Od začiatku plnoformátovej invázie Ruska na Ukrajinu sa do európskeho informačného priestoru dostáva obrovské množstvo nepravdivých tvrdení a mýtov o Ukrajine, NATO či Európskej únii. Šírenie dezinformácií akcelerujú aktéri opakujúci kremeľské propagandistické poučky, ale aj ich proxy subjekty v konkrétnych štátoch.
Diskurz o Ukrajine a NATO je týmito naratívmi značne ovplyvnený aj na Slovensku. Postupne s vývojom ruskej agresie voči Ukrajine sa rozširovali klamstvá o tom, že Severoatlantická aliancia Rusko pred útokom provokovala budovaním vojenskej infraštruktúry na svojej východnej hranici, na čo neskôr nadviazali mýty o tom, že Rusko bojuje na Ukrajine proti celej Aliancii.
Doposiaľ šírené naratívy doplnili dezinformátori tvrdeniami, že Západ chce za každú cenu dosiahnuť vstup Ukrajiny do NATO, a to bez ohľadu na prebiehajúcu vojnu. Ide o klamstvá a súčasť prokremeľskej propagandy očierňujúcej Západ a NATO, ale aj samotnú Ukrajinu. Aliancia však môže legitímne podporovať Ukrajinu posilňovaním programov spolupráce a budovaním jej schopnosti zaisťovať si vlastnú bezpečnosť.
Vstup Ukrajiny do NATO je podmienený ukončením vojenského konfliktu
Vstup Ukrajiny do NATO bez ukončenia bojov na jej území je nereálna predstava, ktorá ignoruje pravidlá prístupového procesu a geopolitickú realitu. Zároveň však v prípade Ukrajiny nejde o požiadavku, ktorá by sa vyskytla až po začiatku ruskej agresie.
Ukrajina sa k členstvu v obrannom zoskupení približuje dlhodobo, pričom v roku 2008 sa Aliancia na samite v Bukurešti dohodla, že Ukrajina sa stane členom organizácie. Nasledovať mal Akčný plán členstva, teda program zameraný na politické, hospodárske, obranné, zdrojové, bezpečnostné a právne reformy pripravovaný špecificky pre jednotlivé ašpirantské krajiny.
Plán však poskytnutý nebol, čo využila Moskva, ktorá v roku 2014 nezákonne anektovala Krym a podporovala separatistov na východe Ukrajiny. Tým bola perspektíva prístupu Ukrajiny do NATO oddialená. Krajina sa k nej vrátila neskôr v roku 2017, keď jej parlament prijal legislatívu obnovujúcu členstvo v NATO ako strategický cieľ zahraničnej a bezpečnostnej politiky. O dva roky neskôr nadobudla účinnosť aj príslušná zmena ukrajinskej ústavy.
Ciele smerom k získaniu členstva Ukrajina opätovne potvrdzovala aj v rokoch 2020 a 2022. Situácia však už bola skomplikovaná plnoformátovou inváziou Ruska a skutočnosťou, že viaceré časti územia Ukrajiny boli pod kontrolou agresora.
Aj keď bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pri príležitosti návštevy Kyjeva v apríli 2023 povedal, že miesto Ukrajiny je v NATO, neskôr jasne komunikoval, že štát nebude môcť do Aliancie vstúpiť, kým bude pokračovať vojna s Ruskom, ktorého sily okupujú väčšiu časť východu a juhu územia.
Prístupovému procesu teda v prípade Ukrajiny zabraňuje predovšetkým pokračovanie vojny na jej území. Ak by sa Ukrajina stala členom NATO bez splnenia podmienky ukončenia bojov a zaistenia územnej celistvosti, podľa článku 5 zakladajúcej Washingtonskej zmluvy by bola Aliancia totiž vtiahnutá do aktívnej vojny.
Prístupový proces má striktné pravidlá
Popularitu nepravdivých tvrdení umožňuje nízka úroveň povedomia o fungovaní NATO a prístupovom procese. Štáty, ktoré prejavia záujem o vstup do Aliancie, musia absolvovať zložitý prístupový proces, ktorého súčasťou je splnenie viacerých podmienok.
Okrem iného musí žiadateľ preukázať, že:
- má fungujúci demokratický politický systém založený na trhovom hospodárstve;
- uplatňuje spravodlivé zaobchádzanie s menšinovým obyvateľstvom;
- prijíma záväzok k mierovému riešeniu konfliktov;
- disponuje schopnosťou a ochotou vojensky prispievať k operáciám NATO;
- prijíma záväzok k demokratickým civilno-vojenským vzťahom a inštitucionálnym štruktúram.
