Incident z 19. augusta sa odohral v Juhočínskom mori neďaleko atolu Sabina Shoal. Ide o spornú oblasť súostrovia Spratly, ktorú Filipíny považujú za časť svojej výlučne ekonomickej zóny (EZZ), no zároveň sa nachádza v Čínou deklarovanom území tzv. deviatich čiar („nine dash“). Geograficky leží atol 75 námorných míľ od Filipín, respektíve 630 námorných míľ od Číny.
Obe krajiny sa v súvislosti s incidentom vzájomne obviňujú a prichádzajú s rozdielnymi vysvetleniami. Podľa filipínskych úradov došlo k zrážke vinou čínskeho „agresívneho a nebezpečného manévrovania“, ktorým bola úmyselne zablokovaná filipínska rybárska loď. Čína naopak hovorí o provokácii a tvrdí, že filipínska loď sa snažila nelegálne vplávať do čínskych vôd a ignorovala varovania zo strany Pekingu.
Pri zrážke nedošlo k žiadnym zraneniam, bolo však poškodené jedno z najväčších plavidiel Filipínskej pobrežnej stráže.
Konfliktné nároky v Juhočínskom mori
Situácia v oblasti Juhočínskeho mora je dlhodobo napätá a nedávna zrážka pri Sabina Shoal zapadá do širšieho kontextu regionálnych sporov. Dôvodov pre napätie je niekoľko. Oblasť je bohatá na prírodné zdroje, hlavne na ropu a plyn, a je geograficky dôležitá pre medzinárodný obchod. Pre jeho strategický význam si rôzne jeho časti súčasne nárokuje päť štátov – Čína, Filipíny, Vietnam, Malajzia a Brunej.
Dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o morskom práve z roku 1982 pritom presne vytyčuje hranice pripadajúce jednotlivým krajinám. Hranicu EEZ, typicky definovanú ako oblasť, kde môže štát rybárčiť a ťažiť prírodné zdroje, stanovuje na 200 námorných míľ od pobrežia daného štátu. V prípade, že sa jednotlivé EEZ prekrývajú, sú podľa článku 74 spomínaného dohovoru dané štáty nútené dosiahnuť dohodu prostredníctvom vzájomných rokovaní, prípadne využiť medzinárodné právne mechanizmy.
Čína si však dlhodobo nárokuje na takmer celé Juhočínske more prostredníctvom deviatich čiar, pričom svoje nároky opiera o historické záznamy o kontrole nad územím (napr. mapy z obdobia čínskych dynastií). Medzinárodný trestný súd v roku 2016 rozhodol v neprospech jej nárokov, Čína však verdikt odmieta. Špecificky vypätá je spomenutá oblasť súostrovia Spratly, kde už aj v minulosti došlo k násilným stretom.
Opakovaný konflikt v sporných vodách a márne snahy o zmierenie
Podobná zrážka ako pri Sabina Shoal sa zopakovala o necelý týždeň neskôr, 25. augusta, v blízkosti Second Thomas Shoal (súostrovie Spratly), kde je od roku 1999 umiestnená základňa filipínskeho námorníctva. Oba incidenty sa odohrali po tom, čo Čína a Filipíny podpísali dočasnú dohodu o zmiernení napätia pomocou vzájomného dialógu a konzultácií.
Dohoda nadväzovala na sériu násilných stretov v minulých mesiacoch, pričom k tej najhoršej došlo 17. júna tohto roku počas zásobovania filipínskeho personálu na základni na Second Thomas Shoal. Čínske motorové člny vtedy opakovane narážali a následne obsadili dve filipínske námorné lode, pričom boli zranení ôsmi členovia filipínskej posádky. Útok bol v súlade s čínskym zákonom, ktorý oprávňuje príslušníkov Čínskej pobrežnej hliadky zadržať všetky zahraničné lode a osoby v rámci Čínou nárokovaného územia.
Postupne silnejúce deklaračné akcie čínskej strany oficiálne kritizuje Južná Kórea, Japonsko, Európska únia a Spojené štáty americké, pričom vyjadrujú podporu svojim filipínskym spojencom. Podľa Romea Brawnera Jr., náčelníka generálneho štábu filipínskych ozbrojených síl, by už správanie Číny nemalo byť označované za správanie na hrane zákona, ale za „nelegálne, donucovacie, agresívne a klamlivé“.
Dezinformácie ako nástroj čínskej stratégie
V súvislosti so sériou incidentov sa na internete začali šíriť nepravdivé informácie, ktoré majú podporovať čínsky naratív. Na sociálnych sieťach koluje napríklad fotografia, ktorá má znázorňovať americkú zásielku vojenského vybavenia na Filipíny. V skutočnosti však ide o dodávku americkej pomoci Ukrajine z roku 2022.
V uplynulých mesiacoch sa tiež objavil príspevok, ktorý má zobrazovať zásobovanie filipínskej lode stavebným materiálom, alebo falošná správa o červenom stupni pohotovosti („red alert“) filipínskych ozbrojených síl.
Dezinformácie majú potenciál nielen eskalovať napätie v súvislosti so situáciou v Juhočínskom mori, ale tiež vyvolať strach a znížiť dôveru v možné zmierenie v podobe vzájomnej dohody. Podla Susanny Pattonovej, expertky na juhovýchodnú Áziu v austrálskom think-tanku Lowy Institute, majú byť dezinformácie súčasťou čínskej snahy o rozdelenie filipínskej spoločnosti a minimalizáciu jej medzinárodnej podpory. Na ich zvýšený počet v posledných mesiacoch upozorňuje aj filipínska armáda.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
