Maďarské opatrenia v boji proti COVID-19 alebo len zásterka pre upevnenie moci

V súčasnom boji proti pandémii sú štáty nútené pristúpiť k mimoriadnym opatreniam a prijímať nové zákony. Za chaotických okolností sa môže stať, že niektoré krajiny zneužijú svoju moc a presadia legislatívne zmeny ohrozujúce právny štát a základné demokratické princípy. Snaží sa Maďarsko skutočne bojovať proti pandémii alebo mu ide o coup d’État?

„Splnomocňujúci zákon“

Koncom marca prijal maďarský parlament kontroverzný „zákon na ochranu pred koronavírusom“, ktorý opozícia a kritici nazvali „Splnomocňujúci zákon“, keďže povoľuje vládnej strane Fidesz a jej predsedovi, Viktorovi Orbánovi, vládnuť na základe nariadení neobmedzene. Za bežných okolností je na presadenie vládneho nariadenia potrebný súhlas parlamentu, ktorý má na prerokovanie po dobu 15 dní. Nový zákon však povoľuje Orbánovi predĺžiť možnosť vládnutia bez potreby „zelenej“ od parlamentu až do skončenia núdzového stavu, teda prakticky neobmedzene, čo je v zjavnom rozpore s maďarským ústavným právom. 

Pozor na to, o čom píšeš, pretože Veľký Brat sa pozerá 

Kritika je v tomto prípade namieste, pretože zákon upravuje aj podmienky trestného stíhania, ktoré môže byť začaté aj proti novinárom, ktorí údajným šírením klamlivých, či skresľujúcich informácií podkopávajú vládny naratív. Na jednej strane je chvályhodné, že sa štát snaží brojiť proti dezinformáciám, na druhej strane si treba položiť otázku, kto v tomto prípade rozhoduje čo možno považovať za dezinformáciu? Predsa Orbán a jeho Fidesz. A aký trest za šírenie dezinformácie teda hrozí? Jeden až päť rokov väzenia, pričom za porušenie nariadenia karantény hrozí osemročný trest. Zákon si už našiel prvú obeť – opozičného aktivistu, ktorý bol vzatý do väzby za post na Facebooku, ktorým údajne šíril paniku a kritizoval vládu. Aktivistu nakoniec prepustili na slobodu, ale ide o jasný príklad toho, ako môže vláda zneužívať svoju moc a brániť občianskej spoločnosti prezentovať verejnú mienku.

Reakcia EÚ na nový zákon 

Zákon sa už stal aj terčom kritiky viacerých európskych inštitúcií. Ešte pred jeho prijatím varovala komisárka Rady EÚ pre ľudské práva, Dunja Mijatović, že prostredníctvom tohto zákona vláda nepochybne získa široké právomoci, a čo je ešte znepokujúcejšie, bez striktného časového obmedzenia a právnej brzdy. V podobnom duchu sa vyjadrila aj prezidentka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, ktorá sa obáva neprimerane prísnych pravidiel v boji proti pandémii koronavírusu, čím mala určite na mysli maďarský prípad. 13 členských štátov podpísalo dokument, v ktorom spoločne vyzývajú na rešpektovanie demokratických hodnôt, právneho štátu a elementárnych ľudských práv. Hoci nie explicitne, je zrejmé, že adresátom dokumentu bola Orbánova vláda. Neskôr sa však k signatárom pridal aj Orbán, pravdepodobne, aby sa tak zbavil podobného dojmu. 


Zdá sa, že núdzový stav v Maďarsku by sa mohol skončiť už v júni, ako vyhlásil vládny predstaviteľ Gergely Gulyás. Všetko bude závisieť od počtu pribúdajúcich prípadov nákazy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že zavádzanie takýchto extrémnych opatrení má v dnešnom svete silnejúcej propagandy a infodémie opodstatnenie, ale akékoľvek opatrenia by mali byť v prvom rade primerané, proporcionálne a legitímne. Inak hrozí, že maďarský prípad sa stane nebezpečným precedensom aj pre ostatné členské krajiny.

Tomáš Horeháj
Študent PhD. na Akadémii Policajného zboru, kde sa venuje kriminológii a bezpečnostným vedám. Ukončil magisterské a následne aj rigorózne štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Absolvoval odbornú stáž na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí a v Úrade boja proti drogám a kriminalite (UNODC) vo Viedni. V súčastnosti sa špecializuje na výskum v oblasti trestného práva, viktimológie, psychológie propagandy a bezpečnostnej analýze.