Bádateľ konšpiruje o snahách OSN vyhladovať ľudstvo, údajne tak robí v rámci boja proti hnojivám

Stránka Bádateľ publikovala konšpiračný článok o údajnej snahe OSN vyhladovať ľudstvo prostredníctvom boja proti hnojivám. Toto úsilie vraj už spôsobilo krízu na Srí Lanke. Za vysoké ceny hnojív ani za nesprávnu hospodársku politiku v ostrovnej krajine však OSN nemôže.

Portál Badatel.net zverejnil 19. augusta 2022 konšpiračný článok s názvom „Celosvetová neúroda dosahuje krízovú úroveň, pretože OSN vyhlásila vojnu hnojivám“.

Podľa článku globálne elity „v súčasnosti vykonávajú agendu genocídy celoplanetárneho rozsahu proti ľudstvu a všetkému životu na Zemi“. Prvé údajné úspechy je možné vidieť vo forme potravinárskej krízy. Hlavným dôvodom, prečo sa svet dostal do tohto bodu, by mali byť snahy OSN odstrániť z poľnohospodárskej výroby hnojivá.

Uvádzaný je príklad Srí Lanky, ktorá údajne zažíva krízu „vyvolanú zákazmi hnojív nariadenými OSN, čo vedie k ničivým stratám na úrode a ekonomickému chaosu“. Táto ostrovná krajina sa podľa konšpiračného článku stala „testovacím prípadom“ pre  globálne elity, aby zistili, či dokážu doviesť do stavu „chaosu a hladovania“ aj ostatné štáty.

OSN nemôže za rast cien syntetických hnojív

Konšpiračný článok sa snaží čitateľov presvedčiť, že „OSN vedie vojnu proti potravinovým zdrojom ľudstva“, čo je „úmyselný, vykonštruovaný útok na ľudský život“.

Krízu hnojív, ktorých cena sa od roku 2021 viac ako zdvojnásobila, však nespôsobila OSN, ale prudko rastúce ceny fosílnych palív a konsolidácia priemyslu.

Za výrazným nárastom cien syntetických hnojív, ktoré je spôsobené vysokými cenami komodít (amoniak, dusík, potaš, močovina, fosforečnany, sírany a dusičnany), z ktorých sa vyrábajú, stojí súhrn viacerých faktorov.

Už pandémia COVID-19 narušila dodávateľské reťazce, najmä z Číny, ktorá je hlavným výrobcom syntetických hnojív. Následne sa zvýšili ceny energií, prevažne zemného plynu v Európe a uhlia v Číne.

Vzhľadom na to, že výroba hnojív je energeticky náročný proces, ich cena tendenciu zodpovedať nákladom na energie. To napríklad viedlo k rozsiahlemu obmedzeniu výroby amoniaku, ktorý je dôležitým komponentom pre výrobu dusíkatých hnojív.

Kvôli sankciám a vývozným obmedzeniam, ktoré boli uvalené na Rusko a Bielorusko po agresívnom útoku na Ukrajinu, ceny hnojív ešte viac vzrástli. Tieto krajiny sa totiž zodpovedali za 20 % celosvetových dodávok tejto komodity.

Rusko je najväčším vývozcom dusíkatých hnojív, druhým najväčším dodávateľom draslíka a tretím najväčším dovozcom fosforečných hnojív. Sankcie voči Moskve a Minsku tak obmedzili dovoz surovín do Európskej únie (EÚ).

Podľa Európskej komisie boli ceny hnojív vysoké už pred inváziou na Ukrajinu, ruská vojna však spôsobila ďalší 50 % nárast.

Sankcie zo strany EÚ síce neobmedzujú vývoz do iných častí sveta, problémy ale nastávajú kvôli vyradeniu Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT, vysokým nákladom na poistenie lodí či zredukovaniu alebo prerušeniu dodávateľských reťazcov. Kremeľ zároveň obmedzil vývoz hnojív, pričom argumentuje potrebou chrániť vlastných poľnohospodárov.

Od invázie na Ukrajinu sa zároveň ešte viac zvýšili prepravné náklady a ceny energií.

Za aktuálnou potravinovou krízou však nestoja len vysoké ceny syntetických hnojív ako naznačuje dezinformačný článok na stránke Bádateľ, ale aj klimatické zmeny spojené so zlým počasím, slabá úroda, vysoký dopyt po komoditách, ktorý nastal po pandémii COVID-19, ako aj ruská agresia na Ukrajine.

Putinova vojna tak nespôsobuje len devastáciu nášho východného suseda, ale hrozí, že následkom tohto agresívneho činu budú trpieť hladom milióny ľudí po celom svete. Rusko a Ukrajina dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice a 75 % slnečnicového oleja. Sankcie uvalené na Rusko, ako aj dlhá blokáda ukrajinských prístavov zabránili tomu, aby sa väčšina z týchto produktov dostala do sveta.

