11. september 2001, deň, ktorý zasiahol a navždy zmenil životy ľudí po celom svete. Útoky na Svetové obchodné centrum a budovu Pentagonu v USA nám ukázali skutočnú tvár moderného terorizmu a náboženského extrémizmu, ale tiež aj neobyčajnú medzinárodnú či medziľudskú solidaritu.
Útoky tiež odštartovali jednu z najstarších, internetom šírených konšpiračných teórií s masovým dosahom.
V priebehu posledných dvoch dekád sme tak mohli byť svedkami rozvíjania rôznych „alternatívnych“ vysvetlení udalostí tohto tragického dňa. Mnohé z týchto teórií boli prebrané proruskými portálmi. Tie ich začali využívať na šírenie svojej propagandy.
Putinova solidarita v boji s terorizmom
Ako popisuje vo svojej nedávnej analýze portál EUvsDisinfo, postoj Ruskej federácie, a najmä prokremeľských médií k 11. septembru v mnohom kopíruje zmenu v zahraničnej politike režimu Vladimíra Putina.
Ruský prezident bol bezprostredne po tragédii jedným z prvých štátnych predstaviteľov, ktorý kontaktoval vtedajšieho prezidenta Busha a vyjadril jemu, obetiam útoku a USA solidaritu.
Okrem toho Putin ponúkol USA súčinnosť pri boji s medzinárodným terorizmom. Rusko v tomto období totiž tiež bojovalo proti hrozbe islamského radikalizmu na severnom Kaukaze.
To sa odzrkadlilo v hlasovaní Ruskej federácie za rezolúciu OSN č. 1386, ktorá umožnila jednotkám ISAF vedeným Severoatlantickou alianciou (NATO) vojenskú intervenciu v Afganistane.
Preberanie konšpirácií
Zložitý terén Afganistanu si vyžadoval vybudovanie logistických základní v susedných štátoch strednej Ázie, s čím však Rusko nesúhlasilo.
Napriek tomu, že Moskva naďalej poskytovala spojeneckým vojskám formálnu pomoc a podporu, v informačnom priestore začali prokremeľské médiá šíriť konšpiračné teórie o zapojení vlády USA do útokov, ktoré mali byť zámienkou na vojenské ťaženie v Afganistane.
Príkladom môžu byť rôzne jazykové mutácie portálu Sputnik, ktoré publikovali články šíriace konšpirácie ohľadom útokov z 11. septembra.
Išlo napríklad o naratív o „tieňovej vláde”. Tá údajne v USA ťahá za nitky a spolu so CIA stála za útokmi na dvojičky. Týmto chceli vládne elity obmedziť slobodu Američanov a zvýšiť svoju moc nad obyvateľstvom.
V ďalšej konšpiračnej verzii udalostí si zase americká vláda na útoky najala Izrael, ktorý sa spojil so „svetovými ekonomickými elitami,” aby rozpútal vojnu medzi Západom a arabským svetom.
Napriek tomu, že konšpiračné teórie vyvrátili odborníci, ako aj závery nezávislej Národnej vyšetrovacej komisie pre teroristické útoky na USA, takmer štvrtina Američanov stále oficiálnym správam neverí.
S odchodom amerických vojsk z Afganistanu došlo k ďalšiemu posunu ruského postoja, najmä voči Talibanu, s ktorým Kremeľ udržuje dobré diplomatické vzťahy a hnutie popisuje ako „normálnych chlapov“, s ktorými sa vyjednáva lepšie než s predchádzajúcou „bábkovou vládou“.
11. september a najrozšírenejšie konšpiračné teórie
Jednou z klasických tém, ktoré sa objavujú v článkoch a príspevkoch konšpirátorov je sprisahanie sionistických elít, ktoré sú podľa nich zodpovedné za teroristické útoky z 11. septembra.
Podľa tejto teórie boli útoky naplánované preto, aby poskytli Spojeným štátom dôvod na rozsiahlejší angažmán na Blízkom východe. Tým by údajne Izrael získal v regióne väčšiu vojenskú aj politickú podporu. Podobné, často silne antisemitské naratívy sa v prostredí proruských médií objavujú nezriedka.
Ďalším domnelým autorom útokov z 11. septembra je podľa prokremeľských médií Deep State. Jedná sa údajne o tajné štruktúry v rámci politického systému USA, ale aj ďalších demokratických západných štátov. Tie majú spoza opony ovládať geopolitické dianie.
Konšpiračné teórie o Deep State je zároveň takmer nemožné precízne vyvrátiť. Podľa ich autorov sa totiž všetky aktivity globálnych elít odohrávajú v hlbokom utajení. Spoločným prvkom teórií o Deep state je snaha o podkopanie dôvery v demokratický a právny štát.
Ďalšiu vrstvu do konšpiračnej teórie o 11. septembri pridal pred dvoma rokmi portál Sputnik, ktorý publikoval článok o hackerskej skupine The Dark Overlord, ktorej sa vraj podarilo získať dokumenty dokazujúce účasť americkej vlády na útokoch.
Výmenou za svoje mlčanie mala skupina požadovať 2 milióny dolárov. Nakoľko sa však skupina peňazí nedočkala, zverejnila časť dokumentov. Následne hackeri prestali komunikovať s verejnosťou a žiadne ďalšie dokumenty nezverejnili.
Časť materiálov, ktorú zverejnili však neobsahuje žiadne dôkazy spájajúce americkú vládu s teroristickými útokmi.