Prezident Trump na Facebooku a Instagrame „velebí násile.“ Zuckerberg mlčí.

Kým v USA zomrelo na covid-19 viac ako sto tisíc ľudí a mesto Minneapolis sužujú násilné protesty potom, ako policajt pri zatýkaní zavraždili afroamerična, prezident Trump podpísal nariadenie o odobratí právnej ochrany sociálnym sieťam.

Roztržka s prezidentom Spojených štátov začala potom, keď Twitter, ktorého je azda najprominentnejším užívateľom práve prezident Trump, po prvý raz umiestnil pod jeho príspevok upozornenie o nepravdivosti výroku. Ide o bezprecedentný prípad, ktorý u autoritatívneho prezidenta a jeho spolupracovníkov vyvolal ostrú reakciu. 

Nariadenie však nemá podľa právnych expertov páky, aby si efektívne vynútilo dodržiavanie stanovených pravidiel, no môže slúžiť ako predloha na vývoj podobnej legislatívy v budúcnosti. Podľa niektorých má isť o varovanie Markovi Zuckerbergovi, aby za žiadnch okolností nepristúpil na fact-checkovanie výrokov politikov, tak ako to teraz ukazuje Twitter.

Napriek ostrej reakcii Twitter umiestnil upozornenie aj pod ďalší Trumpov príspevok. Tentoraz sociálna sieť svojich užívateľov varuje, že prezidentove slová porušujú komunitné pravidlá o „velebení násilia.“ Prezident komentoval násilnosti v Mineapolis: „…keď začne rabovanie, začneme strieľať.“

Mark Zuckerberg následne vystúpil v americkej televízii FOX News, populárnom, no vysoko kontroverznom médiu, ktoré namiesto objektívnych správ často šíri stranícku propagandu republikánskej strany, či priamo lži

Šéf Facebooku, kritizoval konkurenčný Twitter, že overoval pravdivosť výroku prezidenta Trumpa. Podľa Zuckerberga, by jeho sociálna sieť, na ktorej funguje aj asi 2.7 milióna Slovákov, „nemala rozhodovať o pravdivosti výrokov, všetkého čo ľudia povedia online.“


S dopadom aj pre Slovensko

Na Slovensku je Facebook zďaleka najdominantnejšou sociálnou sieťou. Presunula sa na ňu veľká časť verejného diskurzu, politickej komunikácie, mobilizácie a v neposlednom rade aj predvolebných kampaní.

Ešte v nedávnej minulosti mal štát uplatňovaním štandardných regulačných mechanizmov pomerne efektívne nástroje, aby v prípade prekročenia pravidiel, vedel proti konkrétnemu subjektu účinne zakročiť. 

Dopustila sa niektorá z televízií nejakého prešlapu? Rada pre vysielanie a retransmisiu má kompetencie problém vyhodnotiť a môže médiu udeliť pokutu. 

Facebook však na Slovensku nemá ani len kanceláriu, neplatí tu dane a to napriek tomu, že na slovenských užívateľoch zarobí odhadom najmenej 22 miliónov eur ročne.

Politiky sociálnej siete vonkoncom neodrážajú skutočný stav

Facebook deklaruje boj proti dezinformáciám aj na Slovensku. Vydáva tlačové správy, ktoré média často preberajú bez toho, aby k nim pripojili aspoň krátku kritickú analýzu. Chýbajú odborníci. Fungujú tieto opatrenia? Nie.

Skutočnosť je na hony vzdialená deklarovanej snahe. Sociálna sieť totiž najpružnejšie reaguje na verejný tlak a hroziace reputačné škody. Ak však u nás jej reklamné správy iba málokto verejne kritizuje, nemá sa čoho obávať, svoje politiky meniť nemusí.

Iba včera priniesli investigatívci z Wall Street Journal informáciu o uniknutej výskumnej správe znútra Facebooku. V nej sa píše: „Naše algoritmy zneužívajú prirodzenú inklináciu ľudského mozgu k obsahom, ktoré rozdeľujú. … Ak necháme súčasný stav bez zmeny“, Facebook bude svojich užívateľov kŕmiť „stále kontroverznejším obsahom, aby tak získal ich pozornosť a maximalizoval čas ktorý strávia na platforme.“ 

To je nakoniec cieľom každej sociálnej siete. Čím dlhšie ste online, tým viac zarobí na reklame, ktorú vám servíruje.

Iný interný dokument uvádza, že 64% nových členov v extrémistických facebookových skupinách sa do nich dostalo vďaka automatickým odporúčaniam Facebooku.

Dezinformácie už dávno nie sú iba na periférii

Absurdné lži a konšpirácie už dávno nie sú doménou iba pokútnych dezifornačných webov. Za posledné roky sa aj u nás plynule dostali priamo do hlavnoprúdového politického diskurzu. 

Ešte v októbri 2019 sme na Infosecurity.sk uverejnili monitoring, v ktorom sme merali toxicitu politickej komunikácie naprieč slovenským Facebookom. Analyzovali sme facebookové stránky podľa ich výtlaku. Kým doteraz sa podobné merania robili na vzorke tradičných dezinfohráčov, tentoraz sa politici, dezinfoweby a iní ocitli v jednej skupine. 

Hypotéza, z ktorej sme vychádzali bola, že prienik tém, naratívov a štýlu komunikácie, ktorý bol donedávna vlastný iba známym dezinfowebom, už bez problémov nájdeme aj u poslancov Národnej rady. Výsledky jednoznačne potvrdili východiskovú hypotézu.

Trend je pravdaže globálny. Sme svedkami nárastu populizmu, ktorého politická komunikácia a mobilizácia je postavená na konšpiráciách, nenávistných prejavoch, na pohŕdaní hodnotami humanizmu, rovnosti pred zákonom, vedy a rozumu a ktorá propaguje mystiku, náboženstvo a národnú mytológiu ako princípy riadenia štátu.

Facebook však dlhodobo, vytrvalo a v rozpore s objektívnou realitou a kritikou odbornej verejnosti odmieta akýmkoľvek spôsobom, hodnotiť, či dokonca iba overovať výroky politikov. Tí sú tak na sociálnej sieti vybranou kastou ľudí, ktorá môže všetko. 

Zucekrbergovo vystúpenie v Trumpovej obľúbenej televízii sa dá interpretovať ako potvrdenie na najvyššej možnej úrovni, že Facebook sa proti šíreniu dezinformácií, konšpirácií a iných lží nechystá skutočne efektívne zasiahnuť, pretože dnes, je veľká ich časť práve v mainstreamovej politike – tam, kde má najviac deštruktívny účinok. Všetky ostatné opatrenia, ak by aj reálne fungovali, boli by iba príjemným doplnkom takého snaženia.

Súčasná šialená halucinogénna kampaň v USA a postoj a úloha sociálnych sietí je pre nás pohľadom cez krištáľovú guľu, ako to môže vyzerať v Európe, ak Únia nezačne vážne tlačiť na efektívnu reguláciu sociálnych sietí.

Debata o slobode slova a o tom, ktoré obsahy sú už za hranicou nie je jednoduchá. Veľká väčšina politickej komunikácie však nerieši metafyzické otázky na ktoré neexistuje odpoveď – práve naopak. Obsah, ale aj samotný formát komunikácie sa dá merať, ak sa nastavia normatívne parametre, ktoré budú stáť na hodnotách demokracie, tolerancie, inklúzie a dodržiavania ľudských práv. 

Je tu niekto, kto si ešte nevšimol, že súčasný zápas o mysle a srdcia je zároveň bojom o základné demokratické hodnoty a piliere slobodnej spoločnosti, v ktorej sú si všetci rovní pred zákonom – nie iba tí rovnejší.

Článok vyšiel aj na portáli Aktuality.sk

Victor Breiner
Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk