Facebook, Instagram, Telegram alebo TikTok slúžia na Balkáne okrem iných aj krajnej pravici a iným extrémistickým hnutiam. Tie sa prostredníctvom týchto platforiem snažia šíriť svoje naratívy a získavať nových stúpencov. Situácia sa nezlepšila ani po zavedení regulácií obsahu v réžii samotných platforiem. Šírenie nebezpečných naratívov tak ohrozuje politicky nestabilný región Balkánu.
Správa o radikalizácii v online priestore na Balkáne
Bosniansky think-tank Atlantická iniciatíva (Atlantska inicijativa) publikoval v polovici februára 2024 výsledky analýzy zameranej na monitorovanie dynamiky radikalizácie v digitálnom priestore Balkánu, najmä v kontexte krajne pravicového extrémizmu. Skupina autorov analyzovala platformy Facebook, X (predtým Twitter), TikTok, Telegram, Instagram, Viber a YouTube.
Autori v úvode odkazujú na teroristický útok v meste Christchurch na Novom Zélande, ktorý sa odohral v roku 2019. Útočník motivovaný krajne pravicovými ideami vtedy pri útoku na mešitu zabil 51 ľudí, pričom celý útok vysielal online na Facebooku. Platforma síce video stiahla, no jeho kópie je možné nájsť na internete aj dnes. Tento útok podľa autorov spustil snahu štátov a platforiem o reguláciu nenávistného obsahu na sociálnych sieťach. Ani po piatich rokoch však nie je možné hovoriť o výrazne pozitívnych výsledkoch.
Reakciou na spomínané snahy obmedziť šírenie nenávistného obsahu bol podľa výskumníkov čiastočný vývoj globálnej siete krajnej pravice, ktorá sa transformovala na menšie subkultúry. Tieto subkultúry sú podľa nich postavené na prepojenom komplexe sociálnych sietí a alternatívnych médií, ktoré slúžia ako protiklad k mainstreamovému spravodajstvu. Dominantnými témami sú krajne pravicové naratívy, téma migrácie v negatívnom kontexte a antidemokratické názory. Mnohé z týchto naratívov sú globálne, pričom ale dochádza k ich čiastočnému prispôsobeniu miestnym reáliám.
Analýza sociálnych sietí spoločnosti Meta
V prípade platformy Facebook analýza ukázala, že slúži extrémistickým hnutiam na šírenie rôznych naratívov. Napríklad srbské alebo prosrbské hnutia propagujú na Facebooku pravoslávnu teokraciu, proruské naratívy a rôzne dezinformácie. Robia to prostredníctvom zdieľania príspevkov z iných platforiem alebo alternatívnych médií.
Podobne operuje aj chorvátska krajná pravica, ktorá využíva Facebook na propagáciu takzvanej tradičnej rodiny alebo anti-LGBT propagandy. Autori uvádzajú, ža napriek snahám Facebooku o zlepšenie moderovania obsahu sú diskusie na platforme v lokálnych jazykoch plné nenávistných prejavov, ktoré nie sú dostatočne regulované.
Instagram je krajnou pravicou využívaný prevažne na šírenie mémov a iného vizuálneho obsahu, ktorý sa prispôsobuje pravidlám platformy, pričom často ide o skryté odkazy. Napríklad bosniacke, srbské, ale aj chorvátske skupiny zverejňujú mapy, ktoré zobrazujú rozšírené územia zahŕňajúce časti okolitých štátov.
Okrem toho je platforma do značnej miery využívaná aj skupinami ultras, teda futbalovými chuligánmi, ktorí často šíria príspevky s nenávistnou tematikou. Medzi najpopulárnejší obsah patrí srbský mém „remove kebab“ (odstráňte kebab) symbolizujúci islamofóbiu, ktorý sa šíri v rôznych verziách a podobách.
Krajná pravica zneužíva aj Telegram či X
Telegram nepatrí na Balkáne medzi populárne platformy. Napriek tomu sa kvôli jeho slabej moderácii obsahu stal útočiskom pre menšie krajne pravicové skupiny a iných extrémistov, ktorí tu publikujú exkluzívny a inde zakázaný obsah. Telegramu sa darí najmä v prípade proruských srbských nacionalistických účtov. Na platforme je možné nájsť napríklad účet organizácie Narodne patrole (Ľudové hliadky), o ktorej portál Infosecurity informoval už v minulosti.
Platforma X (predtým Twitter) taktiež nie je na Balkáne tak populárna ako napríklad Facebook. Výskumníci však zistili, že napriek malej používateľskej základni má platforma vplyv na verejnú diskusiu. Autori sa napríklad odvolávajú na politickú krízu v Bosne a Hercegovine, kde v reakcii na ňu viedli bosniacke nacionalistické účty aktívnu politicky motivovanú kampaň s presahom do reálneho sveta.
Platforma TikTok sa taktiež ukázala ako nebezpečný nástroj, ktorého algoritmus propaguje nenávistný obsah a normalizuje tak okrajové a krajne pravicové naratívy. Výskumníci odhalili výrazné prepojenie tém nacionalizmu, antivaxerského obsahu, mizogýnie a otvoreného volania po násilí.
Krajinám Balkánu sa nedarí znižovať online radikalizáciu
Analýza od Atlantickej iniciatívy ukázala, že sociálne médiá a iné online platformy sú kľúčovými prvkami v procese krajne pravicovej radikalizácie v regióne. Radikálni aktéri sa navyše podľa autorov stali dostatočne zručnými na to, aby dokázali vyťažiť z možností daných platforiem maximum.
Nebezpečenstvo tohto trendu spočíva aj v prítomnosti externých aktérov, ktorí sa snažia v regióne presadzovať svoje záujmy. Ruská federácia ako jeden z hlavných zahraničných aktérov využíva lokálne médiá, online priestor a priateľské organizácie na šírenie svojej mäkkej sily a pretláčanie proruských naratívov. Aktivity Kremľa v regióne sú pritom dôsledne monitorované a popísané.
Extrémizmus predstavuje pre krajiny Balkánu v roku 2024 výzvu, ktorú je potrebné utlmiť. Ak sa im to nepodarí, radikalizácia v online priestore bude zrejme narastať, a jej prejavy sa postupne môžu preniesť aj do reálneho sveta.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
