Ruskí sabotéri si zo Slovenska urobili základňu a podpáliť chceli aj fabriku pri Prešove. Fico sa zatiaľ pred Putinom ohýba a doma tomu hovorí suverenita.
Robert Fico už dlho vydáva svoju servilnosť voči Putinovi za suverénnu zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Pri pohľade na prípravu podpaľačského útoku na fabriku pri Prešove však táto jeho suverenita vyzerá asi tak impozantne ako dvanásťročné Putinovo dobývanie Donbasu a päťročná trojdňová špeciálna operácia, ktorú Rusko vedie proti krajine s približne dvanásťkrát menším nominálnym HDP.
Keď sú ohrozené slovenské životy, Ficov obdiv k ruskej diktatúre, jeho lobing pri potláčaní protiruských sankcií a vulgárne oslavy Ruska v podaní smeráckych Blahov, Gašparov a Glückov už nie sú len medzinárodnou hanbou bez konca. Sú celkom očividne priamou a neustále rastúcou bezpečnostnou hrozbou. Štvrtá vláda Roberta Fica otvorila ruským spravodajským službám dvere dokorán.
Slovensko ako ruské špionážne Eldorádo
Zo Slovenska podľa zistení denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung pôsobila sieť napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU. Jej súčasťou bola aj dvojica bulharských občanov zadržaných po podpaľačskom útoku v Mníchove. Tá istá sieť podľa denníka pripravovala útok na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Slovenské bezpečnostné zložky ho prekazili. Prepojenie na GRU je vysoko pravdepodobné. Prípad totiž presne zodpovedá charakteru diverznej činnosti ruských spravodajských služieb v Európe, na ktorý odborníci upozorňujú už roky. Politici a médiá posledných niekoľko mesiacov.
Pripravovaný útok na fabriku pri Prešove dokazuje, že nás Ficova hanebná prokremeľská politika pred Ruskom neochráni. Z územia, za ktorého bezpečnosť je bytostne zodpovedná vláda Slovenskej republiky, diverzanti z tejto siete pripravovali útoky proti našim európskym spojencom a, čuduj sa svete, aj proti slovenským občanom.
Politicky polomŕtvy Fico počas covidu vsadil na ruskú kartu a pozbieral zo zeme zakonšpirovaný elektorát, ktorý mu za ostatnú dekádu vychovala prokremeľská „spravodajská alternatíva“. O šesť rokov, tri návštevy Kremľa a poltucta hlbokých predklonov neskôr sa Ficova láska k diktátorovi hľadanému Medzinárodným trestným súdom zráža s realitou, ktorú neodbije mávnutím ruky. Chýbalo iba veľmi málo. Pracovníkom závodu pri Prešove a ich rodinám by premiérovo podliezanie Rusku nebolo platné vôbec nič. Bol by to útok, ktorý by zmenil tvár krajiny a celý by išiel na účet predsedu vlády.
Ak si Robert Fico čo i len na minútu myslel, že nebude musieť riešiť ruské hybridné útoky, ktoré otriasajú Európou, je načase počúvať tých 855 psychiatrov a psychológov, ktorí ho vyzvali, aby zvážil odchod z vrcholovej politiky.
Premiér totiž očividne stratil súdnosť. Kybernetický útok na kataster, niekoľkomesačné bombové vyhrážky slovenským školám, kyberšpionáž proti slovenským štátnym inštitúciám a kritickej infraštruktúre v réžii FSB, nepodarená špionážna akcia cez reťaz ruských kamier namontovaných do diaľničnej siete, či prekazený podpaľačský útok na výrobnú halu v Haniske pri Prešove sú iba špičkou ľadovca. Bezpečnosť štátu sa nedá postaviť na nádeji, že vás imperiálny diktátor nechá na pokoji iba preto, lebo sa mu pcháte do priazne.
Mechanizmus sabotážnych útokov na objednávku je pritom dávno známy. GRU si vyberie cieľ, sprostredkovateľ zabezpečí ľudí a vykonávateľ dostane zadanie a peniaze. Človek naverbovaný na internete nemusí poznať celý plán ani vedieť, komu v konečnom dôsledku slúži. Vie, čo má urobiť a koľko za to dostane. To stačí. GRU na tieto sabotážne akcie nepotrebuje vysielať kariérnych dôstojníkov. Tých si na ruskú ambasádu v Bratislave pozývame sami.
Polónium, novičok a Ficova suverenita
Koľko ľudí ešte musia ruské služby zavraždiť, aby si Fico prestal zamieňať nadbiehanie Moskve so suverénnou bezpečnostnou politikou? V Londýne zavraždili Litvinenka polóniom. V Salisbury sa pokúsili zavraždiť Skripaľovcov novičokom. V Berlíne zastrelil príslušník FSB Changošviliho priamo v parku. Vo Vrběticiach vyhodila GRU do vzduchu muničné sklady. Dvaja mŕtvi.
Je pánu premiérovi málo? Poďme ďalej. Ruský kybernetický útok odstavil kontajnerové terminály v Rotterdame a len dánskemu prepravcovi Maersk spôsobil škody za stovky miliónov dolárov. V Lipsku, Birminghame a Poľsku vzbĺkli zápalné zásielky v preprave DHL a DPD. V poľských obciach Mika a Gołąb sabotéri poškodili koľaje a trakčné vedenie. Vo Varšave podpálili nákupné centrum Marywilska 44. Vo Vilniuse predajňu IKEA.
Na Ukrajine Rusi ochromili sieť Kyivstar s približne 24 miliónmi zákazníkov. V Londýne podpálili sklad so zásobami pre Ukrajinu. Na letisku v Lipsku v auguste 2026 našli pri ukrajinskom nákladnom lietadle dron s výbušninou. Za týmto zoznamom sú ľudia vo vlakoch, pracovníci skladov, obchodníci, ktorým zo živobytia zostalo zhorenisko, aj pozostalí po zavraždených. Označenie „hybridné hrozby“ sme si vymysleli my, na Západe. Viete, ako to volajú Rusi? Vojna.
Otec v Moskve, syn v SIS
Nuž a vo vojne je dôvera spojencov kritickou súčasťou vlastnej obrany. Spravodajské informácie neprichádzajú automaticky s členstvom v NATO. Ak spojenci neveria riaditeľovi SIS, citlivé informácie službe nezveria. Tibor Gašpar zo Smeru obhajuje ruskú agresiu a v Moskve rokuje s predstaviteľmi Putinovho režimu. Jeho syn Pavol pritom riadi službu, ktorá má Slovensko pred operáciami toho istého režimu chrániť. Spojenci nám už priškrtili prísun informácií o vojne na Ukrajine a kontrarozviednej činnosti týkajúcej sa Ruska a Číny. Nechcú, aby odtiekli do Kremľa.
Ani takáto fatálna strata dôvery však neznamená, že nás spojenci neupozornia na bezprostredný útok. Spravodajci tomu hovoria „duty to warn“, teda povinnosť varovať, keď sú v ohrození ľudské životy. Aj susedovi, ktorému neveríme, dáme vedieť, že mu chcú podpáliť dom.
Podľa polície to bola práve SIS, ktorá mala upozorniť na prípravu útoku v Haniske už začiatkom júla. Odkiaľ však prvotná informácia prišla a kto ju získal, nevieme. Robiť z prekazenej sabotáže dôkaz, že kontrarozviedna činnosť SIS funguje bezchybne, preto stojí na vode.
Problém je vo vnútri služby. Bývalý šéf Národného bezpečnostného analytického centra SIS pred rokom opísal masívne personálne čistky po nástupe Pavla Gašpara, ktoré službu pripravili o skúsených príslušníkov. Podľa jeho svedectva Gašpar zároveň blokoval doručenie analýz o zahraničnom zasahovaní a hybridnom pôsobení proti Slovensku zákonným príjemcom. Uviedol: „Ako štát sme úplne rezignovali na boj proti hybridným hrozbám a na budovanie odolnosti voči nim.“
Policajti a spravodajcovia, ktorí útoku zabránili, si zaslúžia uznanie. Ich úspech však nemôže slúžiť vedeniu služby ako alibi. Za utajením nehľadajme vždy bezpečnostné dôvody. Vo svete SIS pečiatka „tajné“ pohodlne zakryje, čo služba nevie, či nedokáže, a zároveň ju ochráni pred nepríjemnými otázkami, nezávislou kontrolou či zodpovednosťou za vlastné zlyhania. Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS by o tom vedel povedať svoje.
Ficovi ruská karta pomohla späť k moci. Občania tejto krajiny však nemajú za jeho politické prežitie ručiť vlastnými životmi. V Haniske sa útok podarilo prekaziť. Na vyvodenie politickej zodpovednosti predsa nepotrebujeme ešte aj mŕtvych.
Infosecurity.sk nefinancujú granty ani reklamy a všetko čo robíme je dostupné zadarmo. Podporte nás prosím pravidelným príspevkom, aby sme mohli ďalej vysvetľovať, čo ohrozuje našu bezpečnosť a ako ju chrániť. Ďakujeme!
