V roku 2024 bude svet s napätím očakávať výsledky niekoľkých volieb, ktoré môžu výrazne ovplyvniť geopolitickú situáciu na medzinárodnej scéne. Medzi tie najdôležitejšie patria voľba prezidenta USA či Ruska, ale aj voľby do Európskeho parlamentu. Jednými z prvých tohtoročných volieb boli tie taiwanské. Ostrovný štát si 13. januára zvolil prezidenta aj parlament.
Geopolitická budúcnosť ostrova
Víťaz prezidentských volieb na Taiwane môže určovať geopolitickú orientáciu ostrova. Prezident je zároveň hlavou vlády a má veľké právomoci v rámci legislatívneho procesu. Táto moc po voľbách pripadla Lai Ching-teovi, kandidátovi stredoľavicovej Demokratickej progresívnej strany (DPP).
Lai vyhral nad Hou Yu-ihom, kandidátom pravicovej strany Kuamintang (KMT), a Ko Wen-jeom, nominantom stredovej Taiwanskej ľudovej strany (TPP). V parlamentných voľbách vládnuca DPP stratila väčšinu, naopak TPP aj KMT posilnili svoje pozície.
Výsledok taiwanských volieb naznačuje pravdepodobnú geopolitickú orientáciu ostrova. Dvaja favoriti na víťaza, Lai a Hou, majú rozdielny pohľad na budúce vzťahy s Čínou. Peking vidí Taiwan ako svoju provinciu a súčasť „jednej Číny“, zatiaľ čo ostrov už niekoľko desaťročí presadzuje svoju nezávislosť a samostatnosť.
Voliči Houa a KMT sú zástancami pevnejších vzťahov s Čínou, na druhú stranu výherná DPP a Lai budú s veľkou pravdepodobnosťou prehlbovať spoluprácu s USA a inými demokraciami.
Čína je autokratom aj v digitálnej sfére
Dôležitosť taiwanských volieb si uvedomuje aj samotná Čína. Výsledky volieb podľa Pekingu „nereprezentujú mainstreamovú verejnú mienku na Taiwane“. Zjednotenie ostrova s Čínou je podľa vyjadrenia čínskej vlády k voľbám nevyhnutné. Princíp „jednej Číny“ sa Čínska ľudová republika (ČĽR) snaží dosiahnuť zatiaľ najmä nevojenskými prostriedkami, medzi ktoré patrí šírenie dezinformácií a propagandy, ako aj usporiadavanie vojenských cvičení v snahe demonštrovať silu a zastrašiť svojich rivalov.
Medzi neslávne známe čínske vplyvové nástroje patrí aj digitálna autokracia alebo digitálne autoritárstvo. Je to spôsob, akým vlády kontrolujú, potláčajú a manipulujú vlastných aj zahraničných občanov prostredníctvom technológií.
Jednou z možností je v tomto prípade cenzúra. Portál AFP News Agency prostredníctvom svojho účtu na sieti X (predtým Twitter) napríklad informoval, že čínska sociálna sieť Weibo zablokovala hashtag týkajúci sa taiwanských volieb. Stalo sa tak po vyhlásení výsledkov. Hashtag bol v tom čase jedným z trendujúcich na sociálnej sieti. Cenzúra a kontrola obsahu na internete umožňuje Komunistickej strane Číny (KSČ) kontrolovať naratívy či témy, ktoré sa na sociálnych sieťach šíria a diskutujú.
Digitálnym autoritárstvom proti nepohodlným skupinám
Kontrola čínskeho internetu však neprebieha len pomocou cenzúry. Zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2018 sústreďuje všetku politiku týkajúcu sa internetu do rúk Správy kybernetického priestoru Číny. Zákon posilňuje povinnosť pre sociálne siete a poskytovateľov služieb, aby svojich zákazníkov a používateľov registrovali pod ich skutočnými menami. Podľa legislatívy majú zároveň zahraničné aj miestne spoločnosti prikázané všetky dáta o čínskych používateľoch skladovať na území Číny.
