Rusko znovu vynaloží milióny na štátnu propagandu. Koľko minie EÚ?

V Rusku nedávno prebehla debata o novom štátnom rozpočte. Podľa návrhu, ktorý z nej vzišiel, plánuje Kremeľ znovu navýšiť prostriedky pre svoje štátne médiá. Tie už dnes dostávajú takmer 1,4 miliardy eur ročne.

Súčasná ruská propaganda a dezinformačné praktiky s ňou spojené sú ďaleko sofistikovanejšie ako ich sovietski predchodcovia. Zmenili sa ich ciele, aj stratégia. Zatiaľ čo sovietska propaganda v minulosti hlavne presviedčala o správnosti sovietskeho socializmu, jej moderná putinovská verzia sa dlhodobo snaží o vytváranie nejednoznačnosti, neistoty a nedôvery, v snahe zneistiť ľudí tak, aby nevedeli komu a čomu veriť.

Ruská propaganda v dnešnej dobe už takisto nemá podobu do očí bijúcich agitačných plagátov či letákov, ktorých zámer je jasný už na prvý pohľad. Aby bola moderná propaganda úspešná sleduje opačnú stratégiu – musí byť čo najskrytejšia, najdiskrétnejšia a čo možno najpodobnejšia realite. Takáto forma je totižto ďaleko uveriteľnejšia a ťažšie odhaliteľná. Vyžaduje čítať medzi riadkami a sústrediť sa na detaily.

Odhalenie takejto propagandy a dezinformácií vyžaduje viac času, úsilia, ako aj finančných prostriedkov. Potrebné zdroje navyše ďalej rastú s neustálym zvyšovaním ruských investícií do týchto aktivít. Ruské vládne príspevky pre štátne médiá, ktoré sú hojne využívaným prostriedkom šírenia ruských pro-vládnych a proti-západných naratívov, napríklad za posledné tri roky neklesli pod 1 miliardu eur.

Výška ruských vládnych príspevkov pre vybrané štátne média na rok 2020. Zdroj: https://euvsdisinfo.eu/figure-of-the-week-1-3-billion/

Oproti tomu, rozpočet EÚ na boj s dezinformáciami sa až do tohto roku pohyboval v rozmedzí jedného až dvoch miliónov eur. Tento rok prvý raz dosiahol podstatnejšieho navýšenia, a to na 5 miliónov. Aj táto suma je však v porovnaní s ruskými 1,4 miliardami stále neúmerne nízka. Porovnávame tu totiž milióny a miliardy, čo je naozaj priepastný rozdiel. 

Porovnanie rozpočtov EÚ na boj proti dezinformáciám za posledné tri roky s ruskými rozpočtami na štátne médiá za to isté obdobie

Rozpočet pritom nezahŕňa iba prostriedky na boj proti ruským dezinformáciám, ale aj všetkým ostatným, ktorým má európsky informačný priestor odolávať. Mali by sme sa preto vážne pýtať, ako veľmi (ne)rozumie Európska Únia vážnosti hrozby, ktorej vo forme ruských vplyvových operácií čelí?

Boj s ruskou propagandou je pomerne náročná úloha. Ide o snaženie, ktorá prebieha na viacerých úrovniach. Medzi ruskými nástrojmi sa dajú nájsť sociálne siete, novšie médiá, ale aj tie tradičné, medzi ktoré patria už spomínané štátne médiá.

Práve tým ruská vláda prispieva nemalými čiastkami. Tieto sú následne využívané nielen na šírenie zavádzajúcich, prifarbených či skreslených informácií. Problémom je tiež priestor, ktorý je v nich venovaný rôznym ruským politickým predstaviteľom, a to, v akom svetle týchto politikov vykresľujú.

Najviac vysielacieho času už roky získava prezident Putin, ktorý je tiež v drvivej väčšine prípadov vykresľovaný v pozitívnom svetle. Podobný jav môžeme sledovať aj v zahraničných pobočkách ruských štátnych médií. Pred britskými voľbami o Brexite napríklad tamojšia odnož Russia Today (RT) poskytovala najviac priestoru zástancom Brexitu.

Agenda ruských štátnych médií sa tak neobmedzuje iba na domácu politickú sféru, ale hrozbu predstavujú aj pre politické procesy v iných štátoch. Dve najväčšie z týchto médií, RT a Sputnik, fungujú vo viac ako 100 krajinách sveta.

RT je taktiež dlhodobo najväčším príjemcom ruských vládnych príspevkov, a má ním ostať aj naďalej. Tento rok dostala RT takmer 325 miliónov eur a budúci rok by sa mala táto čiastka ešte zvýšiť. Rozpočet jej umožňuje súperiť aj so stálicami svetovej scény ako BBC či France 24, ktoré disponujú rovnakým rozpočtom.

Ruská vláda má tak aj napriek ekonomickému úpadku k dispozícii veľmi dobre financovanú a efektívnu propagandistickú mašinériu, ktorá operuje vo viac ako 100 krajinách a publikuje príspevky v najmenej 30 jazykoch. Rozpočet EÚ na boj proti dezinformáciám naproti tomu tvorí iba 0,4% z ruských príspevkov na štátne média a chýba tiež jednotná, stála a fungujúca stratégia proti dezinformačným aktivitám nielen Ruska, ale aj iných krajín. Únia tento priepastný nepomer však aj naďalej vytrvale prehliada. 

Nikoleta Nemečkayová
Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov a Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.