Psychológia lživých informácií – ako im predchádzať?

V druhej časti trojdielnej série sme si vysvetlili aké mechanizmy máme k dispozícii na obranu proti klamlivým informáciám. V nej ste sa mohli dočítať, že prevencia je najlepšia obrana.

V poslednej časti upriamime pozornosť na základné koncepty prevencie pred lživými informáciami. Dozviete sa pritom, že mnohé z nich sa nachádzajú priamo v našich mysliach, stačí len vedieť ako ich správne používať.

Skepticizmus

Ide o obranný mechanizmus proti manipulácii a zároveň túžbu po poznaní úplnej pravdy. Treba ho odlíšiť od cynizmu aj od ľudskej nedôverčivosti.

Tým, že pochybujeme, zapájame pri posudzovaní informácie viac kognitívnych procesov. Výsledkom je vyššia odolnosť voči nepravdivým informáciám. Protipólom skepticizmu je už spomínané akceptovanie nezmyslov“, čo len potvrdzuje hypotézu, že máme sklony veriť, že informácia je pravdivá len preto, že by sme chceli, aby bola pravdivá a nie na základe reálnych faktov. K tomuto dochádza napríklad vtedy, ak majú ľudia nedostatok analytického myslenia.

Emocionálny skepticizmus

Obranný mechanizmus, ktorý slúži ako prevencia proti manipulácii prostredníctvom pocitov. Zafunguje, ak sa pred zdieľaním nejakého šokujúceho, no nepravdivého príspevku, na chvíľku upokojíte.

Napriek skutočnosti, že emócie sú silným nábojom pri zdieľaní postov a s tým súvisiacej dezinformačnej kampani, často bývajú v kampaniach mediálnej gramotnosti prehliadané. Preto je na porozumenie techník skepticizmu ešte potrebný komplexný výskum. 

Obozretnosť

Ide o zvýšenú pozornosť voči škodlivým vplyvom nepravdivých informácií.

V roku 2010 tím výskumníkov na čele s Ulrichom Eckerom zistil, že keď sme varovaní pred zhubnými vplyvmi lživých informácií – ako napr. efektu pretrvávajúceho vplyvu – stávame sa voči nim ostražitejšími.

Analytické myslenie

Analytické myslenie je kognitívny proces, ktorý sa zakladá na dômyselnom vyhodnocovaní informácií. Touto technikou dokážeme predchádzať vytváraniu predčasných záverov. 

Skúste sa nabudúce hlbšie zamyslieť nad obsahom nejakého článku, ktorý čítate a môže vám to pomôcť odhaliť lož. Kognitívni experti totiž dospeli k poznatku, že „analytický myšlienkový proces pomáha rozoznať pravdu od lži pri čítaní fake news titulkov.

Efekt trenia

Hovoríme o ňom vtedy, keď chceme vykonať niečo nové (napr. naučiť sa hrať na hudobný nástroj), ale bráni nám v tom technická prekážka (napr. motorika tela). Je opakom plynulosti, teda toho, keď sa nám darí.

Lisa Fazio, americká výskumníčka, preukázala, že ak tento efekt aplikujeme u ľudí, ktorí niečo zdieľajú na sociálnych sieťach a spýtame sa ich prečo si myslia, že ten-ktorý titulok správy je pravdivý, je nižšia pravdepodobnosť, že budú šíriť dezinformácie.

Poštuchnutia

Ide o malé nápovedy, ktoré nám majú naznačiť ako sa správať. Koncept sa prvýkrát objavil v knihe z oblasti behaviorálnych vied. 

Poštuchnutia nás majú „nakopnúť“ k analytickému mysleniu, aby sme sa voči dezinformáciám stali odolnejšími. Dokonca aj nedávna štúdia potvrdila, že ak ľudí vo svojom okolí budeme nabádať k tomu, aby sa zamysleli nad správnosťou informácie predtým, ako ju chcú zdieľať online, významne to prispieva k rozvoju ich kritického myslenia.

Tomáš Horeháj
Študent PhD. na Akadémii Policajného zboru, kde sa venuje kriminológii a bezpečnostným vedám. Ukončil magisterské a následne aj rigorózne štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Absolvoval odbornú stáž na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí a v Úrade boja proti drogám a kriminalite (UNODC) vo Viedni. V súčastnosti sa špecializuje na výskum v oblasti trestného práva, viktimológie, psychológie propagandy a bezpečnostnej analýze.