Potravinové reštrikcie zároveň tlačia svetové ceny smerom nahor, čo pre stovky miliónov ľudí v chudobnejších krajinách spôsobuje existenčné problémy.

Za krízu na Srí Lanke nemôže zelená politika OSN

Ako príklad údajných snáh globálnych elít eliminovať svetovú populáciu uvádza konšpiračný článok Srí Lanku. Za aktuálnu krízu v krajine vraj môže zákaz chemických hnojív, pričom na vine by mala byť OSN.

Článok tak zneužíva nešťastie tejto juhoázijskej krajine smerujúcej k bankrotu, v ktorej inflácia v júni tohto roka dosiahla 54,6 %. Situácia na ostrove ju skutočne vážna, deväť z desiatich srílanských rodín vynecháva jedlo a hospodárstvo štátu je v štádiu „voľného pádu“.

Kríza v júli vyvrcholila do povstania, pri ktorom približne 300-tisíc demonštrantov obsadilo dom a kancelárie prezidenta Gotabaju Radžapaksu a podpálilo dom premiéra Ranila Wickremesingheho. Radžapaksa z krajiny utiekol a dočasným prezidentom sa stal Wickremesinghe.

Na zúfalú situáciu v ostrovnej krajine však neexistuje jediné vysvetlenie. Problémy sa hromadili dlhé roky v dôsledku politickej korupcie a pravicovej autoritárskej politiky, ktorá výrazným spôsobom oslabila srílansku demokraciu.

Kríza sa zhoršila a urýchlila najmä po samovražedných bombových útokoch na kostoly v roku 2019, v dôsledku ktorých utrpel turistický priemysel. To viedlo k oslabeniu meny, čo vláde sťažilo dovoz základných tovarov.

Medzi ďalšie faktory, ktoré prispeli ku kríze, patrí napríklad zníženie štátnych príjmov kvôli škrtom na daniach, pandémia COVID-19, ktorá zdecimovala cestovný ruch, alebo prudko rastúca inflácia.

K tomu všetkému prijal prezident Radžapaksa na jar 2021 zničujúce rozhodnutie – prakticky zo dňa na deň zakázal dovoz syntetických hnojív, pesticídov a herbicídov, čím donútil domácich poľnohospodárov prejsť na ekologickú výrobu. Varovania vedcov a poľnohospodárskych expertov o katastrofe, ktoré tento krok spôsobí, sa ukázali ako pravdivé. Po siedmich mesiacoch síce vláda od tejto politiky upustila, dôsledky však pretrvávajú dodnes.

Podľa Charu Laty Hoggovej, spolupracovníčky ázijsko-tichomorského programu think tanku Chatham House, toto rozhodnutie nemalo nič spoločné so snahou vyriešiť ekologickú otázku ako srílanský prezident proklamoval. Poľnohospodárom totiž nebol poskytnutý žiadny čas ani financie na zásadnú transformáciu, kvôli čomu došlo k dramatickému poklesu poľnohospodárskej produkcie.

David LaBorde, vedúci výskumný pracovník Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky, uviedol, že Radžapaksa zneužil ekologickú rétoriku na ospravedlnenie rozhodnutia, ktoré bolo zamerané na úsporu financií.

Rozhodnutie zakázať syntetické hnojivá teda síce bolo pre Srí Lanku zničujúce, politika však nebola nariadená z OSN. Kríza navyše veľké množstvo ďalších príčin, ako dlhodobo zlá hospodárska politika, vysoké výdavky, nízke štátne príjmy z daní, korupcia či nedostatočná podpora zahraničného obchodu zo strany vlády.

Bádateľ patrí medzi najtoxickejšie stránky v slovenskom informačnom prostredí

Badatel.net pokračuje v šírení konšpiračných článkov, ktorých cieľom je vyvolať nedôveru v politický systém, vládnucich politikov a medzinárodné organizácie. Portál je na Slovensku dlhodobo známy propagovaním dezinformácií a konšpirácií. Bádateľ je zaradený medzi stránky s problematickým obsahom v databáze Konšpirátori.sk na základe hodnotenia nezávislej komisie.

Web obsahuje materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru a šíri dezinformačné správy a lživú propagandu. Informácie nachádzajúce sa na stránke môžu mať potenciálne vážnejšie politické, ekonomické a zdravotné dôsledky.

Medzi časté zdroje, z ktorých Bádateľ čerpá nápady na články, patrí web Natural News. Rovnako tomu bolo aj v tomto prípade.Natural News je stránkou Media Bias/Fact Check hodnotený ako pochybný zdroj na základe propagácie pseudovedy na úrovni šarlatánstva a konšpiračných teórií, ako aj extrémnej pravicovej zaujatosti. Ide o jeden z najviac zdiskreditovaných zdrojov na internete.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite v Prahe so zameraním na vnútroštátne a medzinárodné konflikty. Aktuálne sa venuje témam zaoberajúcim sa informačnou bezpečnosťou a problematike regulácie online platforiem. Kontakt: katarina.drevena@infosecurity.sk