Rovnako sú v pristupujúcich štátoch podporované demokratické reformy vrátane zavedenia civilnej a demokratickej kontroly nad vojenskými silami, ako aj budovanie a udržiavanie dobrých susedských vzťahov a riešenie prípadných územných či diplomatických sporov. Jedným z predpokladov úspešného pristúpenia je tiež úsilie o kompatibilitu so silami NATO.
Aj keď Ukrajina nedávno vyjadrila záujem o členstvo v Aliancii, na to, aby sa stala plnohodnotným členom, by musela splniť všetky podmienky pre prístup. Následne by jej členstvo museli odhlasovať všetci členovia Severoatlantickej rady. Tá je hlavným rozhodovacím orgánom a sú v nej rovnako zastúpené všetky členské štáty NATO. Následne, až posledným krokom by bolo formálne prizvanie Ukrajiny do NATO.
Tento princíp sa nazýva jednomyseľnosťou a v praxi znamená, že ktorýkoľvek z členov Rady by mohol využiť svoje právo veta a prijímací proces zablokovať. Okrem Ukrajiny sú aktuálne medzi kandidátskymi štátmi aj Bosna a Hercegovina a Gruzínsko, pre ktoré platia rovnaké pravidlá.
Slovenskí dezinformátori o téme zavádzajú
Časť slovenskej dezinformačnej scény šíri o potenciálnom vstupe Ukrajiny do NATO zavádzajúce vyjadrenia. V mnohých prípadoch sa snaží tému zneužiť na falošné prezentovanie Ukrajiny a prezidenta Volodymyra Zelenského ako vyvíjajúcich nátlak na Alianciu a Západ.
Dezinformátori tiež vykresľujú možnosť vstupu Ukrajiny do NATO ako otázku súčasnosti, bez ohľadu na to, že Aliancia jasne komunikuje podmienky členstva a nutnosť ukončenia konfliktu s Ruskom. V mnohých príspevkoch na slovenských sociálnych sieťach sa tak objavujú tvrdenia o tom, že vstup Ukrajiny do NATO by predstavoval začiatok tretej svetovej vojny, keďže by – na základe aktivovania článku 5 Washingtonskej zmluvy – došlo k otvoreniu vojenského konfliktu medzi Ruskom a NATO.
Túto líniu prezentovali dezinformační aktéri aj v kontexte tzv. víťazného plánu, ktorého návrh predstavil ukrajinský prezident Zelenskyj 16. októbra 2024. Mnohí dezinformátori sa úmyselne sústredili na prvý bod víťazného plánu – výzvu na pozvanie Ukrajiny do NATO – a prezentovali ho ako „plán šialenca na tretiu svetovú vojnu“, cestu k tomu, „ako všetkých vtiahnuť do vojny“ či „zbožné želania, ktoré sa zrodili v čejsi prefetovanej hlave“.
K ťaženiu proti Zelenského plánu sa pridalo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku, ktoré v príspevku na Facebooku a Telegrame tvrdilo, že ide o popretie ukrajinskej rétoriky o mieri. Podľa veľvyslanectva Zelenskyj „opäť dranká zbrane, peniaze, prijatie do NATO a povolenie ostreľovať hlboké ruské zázemie“.
V mnohých príspevkoch sa tiež objavovala glorifikácia maďarského premiéra Viktora Orbána či nemeckého kancelára Olafa Scholza za to, že mali odmietnuť podporiť ašpiráciu Ukrajiny na vstup do NATO. Nechýbali ani pochvaly na adresu stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Vasilija Nebenzju, ktorý na zasadnutí Bezpečnostnej rady prezentoval postoje Ruskej federácie k mierovej spolupráci s Ukrajinou. Súčasťou ruských podmienok bolo práve odmietnutie vstupu Ukrajiny do NATO.
Mnohé z týchto príspevkov a článkov poukazovali na možnosť rozpútania tretej svetovej vojny, nehovorili však jasne o tom, za akých podmienok a v akom časovom horizonte mal byť vstup realizovaný. Prispievali tak k šíreniu falošných predstáv o tom, že prístupový proces už v nejakej forme oficiálne prebieha, a podnecovali averziu voči Ukrajine aj Severoatlantickej aliancii.
Článok vznikol s podporou Open Information Partnership a Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.
