Taliban tvrdo kontroluje mediálne prostredie v Afganistane. Reštrikcie sa týkajú hlavne ženských novinárok

Po troch rokoch od návratu vlády Talibanu sa situácia v súvislosti so slobodou médií a prejavu v Afganistane neustále zhošuje. Režim prakticky kontroluje celé informačné prostredie a zavádza čoraz tvrdšie opatrenia namierené proti slobode prejavu. Napriek čiastočným snahám o podporu zo zahraničia je problémom nedostatok finančných zdrojov pre súkromné mediálne platformy, ktoré tvoria posledný pilier slobodnej žurnalistiky v Afganistane.

Obrázok: Flickr

Podľa najnovšieho reportu Afgánskeho žurnalistického centra (AFJC) sa čoraz viac prehlbuje kritická situácia v súvislosti so slobodou prejavu v krajine. Za posledné dva roky pristúpil Taliban k obmedzeniu jazyka a terminológie, ktorá sa môže vyskytovať v rámci tlačených a elektronických zdrojov informácií.

Napriek počiatočnému sľubu zo strany Talibanu pri jeho opätovnom nástupe k moci o rešpektovaní slobody médií a prístupu k informáciám sa novinári ocitajú v čoraz zložitejšej situácii. Tá im neumožnuje slobodne napĺňať svoje poslanie.

Absurdné pravidlá obmedzujú slobodu prejavu a médií

Od roku 2021 sú afganskí novinári povinní riadiť sa dokumentom s názvom „11 novinárskych pravidiel“, v rámci ktorých Taliban zakazuje publikovať informácie, ktoré sú v rozpore s islamom. Zároveň majú novinári zakázané publikovať kritické informácie o predstaviteľoch režimu alebo akékoľvek iné informácie, ktoré sú v rozpore s politikami Talibanu a islamu. Pre porušenie týchto pravidiel boli v apríli 2024 zadržaní traja novinári a bol znemožnený prístup k súkromným televíznym kanálom Noor Tv a Barya Tv.

Ústredný orgán pre médiá s názvom Vládne mediálne a informačné stredisko (GMIC) zároveň od novinárov požaduje koordináciu v oblasti publikovaného obsahu. Niektoré témy tak nemožno zverejňovať bez súhlasu spomínaného orgánu, ktorý priamo kontroluje Taliban. Na novinárov týmto spôsobom vzniká tlak, aby vykresľovali lídrov len v pozitívnom svetle a nerobili rozhovory s bežnými obyvateľmi alebo cudzincami.

Do dnešného dňa vydal Taliban ďalších 17 podobne obmedzujúcich vyhlášok, ktoré v praxi fungujú ako platná legislatíva. Napriek chýbajúcim dátam o porušeniach je evidentné, že novinári čelia narastajúcim vyhrážkam, zatýkaniam a sankciám v prípade ich nerešpektovania.

Režim si však snaží udržať pozitívny obraz, čo skresľuje informácie o situácii v krajine. Súčasťou narastajúcich obmedzení je aj zákaz zverejňovania videozáznamov zo stretnutí v južnej provincii Kandahar, ktorá je sídlom lídra Talibanu Hibatulláha Akhudzada.

Terčom reštriktívnych opatrení sú najmä ženské novinárky

V rozpore s počiatočnými vyhláseniami po prevzatí moci sa Taliban rovnako rozhodol pokračovať v systematickom obmedzovaní ženských práv. V oblasti žurnalistiky tieto kroky vyústili k tomu, že do dnešného dňa bolo vyše 80 % novinárok nútených opustiť svoje povolanie kvôli obmedzeniam slobody prejavu a pohybu, nátlaku a obťažovaniu. Z dôvodu obáv sa ostatné mediálne domy rozhodli preventívne poslať ostatné novinárky pracovať z ich domovov. Zároveň bolo viacero z nich umiestnených na „čierny zoznam“ Talibanu, ktorý podmienil ich nedobrovoľný útek z krajiny.

Okrem toho Taliban po príchode k moci výrazne sprísnil pravidlá ohľadom nosenia hidžábu podľa islamského práva šaría, ktoré vyžadujú od žien celkové zahalenie okrem oblasti očí. V tejto súvislosti je novinárkam zakázané vykonávať rozhovory so ženami, ktoré nerešpektujú pravidlá nosenia moslimského odevu.

