„Odišli už Rusi, Turci. Ani Trianon nebude večný!“ Ako je otázka Trianonu komunikovaná v maďarsko-slovenskom informačnom priestore?

Jedným z hlavných pretrvávajúcich naratívov v maďarsko-slovenských vzťahoch je nespokojnosť maďarskej strany s usporiadaním vzájomných vzťahov a územných nárokov po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920. Problémom je najmä pocit krivdy a nespravodlivosti ako aj definovanie hranice medzi Maďarskom a Československom.

Maďarsko Trianon
Zdroj obrázka: Pixabay

Po porážke Rakúsko-Uhorska počas 1. svetovej vojny predstavoval Trianon jednu z ústredných otázok v dejinách maďarského národa. Trianonská mierová zmluva vznikla ako súčasť versaillského mierového systému. Bola podpísaná 4. júna 1920 v zámku Veľký Trianon a obsahovala základné podmienky pre nové definovanie hraníc maďarského štátu ako jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska.

Za vtedajšie Česko-Slovensko zmluvu podpísali Edvard Beneš (minister zahraničných vecí) a Štefan Osuský (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v Londýne). Pre Slovensko Trianon znamenal zavŕšenie dvojročného procesu vyčleňovania sa z Uhorska a integrácie do Československej republiky.

Okrem symbolického významu tejto témy je daný naratív využívaný na podnecovanie revizionistického úsilia na krajne pravicovej scéne, stáva sa motívom v politickom vývoji štátu, ale aj vzájomných vzťahoch súčasného Slovenska a Maďarska.

Dôsledky Trianonskej mierovej zmluvy

Na základe Trianonu Uhorské kráľovstvo stratilo dve tretiny svojho územia a polovicu maďarsky hovoriaceho obyvateľstva. Z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska zostalo na území Maďarska sedem miliónov obyvateľov. Zároveň, Uhorské kráľovstvo stratilo status silného a vplyvného európskeho štátu.

V dôsledku podpisu mierovej zmluvy sa štáty ako Rakúsko a Maďarsko stali etnicky homogénnymi. Naopak, pôvodne skôr etnicky homogénne Československo a Rumunsko sa stali multietnickými krajinami. K Československu bolo v dôsledku týchto zmien priradených milión etnických Maďarov, približne tri milióny Nemcov a pol milióna Ukrajincov.

Národná krivda

V roku 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla časť územia na juhu Slovenska Maďarsku, čo pre národne cítiacich Maďarov znamenalo krok smerom k vysporiadaniu sa s Trianonom. 

Po 2. svetovej vojne sa však nacionalistické myšlienky spojené so snahou o znovuzjednotenie maďarského národa stali tabuizovanými a ustúpili do úzadia. Opätovne sa otázka maďarských hraníc a etnicity otvorila po páde železnej opony a prechode na demokratický politický systém po roku 1989.

Výrazná väčšina Maďarov v súčasnosti vníma trianonskú tematiku a rozpad Uhorska ako  národnú krivdu a nespravodlivosť. Podľa prieskumu Maďarskej akadémie vied z mája 2020 až 94% občanov Maďarska považuje Trianonskú zmluvu za nespravodlivú, 85% z nich ju považuje za najväčšiu tragédiu maďarského národa, a podľa 77% z nich tzv. „trianonskú traumu“ krajina doteraz neprekonala.

Zmluva býva interpretovaná ako jedna z najväčších národných tragédií porovnateľná iba s porážkou pri Moháči v roku 1526. Často býva používaný aj pojem „trianonský diktát“ či vyššie spomenutá „trianonská trauma“. Tú je možné charakterizovať ako ustavičnú krivdu maďarského národa v dôsledku podpisu Trianonskej mierovej zmluvy.

Ide zároveň o jeden z najsilnejších naratívov, ktoré dodnes pretrvávajú v maďarskom prostredí a stávajú sa motívom pre rozdúchavanie pronárodných snáh či dokonca revizionizmu.

Maďarský revizionizmus

Trianonská téma úzko súvisí s fenoménom maďarského revizionizmu, ktorý má najdynamickejší vývoj a výraznú intenzitu v stredovýchodnej Európe.

Maďarský revizionizmus predstavuje snahu o revíziu historických hraníc Maďarska alebo revíziu na etnickom princípe. Ide o neustále aktuálnu tému, ktorá je živená snahami rôznych politických i nepolitických subjektov.

Trianon symbolizuje dôležitú tému najmä pre maďarskú krajne pravicovú scénu, ktorá často k revizionizmu inklinuje. Nespokojnosť so súčasnými hranicami a snaha o oživenie úsilia obnoviť predtrianonské usporiadanie je dodnes hnacou silou pre jej predstaviteľov.

