Prezident Vladimír Putin v začiatkoch invázie na Ukrajinu veril, že Moskva je schopná dosiahnuť rýchle a jednoduché víťazstvo. Jeho nádeje však boli zmarené tvrdým odporom ukrajinskej armády. Hoci podľa Putina vývoj udalostí na Ukrajine prebieha podľa plánu, nedávne rozhodnutie Moskvy posilniť ruské vojská o bojovníkov z Blízkeho východu toto vyjadrenie spochybňuje.
Kremeľ sa snaží prispôsobovať svoje taktiky aj v informačnom priestore. Niektoré nepravdivé naratívy Moskvy o dôvodoch invázie si však v ruskom repertoári lží zachovávajú svoje (ne)čestné miesto. Údajná denacifikácia Ukrajiny je jedným z hlavných oporných bodov ruskej dezinformačnej mašinérie, ktorá sa snaží ospravedlniť inváziu na Ukrajinu.
Fakt, že na čele krajiny stojí židovský prezident a krajne pravicové strany vo voľbách dosahujú výsledky v jednociferných číslach, dokazujú absurdnosť Putinovho tvrdenia.
V ukrajinských parlamentných voľbách v roku 2019 sa štyri hlavné pravicové strany spojili a vytvorili jednotný blok. Táto koalícia strán však vo voľbách získala len 2,15 % hlasov; neprekročila tak potrebnú 5 % hranicu a nezískala žiadne poslanecké mandáty. Okrem toho, všetky prejavy nacizmu sú podľa zákona na Ukrajine zakázané.
Falošné tvrdenia o genocíde
Druhý pilier ruskej propagandy sa zakladá na vyjadrení, že Ukrajina vedie genocídu proti rusky hovoriacemu obyvateľstvu na východe krajiny.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá situáciu na Ukrajine monitoruje prostredníctvom Osobitnej monitorovacej misie OBSE informuje, že „tvrdenie Ruska o genocíde na Ukrajine je odsúdeniahodným klamstvom“.
Na vládou kontrolovaných oblastiach Ukrajiny sa podľa misie nikdy nedialo nič, čo by sa podobalo vyhláseniam Ruska. Nezávislé ruské médium so sídlom v Lotyšsku, The Insider, taktiež potvrdzuje, že udalosti na východe Ukrajiny nezodpovedajú žiadnej z uznaných definícií genocídy.
Existuje mnoho ďalších nepravdivých tvrdení napríklad o tom, že Ukrajina nie je suverénny štát alebo patrí do privilegovanej sféry Ruska. Ďalšiu kapitolu tvoria dezinformácie obviňujúce z konfliktu Západ, Spojené štáty americké či rozširovanie NATO.
Modifikácie ruskej dezinformačnej bubliny
Keďže tieto dezinformácie šírené od začiatku ruskej invázie vzhľadom na vývoj boja už viac nestačili, kremeľský propagandistický aparát sa zameral na posilnenie svojich aktivít. Vojnové zločiny naberali na brutalite a Moskva potrebovala ospravedlniť fakt, že civilisti sú čoraz častejšie terčom širšej agresie.
Útok na pôrodnicu v Mariupole bol odôvodnený nepravdivým tvrdením, že toto miesto bolo využívané ako základňa práporu Azov. Toto vyhlásenie dopĺňali ďalšie tvrdenia o tom, že tehotná žena, ktorá sa objavila na fotkách z bombardovaného miesta, je herečka.
Rusko vyvinulo snahu posilniť svoje dezinformačné aktivity aj z „druhej strany mince“. Kremeľ sa inšpiroval organizáciami na overovanie faktov a spustil tzv. „StopFakes“ kampaň. Niektoré účty ruských veľvyslanectiev na sociálnych sieťach sa pokúšali vyvracať pravdivé informácie o útoku na pôrodnicu v Mariupole a označovať ich za dezinformácie.
Vplyv Západu na Putinovu hybridnú vojnu
Bezprecedentnosť útoku na suverénnu európsku krajinu v 21. storočí sa odrazila aj na reakciách medzinárodného spoločenstva.