Zároveň majú ženy takmer úplne obmedzený prístup k vzdelaniu a informáciám, ktoré suplujú len vybrané zahraničné platformy. Ženy v Afganistane majú tiež pohyb obmedzený na len krátke vzdialenosti, a to iba za prítomnosti mužského sprievodcu (mahram). To zároveň znemožnuje vykonávať novinárkam terénnu prácu.

Podľa najnovších opatrení predstavených v auguste tohto roka, môže ženský hlas predstavovať zdroj „nemravnosti“. Ženy majú preto zakázané rozprávať na verejnosti. Absurdným je aj ďalšie opatrenie, ktoré zakazuje ženám pozerať sa na mužov, okrem pokrvných príbuzných a manželov.

V rámci mediálneho priestoru je ženám zakázané objavovať sa v televíznom a rádiovom vysielaní. Už v roku 2021 bolo zároveň vydané obmedzenie pre ženy, ktoré im zakazuje byť obsadzovanými do televíznych seriálov a divadelných hier.

Bez pomoci medzinárodného spoločenstva sa situácia nezlepší

Podľa najnovšieho merania indexu slobody tlače a médií sa Afganistan nachádza na 178. mieste z celkovo 180 hodnotených krajín. Horšie sa v rámci rebríčka umiestnili už len Sýria a Eritrea.

Na základe silnejúceho medzinárodneho tlaku sa preto režim rozhodol predstaviť návrhy smerujúce k zmierneniu reštriktívnych opatrení v súlade s právom šaría. Podľa tohto prístupu by tak malo byť znovu umožnené vykonávať nezávislú žurnalistiku všetkým obyvateľom bez ohľadu na pohlavie.

Vyhlásenia a nové vyhlášky však neodzrkadľujú realitu, nakoľko Taliban naďalej uznáva právo hanafíjskej jurisprudencie (sunnitsko-islamské právo) ako právo najvyššieho zákona. Vďaka absencii formálnej ústavy tak väčšina moci ostáva v rukách lídra Talibanu Hibatulláha Akhudzada, ktorý je za tvrdšie opatrenia. Novinári napriek tomu presadzujú prijatie nového mediálneho zákona z dôvodu doterajšej absencie ich práv a slobôd v legislatíve. 

Kvôli celkovej situácii v oblasti porušovania ľudských práv Taliban nateraz nezískal oficiálne uznanie od žiadnej medzinárodnej organizácie alebo štátu. Výnimkou je len čínska vláda, ktorá de facto uznala vládu Talibanu v roku 2023. Krajiny Západu sa naopak rozhodli vybrať cestou izolácie režimu v Afganistane. To má za následok okrem iného pozastavenie rozvojovej pomoci, uvalenie sankcií a zmrazenie aktív.

Napriek tomu sa Taliban pod tlakom týchto opatrení zatiaľ nerozhodol výraznejšie zmierniť reštriktívne politiky voči vlastnému obyvateľstvu. Generálny tajomník OSN António Guterres označil otázku uznania vlády Talibanu za najdôležitejšiu súčasť tlaku medzinárodného spoločenstva na ceste k uvoľneniu opatrení v Afganistane.

Viaceré mimovládne a humanitárne organizácie však poukazujú na neefektívnosť politiky izolácie Talibanu. Naopak, vyzývajú na prehodnotenie prístupu voči Talibanu v zmysle poskytovania väčších objemov rozvojovej pomoci. V súčasnosti totiž viac ako 40 miliónov Afgancov čelí humanitárnej kríze. Z požadovanej sumy 3 miliardy dolárov potrebných pre riešenie humanitárnej situácie sa doteraz podarilo vyzbierať len necelých 25 %.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent v odbore Medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Zaujíma sa o témy medzinárodnej bezpečnosti, hybridných hrozieb a európskych politík. Momentálne je zároveň stážistom v NR SR v rámci Výboru pre obranu a bezpečnosť. V minulosti pôsobil ako prezident Euroatlantického centra a stážista na Veľvyslanectve SR v Ľubľane.