KSČ sa nelimituje len na používanie internetu ako nástroja na kontrolu svojich obyvateľov. Technológie ako rozoznávanie tvárí sú používané napríklad v západnej časti krajiny na monitorovanie miestnej populácie Ujgurov. Ujguri sú moslimskou menšinou v Číne s odlišným jazykom, náboženstvom a kultúrou. Dlhodobo čelia zločinom proti ľudskosti zo strany čínskej vlády.
Ujguri sú umiestňovaní do prevýchovných centier, kde sú mučení, podrobovaní kultúrnej a politickej indoktrinácii či nútenej práci. Masový zber, analýza a ukladanie dát tak umožňujú ČĽR ľahšie potláčať disent alebo cieliť sledovanie na konkrétnu skupinu ľudí.
Digitálne autoritárstvo však nie je prítomné len v Číne, je obľúbeným nástrojom aj iných nedemokratických režimov. Rusko používa jeho techniky na kontrolu obyvateľstva a potláčanie opozície voči vojne na Ukrajine. Krajiny Blízkeho Východu sú zase asociované so snahou o kontrolu naratívov, automatizáciou proautoritárskej propagandy či monitorovania a potláčania disentu.
Čínske vplyvové operácie na Taiwane
Typickým prvkom digitálneho autoritárstva je propaganda. Tú sa KSČ snaží na Taiwane šíriť s cieľom presvedčiť obyvateľstvo, že zjednotenie s Čínou je žiaduce pre obe strany.
V rámci autoritárskych praktík v digitálnom svete sa však Čína neštíti šíriť nepravdivé informácie. Tie môžu mať podobu nepresných naratívov, konšpiračných teórií či dokonca deepfake obsahu. Pred voľbami tak vzrástol počet dezinformácií v taiwanskom informačnom priestore o 40 %.
Ostrov je už niekoľko rokov jedným z najdôležitejších cieľov dezinformačných naratívov pochádzajúcich zo zahraničia. Portál The Diplomat však pripomína, že nie všetky informačné operácie je možné spojiť priamo s Čínou. Podobne ako v prípade kybernetických útokov, atribúcia pôvodu dezinformácií je komplikovaná. To platí najmä pre tie dezinformácie, ktoré sa šíria prioritne internetom. Kybernetický priestor totiž poskytuje väčšiu mieru anonymity.
Zopár dní pred otvorením volebných miestností boli na Taiwane identifikované minimálne dva naratívy spojené s USA pochádzajúce najpravdepodobnejšie z dielne KSČ. Jeden tvrdil, že USA exportuje na Taiwan otrávené mäso. Druhá dezinformácia sa týkala údajného odoberania krvi Taiwancom ich vlastnou vládou. Krv mala putovať do USA, kde bola údajne použitá na výrobu biologických zbraní. Oba falošné naratívy boli vyvrátené. Podľa odborníkov bolo ich cieľom poškodiť obraz USA v očiach Taiwancov.
Princíp digitálnej demokracie podľa Taiwanu
Proti dlhodobým snahám Pekingu o ovplyvňovanie verejnej mienky pomocou nástrojov digitálneho autoritárstva sa taiwanská vláda rozhodla bojovať digitálnou demokraciou. Vo všeobecnosti má digitálna demokracia, alebo e-demokracia, pomôcť s posilnením demokracie, jej inštitúcií a procesov.
Pod týmto pojmom si možno predstaviť napríklad prenesenie (úplné alebo čiastočné) niektorých demokratických procesov do kybernetického priestoru. Občania by mali mať prístup napríklad k e-sťažnostiam, e-diskusiám, e-legislatíve či e-voľbe.
