EK chápe dezinformácie ako závažnú hrozbu pre stav demokracie v členských štátoch Európskej únie (EÚ). Bojovať proti ich šíreniu je nevyhnutné pre zachovanie dôvery v inštitúcie členských štátov a Únie, zachovanie dôvery v relevantné médiá, ako aj ochranu volebných procesov a slobody prejavu.
S ohľadom na riziká, ktoré dezinformácie prinášajú, pristupuje EK k prijímaniu legislatív usilujúcich o zvyšovanie zodpovednosti online platforiem, transparentnosti online reklamy, ale aj zodpovednosti k obsahu, ktorý sa na platformách šíri. Medzi najdôležitejšie dokumenty v tomto ohľade patrí Akčný plán pre európsku demokraciu (EDAP) či Zákon o digitálnych službách (DSA).
Čím je výnimočný Kódex proti šíreniu dezinformácií?
Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (Code of Practice on Disinformation) je dokument predstavený EK v roku 2018. Ide o prelomový kódex, ktorý zaručil, že mnohé online platformy (Facebook, Google, Twitter a i.) prijali dobrovoľné samoregulačné normy pre boj s dezinformáciami.
Dokument sa zameriava na širokú škálu záväzkov ako je zvyšovanie transparentnosti v politickej reklame či zrušenie falošných účtov a demonetizáciu tvorcov dezinformácií. V niektorých aspektoch sa však jeho implementácia ukázala ako nedostatočná, preto EK pristúpila k vydaniu nového usmernenia.
Čo prináša nové usmernenie EK?
Usmernenie EK ku Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií prináša viacero dôležitých nových prvkov. Najpodstatnejšou zmenou oproti pôvodnému zneniu je prechod od samoregulačného princípu k spoločnej regulácii (tzv. koregulácia). Samoregulačný princíp v praxi znamenal dobrovoľné zdieľanie dát platformami a vydávanie výročných správ o boji s dezinformáciami a odstraňovaní škodlivého obsahu.
Daniel Braun, zástupca vedúcej kabinetu podpredsedníčky EK Věry Jourovej, sa v spomínanej diskusii RVR venoval otázkam toho, čo nové usmernenie ku Kódexu prináša. Mimo iného podľa neho ide o súbor väčšieho počtu iniciatív, pod ktoré spadá podpora dôveryhodných informácií, podpora médií, ekonomické, ale aj politické opatrenia. Impulzom pre vytvorenie usmernenia bola podľa Brauna koronakríza, počas ktorej dezinformácie najmä prenikli do mainstreamu. Ľudia sa dnes viac sústredia na emotívne témy a demokratické procesy nestíhajú na vznikajúce hrozby reagovať.
Podľa Ľuboša Kukliša, riaditeľa kancelárie RVR, je usmernenie dôležité, keďže prináša základný monitorovací systém a hlbšie nastavené kritériá s lepšou štruktúrou. Okrem kvantitatívnych dát, ktoré platformy s Úniou zdieľajú, budú kľúčové kvalitatívne elementy (nielen koľko obsahu bolo stiahnutého, ale aj o aký obsah išlo a prečo bolo voči nemu zakročené).
SR v Observatóriu pre digitálne médiá
V diskusii bola značná pozornosť venovaná aj Európskemu observatóriu digitálnych médií (European Digital Media Observatory, EDMO). V rámci neho funguje už aj regionálny hub zdržujúci Slovensko, Česko a Poľsko (Central European Digital Media Observatory, CEDMO).
Cieľom jeho pôsobenia je zvýšiť schopnosť odhaľovať, analyzovať a poukazovať na dezinformačné kampane. Zároveň EDMO slúži ako centrum spolupráce medzi factcheckermi, akademickými pracovníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami.
O regionálnom hube CEDMO v rámci diskusie hovoril profesor na Karlovej Univerzite v Prahe Václav Moravec. Upozornil na pridanú hodnotu činnosti stredoeurópskeho hubu, ktorou je najmä využitie technologických nástrojov a ich posun v detekcii dezinformácií. Centrum bude usilovať o zvyšovanie odolnosti populácie voči dezinformačným naratívom, ako aj miery digitálnej a mediálnej gramotnosti.
Celú diskusiu „Nový kódex postupov proti šíreniu dezinformácií – očakávania, vízie a plány“ si môžete pozrieť na Youtube kanáli Rady pre vysielanie a retransmisiu.
