prostredie.

Naďalej však podporovali šírenie dezinformácií a naratívov prispievajúcich k popieraniu zmeny klímy, čím usilovali o spochybnenie vedeckého konsenzu. Už v roku 1989 vznikla v USA priemyselná organizácia Globálna klimatická koalícia (Global Climate Coalition, GCC), ktorá fungovala až do roku 2002.

Základom jej činnosti bol boj proti klimatickým opatreniam vlády na úkor záujmov energetických spoločností a priemyselných korporácií. Lobistická skupina sa preto sústredila na spochybňovanie klimatickej vedy a podkopávanie regulačných opatrení. Jedným z cieľov bolo taktiež zabrániť USA v ratifikácii Kjótského protokolu, dohovoru OSN o znižovaní emisií skleníkových plynov.

Po svojom zániku GCC predala štafetu jednotlivým spoločnostiam a lobistickým skupinám. Tie pokračujú v tejto rétorike a taktikách zahŕňajúcich vyberanie čerešničiek („cherry picking“), posilňovanie konšpiračných naratívov a podporovanie falošných expertov. Aktuálne sa skôr usilujú o vytváranie vlastného pozitívneho obrazu. Robia tak pomocou nástrojov ako je podpora výskumných tímov a medializácia svojich zelených aktivít, podpora konšpirátorov a dezinformátorov však stále pretrváva.

Jednoznačným cieľom takéhoto správania je znásobenie vlastných ziskov a zachovanie status quo v opatreniach na ochranu životného prostredia. Takýto prístup spoločností však môže mať vážne dopady, keďže podkopáva globálne úsilie v boji za zmiernenie dopadov zmeny klímy.

Firmy postupujú podľa príručky tabakového priemyslu

Taktiky na popieranie klimatickej zmeny a odďaľovanie prijímania opatrení pochádzajú z tzv. „príručky tabakového priemyslu“ („Big Tobacco’s playbook“). V súlade s ňou väčšina spoločností nepoužíva pre svoje ciele priamo dezinformačné kampane, ale siaha po menej nápadných nástrojoch.

Medzi nimi sa napríklad nachádza presadzovanie falošných expertov a pseudovedeckých naratívov, spochybňovanie vedcov alebo vedeckých zistení, ktoré sú pre firmy nepohodlné, alebo odvracanie pozornosti od vlastných škodlivých aktivít.

V hre je opäť úloha sociálnych sietí

Greenwashing zo strany veľkých spoločností podporujú aj sociálne siete, a to primárne tým, že umožňujú umiestňovanie zavádzajúcich reklám.

Na takéto reklamy si firmy vyčleňujú značné finančné čiastky. Podľa monitorovacej stránky Eco-Bot.net vynaložili ropné a plynárenské spoločnosti počas minuloročnej Konferencie OSN o zmene klímy (COP 26) na reklamu milióny dolárov. Facebook a Instagram mohli podľa Eco-Bot.net získať z greenwashingových reklám počas COP 26 približne 5 miliónov dolárov.

Podľa organizácie InfluenceMap minuli ropné a plynárenské spoločnosti takmer 10 miliónov dolárov na viac ako 25-tisíc facebookových reklám. Ich účelom bola propagácia fosílnych palív.

Dáta o výdavkoch spoločností na PR a reklamu sa však bežne nezverejňujú, preto ide iba o odhadované čiastky. Štúdia z roku 2018 usilujúca o odhad priemerných výdavkov piatich najväčších ropných spoločností v USA na reklamné účely udáva, že by mohlo ísť o 120 miliónov dolárov ročne.

Vzhľadom na to, že tlak na využívanie obnoviteľných zdrojov energií miesto fosílnych palív v súčasnosti rastie, môžeme očakávať aj zvyšujúce sa úsilie ropných spoločností o zavádzanie verejnosti a ovplyvňovanie legislatívy.

Umiestňovanie reklám na sociálnych sieťach ako nástroj pre dosiahnutie týchto cieľov je pritom obojstranne výhodné. Sociálne platformy majú z ich umiestnenia veľké zisky. Ropné a plynárenské firmy zároveň profitujú z dopadov greenwashingu na zacielené publikum.

Pre zadávateľov je reklama na sociálnych sieťach výhodná aj vzhľadom na náročné odhaľovanie škodlivých naratívov, ktoré môže obsahovať. Na rozdiel od popierania zmeny klímy sa totiž greenwashingové posolstvá nemusia zakladať iba na nepravdivých informáciách. Môže ísť napríklad o vynechanie podstatných informácií, na základe čoho príspevky alebo reklamy nemusia získať pozornosť fact-checkerov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk