V posledných rokoch sa Arménsko, kedysi blízky spojenec Ruska, odvracia od Moskvy a hľadá bezpečnostné záruky u alternatívnych partnerov. Jedným z nich je EÚ, ktorá vo februári minulého roku spustila v Arménsku svoju pozorovateľskú misiu (EUMA). Jej cieľom je „monitorovanie situácie na arménsko-azerbajdžanskej hranici a uvoľňovanie napätia priamo v konfliktnej zóne“.
EÚ túto misiu vyslala na požiadanie arménskej vlády a pôsobí výlučne na arménskom území. Brusel aj Jerevan považujú EUMA za kľúčové opatrenie pre budovanie dôvery v regióne s cieľom pomôcť Arménsku pri zmene jeho bezpečnostných partnerov. Zároveň ide o nástroj na iniciovanie normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Misia je od začiatku výlučne civilná, pričom spadá pod spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ (SBOP).
Čo vidí Kremeľ
Práve SBOP je jeden z bodov, na ktorý útočia proruské kanály. Tie tvrdia, že misia EÚ je vojenského charakteru práve kvôli tomu, že spadá pod SBOP. To však nemení nič na tom, že pozorovatelia sú neozbrojení a všetci sú civilisti.
SBOP navyše nemá nič spoločné s vojenskými akciami ani nemá žiadne právomoci na vedenie vojenských operácií. Je tak v ostrom kontraste s ruským „mierovým kontingentom“, ktorý mal za úlohu v oblasti Náhorného Karabachu dohliadať na dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami. Približne 2-tisíc ruských vojakov sa po neúspechu misie začalo sťahovať z oblasti v apríli tohto roku.
Ďalší z Kremľom šírených naratívov je o tom, že pozorovatelia misie sú špiónmi západných spravodajských služieb. Tento naratív pracuje s faktom, že členovia misie sa nazývajú „pozorovatelia“, čo môže vyvolávať dojem, že ich hlavnou úlohou je sledovať miestne pomery a následne o nich informovať centrály svojich tajných služieb. Tieto tvrdenia však neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Propaganda sa sústreďuje predovšetkým na údajnú snahu Západu získať informácie o Rusku a Iráne kvôli údajným plánovaným útokom na ich územia. Ako už však bolo spomenuté vyššie, misia EÚ pôsobí výlučne na území Arménska, tieto tvrdenia tak tiež nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Popri týchto naratívoch však proruské kanály tiež vypúšťajú hoaxy založené na rôznych konšpiračných teóriách. Ich hlavnými aktérmi sú väčšinou Židia alebo slobodomurárske lóže, ktoré Arménskom údajne manipulujú v prospech vlastných záujmov, poprípade majú využívať Arménsko, aby mohli obkľúčiť Rusko.
Myšlienka „globalistických elít“, ktorých cieľom je zničiť Rusko, využíva vo svojich naratívoch koncept tzv. deep state, ktorý je kľúčový predovšetkým v rámci americkej konšpiračnej teórie QAnon. Údajnou súčasťou deep state má byť aj Európska únia. Cieľom je tak vykresliť vládu v Jerevane ako bezmocnú a v područí záujmov „skutočných vládcov“ z Európskej únie a Západu.
Arménsko hľadá nových spojencov
Všetky vyššie spomínané dezinformácie vychádzajú z vývoja posledných rokov v Arménsku a v regióne Južného Kaukazu. Región bol dlhodobo súčasťou postsovietskeho priestoru pod výrazným vplyvom Ruska, ktorý čoraz viac upadá na úkor iných aktérov. Tento úpadok sa zrýchlil po ruskej invázii na Ukrajinu, po ktorej si Rusko prakticky prestalo plniť svoje záväzky vyplývajúce z členstva v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), ktorej členom je aj Arménsko.
Arménsko, kedysi najväčší spojenec Ruska v regióne, sa kvôli neschopnosti Ruska plniť svoje záväzky rozhodlo pozastaviť svoje členstvo v organizácii. Toto rozhodnutie sprevádza aj čoraz pozitívnejšie vnímanie EÚ v krajine. Až 60 % Arméncov dôveruje EÚ, pričom iba 10 % má o nej negatívny obraz. Arménsko sa tak postupne odkláňa z ruskej sféry vplyvu, čo dokazuje aj zvýšená intenzita proruskej propagandy na jeho území.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