K nástrojom digitálnej demokracie sa radí aj propagácia voľne prístupných (open-source) dát a informácií. Ide o jednu z politík podporovaných taiwanskou vládou v tejto oblasti. Zapojenie verejnosti do vývoja kódu a softvérov má pomôcť s inováciami, zlepšiť transparentnosť vlády a kvalitu verejných služieb.
Portál The Diplomat ako jeden z príkladov uvádza iniciatívu Prezidentský hackaton. Iniciatíva sa snaží poukázať na dôraz, ktorý taiwanská vláda kladie na verejne prístupné dáta, ich využívanie a inovácie. V rámci podniknutých krokov možno spomenúť aj akčné plány na roky 2021 až 2024, ktoré prijali ako taiwanská vláda, tak aj parlament. V oboch dokumentoch je prioritou vysoká úroveň zapojenosti spoločnosti do procesov.
Akčné plány podporujú transparentnosť týchto štátnych inštitúcií a snažia sa podnietiť zapojenie verejnosti v oblasti digitálnej demokracie. Cieľom je posilniť spoločenskú odolnosť voči propagande a dezinformáciám namiereným voči obyvateľom Taiwanu. Spoločenská odolnosť je schopnosť spoločnosti odolávať takým hrozbám, akými sú napríklad dezinformácie. Dosahuje sa zvyšovaním schopnosti kritického myslenia či budovaním dôvery v orgány štátu.
Do posilňovania e-demokracie sa zapája aj verejnosť
Na posilnenie schopnosti Taiwancov nepodľahnúť zahraničnej propagande a dezinformáciám však samotné štátne úsilie nestačí. Aj z toho dôvodu existujú na Taiwane iniciatívy, ktoré The Diplomat nazýva people-public-private partnerships (partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a ľuďmi, skrátene 4Ps). Ide o model, v ktorom vláda, súkromný sektor, darcovské organizácie aj civilná spoločnosť spolupracujú na dosiahnutí spoločného cieľa.
Taiwanská spoločnosť je odhodlaná bojovať proti čínskych informačným vplyvom, vďaka čomu má vytvorený bohatý a robustný fact-checkingový ekosystém. The New York Times označuje fact-checkingovú komunitu na Taiwane za jednu z najvyspelejších na svete. Na ostrove pôsobí veľké množstvo fact-checkingových organizácií, ako napríklad Taiwan FactCheck Center, Cofacts, MyGoPen či FakeNewsCleaner.
Po vypuknutí pandémie vírusu COVID-19 sa Taiwan FactCheck Center spolu s International Fact-Checking Network podieľal na vytvorení aliancie #CoronaVirusFacts. Išlo o jeden z najväčších cezhraničných fact-checkingových projektov zameraných na pandémiu na svete.
Organizácia Watchout zase učí verejnosť ako rozpoznať a nahlásiť dezinformácie, s ktorými sa stretne. Medzi taiwanské 4Ps iniciatívy patrí taktiež Open Culture Foundation, čo je komunita propagujúca používanie open-source softvéru, dát a tiež transparentnosť a otvorenosť zo strany vlády. To všetko s cieľom zabezpečiť digitálne práva a internetovú slobodu.
Dôležitosť digitálnej (alebo elektronickej) demokracie si uvedomuje aj Európska únia (EÚ). V roku 2021 Rada EÚ predstavila dokument s názvom Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia. V nej vyzýva na „vytvorenie modelu digitálnej transformácie vyzdvihujúceho ľudský rozmer“. Digitálna transformácia má podľa deklarácie posilňovať ľudskú dimenziu, a to „propagovaním ľudských práv a základných slobôd, vlády práva a demokratických princípov v digitálnom svete“.
Aj Európska komisia potvrdila zámer budovania prosperujúcej digitálnej budúcnosti zameranej na človeka, a to v dokumente Digitálny kompas do roku 2023. Pri vytváraní zdravého digitálneho demokratického prostredia sa EÚ môže rozhodne inšpirovať príkladom Taiwanu a jeho digitálnej demokracie.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
