Nárast euroskepticizmu v krajinách západného Balkánu je spojený s ruskými informačnými operáciami

V súvislosti s dlhotrvajúcim prístupovým procesom Severného Macedónska do Európskej únie je možné pozorovať nárast euroskepticizmu v krajine. Frustrácia obyvateľstva zároveň otvára príležitosť pre Rusko, ktoré sa pomocou nástrojov hybridnej vojny snaží využiť situáciu vo svoj prospech.

Proces integrácie Severného Macedónska do EÚ bol zahájený pred viac ako dvomi dekádami. Severné Macedónsko bolo pritom vôbec prvou krajinou z regiónu západného Balkánu, s ktorou začala EÚ spolupracovať v rámci tzv. procesu stabilizácie a pridruženia, a to od roku 2004. O rok neskôr sa oficiálne stalo kandidátskou krajinou. Prístupový proces Severného Macedónska bol však zabrzdený kvôli sporom so susednými krajinami.

Veto zo strany Grécka k otázke začiatku negociácií bolo stiahnuté až po vyriešení vzájomného sporu o názov krajiny. Z Macedónska sa stalo Severné Macedónsko. 

Ďalšiu prekážku integrácie momentálne predstavuje dlhodobý bulharsko-macedónsky spor. Jeho predmetom sú primárne požiadavky Sofie o uznanie bulharskej menšiny v rámci ústavy. Presadiť takúto reformu ústavy si však bude vyžadovať aj hlasy súčasnej severomacedónskej opozície, ktorá so zmenou nesúhlasí.

Región sa v súčasnosti nachádza na geopolitickej „križovatke“

Dlhotrvajúci proces európskej integrácie spôsobuje frustráciu naprieč obyvateľstvom celého regiónu západného Balkánu. Od začiatku integračného procesu po Solúnskom samite v roku 2003 prešlo viac ako dvadsať rokov. Napriek tomu nie je dnes ani jedna z krajín západného Balkánu formálnym členom Únie. Krajiny v regióne totiž stále nedosiahli presvedčivé reformy a EÚ nebola počas dvoch dekád plne odhodlaná k rozšíreniu.

„Frustrácii, ktorá vzniká na ceste k členstvu v EÚ, sa snažia zmocniť škodlivé sily, ktoré sa pokúšajú nasmerovať túto energiu do svojich mlynov,“ uviedol minister zahraničných vecí Severného Macedónska Bujar Osmani.

Sklamanie obyvateľov a narastajúci euroskepticizmus sa vo svoj prospech snaží využiť najmä Kremeľ, ktorý pristupuje k regiónu so zvýšeným záujmom. Zo strany Moskvy je pritom možné pozorovať široké spektrum hybridných operácií, ktorých cieľom je znížiť dôveru obyvateľov krajín západného Balkánu v EÚ a kolektívny Západ.

Okrem Kremľa sú v rámci regiónu aktívne aj Čína a Turecko. Na rozdiel od Moskvy sú primárnou motiváciou čínskych hybridných operácií v regióne jej ekonomické záujmy. Medzi rokmi 2009 a 2021 mal Peking investovať do krajín západného Balkánu vyše 32 miliárd eur. 

Krajiny v tomto regióne zároveň spolupracujú s Čínou v rámci ich megaprojektu Nová hodvábna cesta, ktorého cieľom je vybudovanie obchodných trás medzi Čínou a zvyškom sveta. Problematickou sa z hľadiska Únie javí aj kooperácia medzi Čínou a Srbskom vo vojenskej oblasti, či podpora asertívnej politiky Pekingu voči Hong Kongu a Taiwanu zo strany Belehradu.

Rusko aktívne pracuje na destabilizácii krajín západného Balkánu 

Prístup Moskvy k regiónu západného Balkánu sa zmenil z politiky založenej na energetických stimuloch k politike využívajúcej rozpory a konflikty v rámci regiónu. Jeho partnermi, s výnimkou Srbska, už nie sú vlády jednotlivých štátov, ale predovšetkým neštátni aktéri, ktorí prispievajú k šíreniu ruského vplyvu. Vplyv hybridných hrozieb, predovšetkým informačných operácií, sa pritom v regióne začal stupňovať v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine.