Na pôde OSN sa proti ruskej invázii postavila drvivá väčšina štátov. Proti rezolúcii, ktorá odsudzovala ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzývala na okamžité stiahnutie ruských síl, bolo iba päť krajín.
Na stranu Ruska sa postavilo Bielorusko, Severná Kórea, Eritrea a Sýria. Putin zrazu stratil podporu tých, ktorí sa roky zastávali ruských záujmov, obhajovali prehrešky Ruska a často preberali Putinove naratívy.
Známe propagandistické spravodajské kanály RT a Sputnik boli v celej Európskej únii zakázané. Pridali sa aj sociálne siete, ktoré voči ruskej propagande zaviedli represívne opatrenia.
Rozsiahle sankcie medzinárodného spoločenstva si žiadali okamžitú reakciu Kremľa, ktorá by „zachránila“ situáciu. Ruské médiá začali vykresľovať sankcie ako nástroj, ktorý v konečnom dôsledku povedie k vzniku hlbokej recesie v EÚ či kolapsu západného finančného systému.
Týmto spôsobom sa Moskva snažila klamlivo zveličiť nepriaznivé účinky sankcií na Západ. Zároveň tak aj vyvíjala úsilie odvrátiť pozornosť ruských občanov od masívnych odchodov medzinárodných spoločností z územia Ruska či rastúcej inflácie.
Represívne opatrenia spolu s vlnou kritiky a odsúdenia donútili Moskvu prehodnotiť svoj plán v online priestore. Kremeľská propaganda sa viac zamerala na svoje domáce publikum, ako aj na rusky hovoriacu diaspóru v susedných krajinách.
Kremeľ sa vrátil k starým zvykom
14. marca Ruskom podporované separatistické sily v Donecku zostrelili ukrajinskú raketu, ktorej úlomky podľa tvrdenia Moskvy zabili 23 civilistov. Kyjev útok poprel a tvrdil, že raketa bola ruská.
Podľa Ukrajiny mohlo Rusko útočiť pod „falošnou vlajkou“. To by znamenalo, že Moskva vykonala útok sama so zámienkou použiť ho ako ospravedlnenie odvety. V Rusku túto udalosť využili štátom kontrolované dezinformačné kanály a začali v krajine posilňovať šírenie tvrdenia o humanitárnej kríze, v ktorej zomierajú civilisti a ktorá sa vinou Kyjeva odohráva na východnej Ukrajine.
Humanitárna kríza na Ukrajine je však v skutočnosti výsledkom Putinovej invázie. Ruské sily útočiace na evakuačné trasy a státisíce civilistov uväznených v obliehaných mestách bez vody, jedla a elektriny, sú jasným dôkazom ruskej agresie.
V súlade so svojou taktikou vyvolávania strachu Kremeľ recykloval aj svoju roky šírenú konšpiračnú teóriu o amerických laboratóriách na Ukrajine. Tie mali údajne vyvíjať biologické zbrane. Ruské obvinenia však neboli podložené žiadnymi dôkazmi a nikdy sa nepotvrdili.
Moskva zavádza autoritárske opatrenia
Ako ďalší krok s účelom posilnenia kontroly nad domácim informačným priestorom Kremeľ zablokoval Facebook, Twitter a Instagram. Dnes sa pozornosť Moskvy v rámci jej hraníc
sústreďuje nielen na vytváranie dezinformácií, ale aj na čoraz prísnejšie obmedzovanie prístupu k nezávislým a objektívnym zdrojom informácií.
Nový zákon o „falošných správach“, ktorý sa v ponímaní ruských predstaviteľov vykresľuje ako nástroj proti šíreniu klamlivých informácií o ozbrojených silách Ruska a ich operáciách, v skutočnosti trestá prejavy v rozpore s oficiálnou propagandou.
Autokratický režim Vladimíra Putina sa v čase silného odporu zo strany Ukrajincov a zjednoteného Západu snaží udržať svoj dezinformačný aparát v plnej sile a fungovaní. Zdá sa však, že vojenská invázia na Ukrajinu škodí kremeľskej dezinformačnej mašinérii, ktorú Putin desaťročia cibril a kultivoval.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