Príkladom môžu byť požiadavky a aktivity Mládežníckeho hnutia 64 žúp, ktoré ako radikálny nacionalistický subjekt usiluje práve o revíziu Trianonskej mierovej zmluvy a zjednotenie „Veľkého Maďarska“.

Odišli už Rusi, Turci. Ani Trianon nebude večný!“ Zdroj: Facebook/Mi Hazánk Felvidék

Trianon ako politický nástroj

Téma nespokojnosti s hranicami a usporiadaním vzťahov po Trianone sa okrem kultúrnych a sociálnych vzťahov odzrkadľuje aj na úrovni vysokej politiky. Dôležitú úlohu zohráva podpora maďarskej diaspóry najmä v susedných štátoch. Tú Maďarsko považuje za svoju ústavnú povinnosť.

Súčasťou prístupu k príslušníkom maďarskej menšiny v zahraničí je snaha zabezpečiť dvojité občianstvo. To bolo cieľom maďarského referenda z roku 2004, ktoré síce skončilo ako neplatné, ale otázka dvojitého občianstva je naďalej živou témou v slovensko-maďarských vzťahoch.

Téma je dôležitá aj pre súčasnú maďarskú vládu vedenú stranou Fidesz. Politická strana a jej líder Viktor Orbán prispievajú svojou rétorikou a interpretáciou historických udalostí k neustálej polarizácii spoločnosti v danej téme.

Koncom mája 2010 strana vyhlásila 4. jún (výročie Trianonskej mierovej zmluvy) za „Deň národnej spolupatričnosti“. O deväť rokov neskôr vyhlásil maďarský parlament rok 2020 za „Rok národnej spolupatričnosti“. Maďarskí občania si tak pripomenuli 100. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, pričom pamätník postavený pri tejto príležitosti na Kossuthovom námestí v Budapešti mal pripomínať „mierový diktát“.

Trianonská tematika v slovensko-maďarskom infopriestore

Otázka Trianonskej zmluvy je aj po viac ako 100 rokoch ešte stále prítomná vo verejnej diskusii ale aj na sociálnych sieťach. Príspevky rozoberajúce Trianon nájdeme aj v maďarskej časti slovenskej infoscény. V posledných 8 mesiacoch sme v spolupráci s International Republican Institute’s Beacon Project monitorovali maďarsko-slovenský informačný priestor.

Predmetom skúmania boli verejné profily skoro 30 predstaviteľov maďarskej menšiny (politikov, politických strán, médií, spoločenských udalostí, rôznych záujmových skupín ale aj radikálnych zoskupení – celý zoznam bude dostupný v záverečnej správe), ktoré boli vybraté na základe dosahu ich obsahu, ale aj na základe ich spoločenského významu.

Prvým krokom bola základná filtrácia obsahu na základe kľúčových slov, ktorá od januára 2021 do konca augusta 2021 našla dokopy 8 201 príspevkov. Tie boli následne manuálne filtrované a kódované. Z celkového počtu príspevkov (3 434) bolo 42% relevantných v súvislosti so skúmanými naratívmi. Otázka Trianonskej zmluvy sa objavila v 13% z nich.

Takmer 10% príspevkov obsahovalo odkaz na ďalšie nami skúmané naratívy. V 76% príspevkov išlo o prepojenie s naratívom, že maďarská menšina na juhu Slovenska je považovaná za menejcennú. Prevažná väčšina príspevkov (takmer 66%) podporovala tento naratív, zvyšných 34% malo neutrálny charakter. Ani jeden z nami skúmaných príspevkov nebol voči tomuto naratívu negatívny.

Z pohľadu časového rozloženia príspevkov téma trianonskej otázky zarezonovala hlavne v júni v období výročia podpísania zmluvy. Približne jedna tretina (32%) súvisiacich príspevkov pochádzala práve z júna. Druhým najväčším percentuálnym podielom bolo 16% v januári.

Táto tematika sa objavila hlavne v komunikácii nacionalistických a radikálnych skupín a strán. Väčšina príspevkov (presnejšie 64%) obsahujúcich odkazy na Trianon pochádzalo práve od nich. Téma sa objavila aj v komunikácii maďarských politikov a politických strán na Slovensku, avšak len zriedkavo (4% z relevantných príspevkov na túto tému).

Autorky: Michaela Ružičková, Karin Kőváry Sólymos

This report has been prepared with support from IRI’s Beacon Project. The opinions expressed are solely those of the author and do not reflect those of IRI.

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk