Regulácia umelej inteligencie (AI) sa stáva nevyhnutnou súčasťou digitálnej politiky. Jej rýchly technologický vývoj totiž prináša nielen prevratné možnosti, ale aj výzvy. S rozširujúcim sa využitím AI v kritických sektoroch je dôležité nastaviť pravidlá, ktoré zabezpečia jej bezpečné fungovanie.
Ochrana základných práv občanov, predchádzanie jej zneužitiu a vyváženie inovácií s regulačnými opatreniami sú aspekty, ktoré formujú budúcnosť umelej inteligencie na globálnej, ale aj na európskej úrovni. Na nedávnom AI Summite 2025 v Paríži sa zodpovedné využívanie umelej inteligencie stalo ústrednou témou.
AI akt ako súčasť digitálneho balíka
Európsky Akt o umelej inteligencii je historicky prvou snahou o vytvorenie celoplošného rámca pre umelú inteligenciu. Jeho hlavnou ambíciou je nastaviť reguláciu využívania AI tak, aby bola nielen bezpečná a transparentná, ale aj etická, a aby chránila základné práva jednotlivcov počas jej využívania. Kľúčovým pilierom, na ktorý EÚ kládla dôraz, bola jej klasifikácia podľa stupňa rizika do štyroch kategórií. Tie určujú, ktoré AI systémy si vyžadujú najprísnejšie regulácie a ktoré môžu byť podrobené menej náročným požiadavkám.
Aj napriek tomu, že Akt o umelej inteligencii bude možné plne vymáhať až od augusta 2026, určité ustanovenia nadobudli účinnosť už vo februári tohto roka.
Lucilla Sioliová, vedúca útvaru zaoberajúceho sa umelou inteligenciou a digitálnym priemyslom v rámci Európskej komisie, na AI Summite 2025 uviedla, že Akt o umelej inteligencii sa stane súčasťou širšieho digitálneho balíka, ktorý Komisia pripravuje. Tento balík okrem pravidiel týkajúcich sa AI zahŕňa aj opatrenia v oblasti kyberbezpečnosti a zdieľania digitálnych dát. Posilňuje tak legislatívne prepojenie medzi rôznymi aspektmi digitálnej regulácie. Takéto prepojenie pravidiel je výhodné aj z hľadiska implementácie a koordinácie týchto politík medzi členskými štátmi EÚ. Na summite bolo taktiež oznámené, že v roku 2025 prebehne hodnotenie vplyvu tejto legislatívy. Cieľom bude posúdiť, či digitálny regulačný rámec adekvátne odráža potreby malých a stredných podnikov (SMEs).
Komisia pomáha SMEs
Európska komisia prišla tiež s plánom, ktorý má SMEs uľahčiť podnikanie a zbaviť ich nadbytočnej administratívnej záťaže aj v oblasti regulácie AI. Brusel si uvedomuje, že SMEs nemajú rovnaké kapacity na splnenie regulačných požiadaviek ako veľké spoločnosti. Chce preto zabezpečiť, aby nové pravidlá týkajúce sa AI boli pre nich jednoduchšie a menej nákladné.
Cieľ je jasný – znížiť byrokratickú záťaž o 25 % pre všetky firmy a až o 35 % pre SMEs. Aby sa to podarilo, Komisia prehodnocuje existujúce pravidlá a odstraňuje tie, ktoré podnikateľov brzdia. Zavádza tiež takzvaný SME test. Ten posúdi, aký vplyv budú mať nové zákony, vrátane Aktu o umelej inteligencii, na malé podniky. Prísnejšie kontroly legislatívy majú zabrániť zbytočnému zvyšovaniu nákladov a obmedzeniu konkurencieschopnosti v oblasti digitálnych technológií. Dôležitú úlohu zohráva aj samotný hlas podnikateľov. Tí dostanú priestor na opísanie svojich skúsenosti a možnosť navrhnúť, čo by sa dalo zlepšiť pri implementácii Aktu.
Inovácia alebo regulácia?
Na AI Summite v Paríži vystúpil aj americký viceprezident J. D. Vance, ktorý ostro kritizoval európske regulácie v oblasti technológií, pričom tvrdil, že prílišné zásahy EÚ brzdia jej pokrok a oslabujú schopnosť udržať krok v globálnej konkurencii.
Aktuálny krok EÚ by preto mal ísť v kontraste s touto kritikou, keď spomínané začleňovanie Aktu o umelej inteligencii do širšieho digitálneho balíka umožňuje zjednodušenie niektorých regulácií. Takýto prístup má zabezpečiť zníženie byrokratických prekážok, čím sa uvoľní priestor na inovácie a posilnenie podnikateľského prostredia. Malé firmy budú potenciálne môcť jednoduchšie implementovať riešenia využívajúce AI bez nadmerného administratívneho zaťaženia, čo môže podporiť ich konkurencieschopnosť a rast.
Nová stratégia naznačuje, že európske regulácie nie sú rigidné, ale v praxi budú reflektovať potrebu dynamickej úpravy pravidiel a hľadať rovnováhu medzi inováciami a bezpečnostnými štandardmi.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
