Podľa WHO vakcíny zachraňujú dva až tri milióny ľudí ročne a ďalšiemu 1,5 milióna úmrtí by sa dalo zabrániť, ak by sa zlepšila ich globálna distribúcia. Niektoré regióny sveta totiž stále nemajú dostatok vakcín proti rôznym vážnym ochoreniam.
Prekážku pre efektívne očkovanie a vyhubenie niektorých ochorení predstavuje aj váhavosť. Kľúčovými dôvodmi, prečo ľudia s očkovaním váhajú, je nízka dôvera v ich účinnosť, ale aj nedostatočný prístup k očkovacím látkam v regiónoch, ktoré nemajú dostatočne rozvinutú infraštruktúru alebo ekonomicky zaostávajú.
Podľa WHO sú „najdôveryhodnejšími poradcami ohľadne očkovania zdravotnícki pracovníci, hlavne tí v komunitách, a musia byť podporovaní, aby poskytli dôveryhodné informácie o vakcínach“. Tak sa môže zvyšovať dôvera v očkovanie, čím sa zefektívňuje boj proti zákerným ochoreniam aj v marginalizovaných či uzavretých komunitách.
Vakcíny porazili mnohé zákerné choroby
Pravé či čierne kiahne, vysoko nákazlivé vírusové ochorenia, ktoré sú ľudstvu známe viac ako 3-tisíc rokov, boli príčinou stoviek miliónov úmrtí. Prispeli dokonca k pádu Aztéckej a Inkskej ríše.
S prvou úspešnou vakcínou proti tomuto ochoreniu prišiel Edward Jenner už v roku 1796. Spozoroval totiž, že dojičky kráv, ktoré prekonali kravské kiahne, boli voči pravým kiahňam imúnne. Jenner vychádzal z predpokladu, že by mohlo ísť o kľúč k prevencii proti ochoreniu aj u ďalších ľudí.
S globálnou vakcináciou proti kiahňam začala WHO v roku 1967 a v roku 1980 vyhlásila vírus za eradikovaný. V tom istom roku sa ukončilo aj očkovanie proti pravým kiahňam na Slovensku.
Zaujímavý bol aj vývoj vakcíny proti detskej obrne (akútnej poliomyelitíde). Ide o infekčné ochorenie nervového systému vyvolávajúce paralýzu, ktoré môže viesť k trvalému ochrnutiu či dokonca smrti. Toto ochorenie najčastejšie postihuje deti. Napríklad počas epidémie detskej obrny v USA v roku 1952 sa nakazilo viac ako 55-tisíc detí.
V 50. rokoch vyrobil americký lekár Peter Salk vakcínu, ktorá obsahovala mŕtvy vírus obrny a podávala sa injekciou. Vo svete sa s plošnou vakcináciou začalo v roku 1955, na Slovensku o dva roky neskôr.
Dnes sa ochorenie vyskytuje hlavne v Afganistane a Pakistane, ale WHO sa snaží o úplné eradikovanie tohto vírusu práve s pomocou vakcín.
Vakcína, ktorá rozdelila svet
Momentálne je asi najznámejšou vakcína proti ochoreniu COVID-19. Okolo výroby vakcín od rôznych spoločností sa totiž šírilo množstvo konšpirácií a dezinformácií. Tie napríklad tvrdili, že vakcíny zabíjajú, poprípade nimi „elity“ čipujú ľudí.
Niektorí boli mylne presvedčení, že mRNA vakcíny obsahujú robotické nanotechnológie, ktoré dokážu meniť ľudskú DNA. Nemenej šokovali klamlivé tvrdenia o premene ľudí na opice po aplikovaní očkovacej dávky vakcíny od AstraZeneca. Tá používa adenovírusový vektor šimpanzov, ktorý nijako neohrozuje ľudské zdravie.
Teória sa však v posledných týždňoch opäť objavila v spojení so šírením opičích kiahní, ktoré sa dezinformační aktéri usilujú spájať s očkovaním proti Covid-19.
Konšpirácie, dezinformácie a mýty o vakcínach proti Covid-19 boli viackrát vyvrátené. Zodpovedné inštitúcie tiež usilujú o vysvetlenie priebehu výroby a testovania očkovacích látok, ktoré zaisťujú ich bezpečnosť a účinnosť. Výskumy zároveň potvrdili, že vakcíny chránia pred ťažkým priebehom ochorenia Covid-19.
Čo znamená „vakcinačná nerozhodnosť“?
Pod pojmom očkovacia, resp. vakcinačná nerozhodnosť si mnohí predstavia odporcov očkovania, teda antivaxerov. Nie vždy však musí ísť o tento prípad.
Mohammad Razai z Inštitútu pre výskum zdravia na Londýnskej univerzite v rozhovore pre britské médium BBC uviedol, že antivaxeri sú veľmi malá minorita. Ďalej povedal: „Väčšina ľudí nerozhodných sa zaočkovať nemá politickú agendu ani nie je oddaná protivedeckým veciam: jednoducho si nie sú istí svojím rozhodnutím nechať si pichnúť injekciu.“
Podľa portálu Al Jazeera sú dôvody váhavosti „multifaktoriálne a ovplyvnené socioekonomickými dôvodmi, z ktorých mnohé sa menia podľa globálnej polohy“. Najčastejšie sú to napríklad šírenie dezinformácií či konšpiračných teórií, socioekonomické nerovnosti a marginalizácia.
Ľuďom zo slabšieho socioekonomického prostredia a s nižšou úrovňou gramotnosti môžu chýbať presné a užitočné informácie týkajúce sa verejného zdravia, čo u nich môže spôsobiť všeobecné pochybnosti voči vakcinácii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
