Facebook od roku 2017 údajne odstránil už vyše 150 vplyvových operácií

Zdroj: Unspash.

Bezpečnostné tímy Facebooku od roku 2017 identifikovali a odstránili viac ako 150 vplyvových operácií. Najviac ich má pôvod v Rusku a Iráne, výnimkou však nie je ani USA alebo Ukrajina. Zodpovedné sú štáty a politickí lídri, ale aj marketéri a konšpirátori.

Facebook je v posledných rokoch kritizovaný za to, že dostatočne nezasahuje proti problematickému obsahu na svojej platforme. Spomenúť môžeme napríklad nezvládnutú dezinformačnú kampaň pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016 alebo agresívnu kampaň predchádzajúcu Brexitu.

V roku 2017 sa Facebook zaviazal aktívne bojovať proti falošným správam a vplyvovým operáciám. Podľa najnovšej správy jeho bezpečnostné tímy odvtedy do roku 2020 zaznamenali a odstránili vyše 150 vplyvových operácií, ktoré správa definuje ako koordinovanú snahu manipulovať alebo uškodiť verejnej debate so strategickým cieľom. Aktéri tak robia najmä prostredníctvom falošných účtov, stránok a skupín.

Pôvod v Rusku, Iráne či USA

Tzv. koordinované neautentické správanie (CIB) pochádzalo z viac ako 50 krajín a cielilo na zahraničné aj domáce publikum. Približne 45 % prípadov sa zameriavalo na domáce publikum, 36 % na zahraničné publikum a v 17 % prípadov na obe zároveň.

Najčastejším cieľom zahraničných operácií boli USA (26), Ukrajina (11) a Veľká Británia (11). V prípade domácich operácií to bolo Mjanmarsko (9).

Najviac vplyvových operácií malo pôvod v Rusku – až 26, pričom 15 z nich spája s Agentúrou pre výskum internetu (IRA) s napojením na ruského biznismena blízkeho Kremľu Jevgenina Prigožina. IRA je známa pre rozsiahlu dezinformačnú kampaň z roku 2016 s cieľom polarizovať americkú verejnosť, šíriť nedôveru v demokraciu aj médiá a ovplyvniť výsledok blížiacich sa prezidentských volieb. Za ďalšie operácie boli zodpovedné napríklad ruské spravodajské služby alebo médiá.

Za Ruskom nasleduje Irán, kam bol vystopovaný pôvod 23 operácií, pričom najvýznamnejšími aktérmi boli vláda a štátne vysielanie. V Mjanmarsku, kde vo februári došlo k vojenskému prevratu, bol zaznamenaný pôvod 9 operácií. Za väčšinu má byť zodpovedná armáda alebo polícia. Rovnaké číslo sa týka aj USA, tu však boli aktérmi najmä „konšpirační alebo okrajoví“ politici, PR a konzultačné firmy a médiá. Ukrajine pripadá pôvod 8 operácií, pričom najvýznamnejšími aktérmi boli PR a reklamné agentúry a politické strany.

Aktéri vplyvových operácií sa prispôsobili a zdokonalili

Analýza Facebooku tiež konštatuje, že od roku 2017 došlo k zmenám v spôsobe vedenia vplyvových operácií. V priebehu štyroch rokov nastal posun od veľkých dezinformačných kampaní k menším, no viac cieleným operáciám. Napríklad ruská kampaň s cieľom ovplyvniť americké voľby v roku 2016 by dnes bola podľa Facebooku oveľa náročnejšia a nákladnejšia, keďže dnes je možné takéto aktivity efektívnejšie podchytiť.

Facebook ďalej informuje, že aktéri operácií sa snažia imitovať autentické názory a zlepšila sa ich schopnosť skrývať skutočnú identitu. K dosiahnutiu svojich záujmov majú používať aj strach verejnosti z vplyvových operácií, ktorý následne využívajú k vytváraniu falošnej predstavy rozsiahlej manipulácie s voľbami aj v prípade, že na to neexistujú dôkazy.

Facebook zaznamenal aj prípady komerčných aktérov, ktorí ponúkali vplyvové operácie ako službu. Vďaka tomu sa mali stať dostupnejšie. Taktiež malo dôjsť k diverzifikácii platforiem, na ktorých sa takéto operácie odohrávajú. V súčasnosti už ide aj o menšie služby, médiá a vlastné stránky aktérov pre prípad, že na ostatných platformách by boli ich účty zrušené.

Facebook v správe poskytuje súbor opatrení, ktoré dokážu znížiť dopad vplyvových operácií a umožnia ich ľahšie odhaľovať. Patria sem automatické detekčné systémy, ktoré by dokázali rozpoznať neautentické správanie v spojení s expertmi, ktorí by sa zas mohli zamerať na najsofistikovanejších aktérov.

Aj naďalej sa však objavuje kritika, že Facebook proti dezinformáciám nezasahuje dostatočne, napríklad v prípade klimatických zmien či COVID-19 a očkovania. Facebook je tiež kritizovaný, že pri boji s manipuláciami sa zameriava najmä na Západ, pričom ich prehliada v iných oblastiach sveta.

Študent bakalárskeho stupňa Politológie a Bezpečnostných a strategických štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa vplyvovým operáciam, propagande a kybernetickej bezpečnosti. Tiež sa zaujíma o problematiku digitálneho súkromia a východoázijskú politiku. Kontakt: lukas.janovic@infosecurity.sk