Tridsať rokov po skončení sovietskej okupácie Československa rečník 17. Novembra vyzýva Rusko na vojenskú intervenciu. Dav nadšene skanduje: „Rossia, Rossia!“
Video z protestu obletelo Slovensko. Ako sme sa do tejto situácie ale dostali? Odpoveď treba hľadať v informačnom priestore, ktorý každý deň ovplyvňuje postoje a názory nás všetkých. Nielen tomu slovenskému, dezinformáciami už roky dominuje Rusko. Aké nástroje využíva a čo sleduje?
Nedávno sme si pripomenuli udalosti, ktoré napomohli k oslobodeniu našej krajiny spod sovietskeho vplyvu. Medzičasom Studenú vojnu nahradila tá informačná, ktorú Kremeľ vedie prostriedkami, ktoré sú lacnejšie, efektívnejšie, ťažšie odhaliteľné a ich dosah je globálny.
Podľa najnovšieho výskumu Washingtonskej univerzity, Rusko medzi rokmi 2018 až 2020 dominovalo globálnemu informačnému priestoru. Rozsiahle ruské vplyvové operácie boli v tomto období zaznamenané v 85 krajinách sveta. Jediný kontinent, ktorý obišli, bola Antarktída.
Aj keď tu ruské vplyvové operácie boli ešte pred pádom železnej opony, dramatické zmeny informačného priestoru a nové technológie im dodali na sile a predovšetkým na dosahu. Vďaka tomu, že sa infopriestor prepojil, môžu byť ruské informačné operácie globálne.
Vo svete sa rozsiahlejšie ruské vplyvové kampane objavili medzi rokmi 2018 a 2020 predovšetkým v čase volieb v jednotlivých krajinách. Menovite v roku 2017 v Arménsku a Francúzsku, v 2018 v susednej Českej republike a Mexiku, a tohto roku napríklad v Moldavsku či USA. Spúšťačom vlny ruských informačných kampaní bola v tomto roku aj pandémia koronavírusu, ktorú Rusko využilo na spochybnenie solidárnosti a spolupráce Západu, ako aj proti-pandemických opatrení jednotlivých vlád.
Medzi nástroje takýchto kampaní patria kybernetické operácie, šírenie dezinformácií a konšpirácií, ale aj tradičná propaganda. Rusi nimi cielia na domácu populáciu alebo zahraničné publikum.
U domácej populácie ide najmä o upevnenie autoritatívneho Putinovho režimu a odvrátenie pozornosti Rusov od vnútorných problémov (ekonomika a ľudské a politické práva).
Pri informačných operáciách, ktoré mieria na ľudí tretích štátov, ide Rusku hlavne o podporu vnútorného rozkolu, extrémizmu a protidemokratických aktérov, ako aj o podrývanie západných hodnôt, inštitúcií a štruktúr. Na Slovensku ide napríklad o šírenie naratívov proti EÚ, NATO, velebenie Putinovho režimu a pod. Deje sa to tradične umelým vytváraním vnútorného a vonkajšieho nepriateľa, ktorý ohrozuje budúcnosť detí a tradície praotcov.
U koho by sme na Slovensku takéto naratívy našli? Hlavne na sociálnych sieťach, ako Facebook, Twitter a YouTube. A samozrejme, aj v našom informačnom prostredí sa môžeme dostať po ruské štátne médiá, ako Russia Today či Sputnik, ktoré šíria kremeľské názory a ktoré operujú v 32 jazykoch po celom svete. Len za minulý rok vyčlenila ruská vláda 1,4 milairdy Eur na financovanie štátnych médií, ktoré propagujú jej pohľad na svet.
Okrem nich má Slovensko aj radu domácich pro-ruských médií, ako Zem a Vek, Rádio Slobodný vysielač, Hlavné Správy, a ďalšie. Ak zamierime do politily, objavíme takéto naratívy u ĽSNS, Vlasti, či Smeru. Detailnejšie o ruských informačných operáciách na Slovensku nedávno informovala naša bezpečnostná služba.
Prečo to Kremeľ vlastne robí? Okrem zachovania autoritatívneho režimu doma, mu najskôr ide hlavne o znovuzískanie zašlej slávy, superveľmocenskej prestíže a vplyvu z čias ZSSR.
Spolu s tým idú ruka v ruke potreba obnovy vplyvu na územiach bývalého Východného bloku. Tie takisto tvoria isté nárazníkové pásmo medzi „nepriateľským Západom“ a ruskou domovinou. Dá sa teda povedať, že sa ruské ciele od čias studenej vojny príliš nezmenili. Zmenili sa len prostriedky, ktorými ich chce dosiahnuť.