Hoci Kremeľ nemá pripravenú „veľkú stratégiu“ pre západný Balkán, tento región zostáva súčasťou Putinovej hry, ktorá využíva etnické konflikty a secesionistické nálady v Moldavsku aj Gruzínsku. Okrem dezinformačných kampaní a propagandy sa Kremeľ spolieha na úlohu paramilitantných skupín, ktoré sú ním priamo podporované.

Kremeľ dlhodobo aktívne podporuje srbskú entitu v rámci Bosny a Hercegoviny. Jej ultranacionalistický líder Milorad Dodik je známy svojimi protiamerickými postojmi, popieraním genocídy moslimov a etnických Chorvátov, ako aj secesionistickými kampaňami. V jednom z posledných vyjadrení Dodik zároveň uviedol, že v prípade víťazstva Donalda Trumpa v tohtoročných prezidentských voľbách v USA vyhlási okamžitú nezávislosť Republiky Srbskej. S Dodikom sa pritom pred poslednými slovenskými parlamentnými voľbami stretol aj súčasný premiér Robert Fico.

Súčasný minister obrany Bosny a Hercegoviny zároveň nedávno uviedol, že Rusi pravdepodobne vyzbrojujú a cvičia polovojenské skupiny v rámci Republiky Srbskej. Kremeľ okrem toho aktívne podporuje aj iných proxy aktérov, medzi ktorých patria skupiny ako Noční vlci, Srbská hrdosť, Narodne Patrole či Zväz kozákov Balkánu. Konkrétnym príkladom ruskej podpory je napríklad poskytnutie financií pre turné Nočných vlkov po regióne, ktoré malo za cieľ zvýšiť podporu Dodika.

Aktivity Kremľa v regióne sa zintenzívnili po začiatku ruskej agresie na Ukrajine

V rámci regiónu západného Balkánu sa Kremeľ pri šírení dezinformácií spolieha predovšetkým na lokálne denníky, sociálne siete a televízne kanály. Napriek ich pomerne nízkemu dosahu v rámci celkového mediálneho priestoru, slúžia ako zdroje pre ostatné médiá a používateľov, ktorí následne preberajú tento škodlivý obsah a šíria ho na svojich stránkach. Falošným naratívom Kremľa sa darí prenikať do spoločnosti, a to najmä vďaka nízkej úrovni mediálnej gramotnosti v regióne.

Najbadateľnejší vplyv informačných operácií Moskvy v regióne je možné pozorovať v rámci Srbska, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny. Okrem toho sa však čoraz častejšie objavujú ruské dezinformácie aj v Severnom Macedónsku. Na presadzovanie svojich záujmov pritom Kremeľ využíva propagáciu naratívu „slovanského pravoslávneho bratstva“, pričom Putina stavia do role ochrancu ortodoxného sveta.

Ruské dezinformačné naratívy reprezentuje v rámci Severného Macedónska najmä portál think.mk. Samotná stránka pritom vznikla len pár dní po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Na portáli sa napríklad objavujú falošné správy o tom, ako Ukrajinci masívne dezertujú alebo sú zabíjaní vlastnými dôstojníkmi, keď nie sú ochotní bojovať.

Vláda Severného Macedónska si zároveň v novembri 2023 vyslúžila kritiku západných krajín, keď dovolila ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na ministeriáli Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Skopje. Severné Macedónsko naďalej proklamuje svoj prozápadný postoj, a to aj prostredníctvom pridania sa k sankčným mechanizmom voči Moskve v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine. Šírenie ruských dezinformácií ale ostáva v krajine naďalej prítomné.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent v odbore Medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Zaujíma sa o témy medzinárodnej bezpečnosti, hybridných hrozieb a európskych politík. Momentálne je zároveň stážistom v NR SR v rámci Výboru pre obranu a bezpečnosť. V minulosti pôsobil ako prezident Euroatlantického centra a stážista na Veľvyslanectve SR v Ľubľane.