Nobelova cena za mier je jedným z globálne najuznávanejších a najprestížnejších ocenení pre jednotlivcov a organizácie, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o bratský vzťah medzi národmi, redukciu či zrušenie existujúcich armád a propagáciu mieru.
Aktuálna kritická bezpečnostná situácia v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine prispela k rozhodnutiu nórskeho Nobelovho výboru oceniť prodemokratické a mierové hlasy vzdorujúce režimom páchajúcim najväčšie zločiny proti mieru v novodobej histórii Európy.
Laureát za mrežami
Prvým zo skupiny ocenených je Ales Bjaljacki, bieloruský disident a prominentný odporca Lukašenkovho režimu. Bjaljacki je v Bielorusku známy najmä ako zakladateľ ľudskoprávnej organizácie Vjasna. Tú postavil režim v roku 2003 mimo zákon.
Samotný Bjaljacki bol do väzby vzatý po prvýkrát v roku 2011. Polícia ho obvinila z údajných daňových únikov a súd mu udelil trest odňatia slobody na štyri a pol roka. Proti jeho väzneniu sa vzniesla vlna kritiky a Bjaljacki sa stal jedným zo symbolov bieloruského boja za slobodu a demokraciu.
Za svoju činnosť bol ako historicky prvý človek ocenený Cenou Václava Havla za ľudské práva. Tá je udeľovaná Radou Európy, Nadáciou Charty 77 a Knižnicou Václava Havla. Okrem toho tiež získal cenu Homo Homini od neziskovej organizácie Člověk v tísni a Cenu Pera Angera. V roku 2014 bol Bjaljacki predčasne prepustený, pričom podľa jeho názoru mu k tomu dopomohlo práve udelenie Ceny Václava Havla.
Do väzby bol znovu vzatý v roku 2021 po tom, čo sa Bieloruskom prehnala vlna protestov v reakcii na znovuzvolenie Alexandra Lukašenka za prezidenta. Bjaljacki a jeho kolegovia sa demonštrácií aktívne zúčastňovali. Bieloruská justícia Bjaljackeho opäť odsúdila za údajné daňové úniky.
Podľa predsedníčky Nobelovho výboru Berit Reiss-Andersenovej „Bjaljacki napriek obrovským osobným ťažkostiam neustúpil ani o centimeter vo svojom boji za ľudské práva a demokraciu v Bielorusku“. Bieloruský disident sa tak stal štvrtým laureátom Nobelovej ceny za mier v histórii, ktorý bol ocenený počas svojho väznenia.
Pamäť národa nepriateľom štátu
Laureátom Nobelovej ceny mieru bola tento rok aj najstaršia ruská mimovládna nezisková organizácia Memorial, ktorá sa venuje dokumentovaniu zločinov sovietskeho režimu a problematike dodržovania ľudských práv v Rusku. Snahy Memorialu o vysporiadanie sa ruského národa s jeho totalitnou minulosťou sa však dostali do nemilosti Kremľa.
Organizácia sa preto stala terčom štátnej šikany, ktorá vyvrcholila koncom minulého roka. V tom čase súd zrušil jej dve hlavné súčasti, Medzinárodný Memorial a Ľudskoprávne centrum Memorial. Podľa súdneho rozhodnutia malo byť dôvodom zrušenia to, že nedostatočne informovali o svojom statuse „zahraničného agenta“.
Kremeľ touto nálepkou označuje takmer akúkoľvek entitu, či už ide o organizáciu, skupinu alebo jednotlivca, ktorá v minulosti prijala pomoc zo zahraničia a zároveň kriticky vystupovala proti ruskému režimu. Nedemokratický charakter tejto politiky bol odsúdený ľudskoprávnymi aktivistami po celom svete.
Podľa Tatiany Glushkovej, členky predstavenstva Memorialu, vidí Kremeľ v organizácii hrozbu najmä kvôli tomu, že Memorial rozumie a informuje o paralelách medzi Putinovým a sovietskym režimom.
Občianske slobody v čase vojny
Posledným oceneným bolo ukrajinské združenie Centrum pre občianske slobody. Centrum vzniklo ešte v roku 2007 počas vlády proruského prezidenta Viktora Janukoviča. V tom čase sa usilovalo najmä o demokratické smerovanie krajiny. V období tzv. Euromajdanu na prelome rokov 2013 a 2014 zabezpečovalo právnu podporu protestujúcim.
Od začiatku ruskej okupácie Krymu a vojny na Donbase v roku 2014 združenie na týchto územiach monitorovalo porušovanie ľudských práv a politické perzekúcie zo strany Ruska či proruských separatistov. Po tom, čo Rusko vo februári tohto roka napadlo Ukrajinu, sa združenie začalo venovať primárne dokumentovaniu vojnových zločinov v krajine.
Na zlej strane histórie
Nobelova cena za mier nepredstavuje len ocenenie za úctyhodné činy jednotlivcov či skupín. Slúži tiež ako reflexia univerzálnych hodnotových ideálov, na ktorých je postavená naša civilizácia.
V roku 1935 sa laureátom ceny stal Carl von Ossietzky, nemecký novinár a pacifista, ktorý verejne vystupoval proti politickému vývoju v Nemecku v medzivojnovom období. Adolf Hitler na Ossietzkeho ocenenie reagoval hnevom a zakázal všetkým Nemcom prijímať Nobelove ceny.
V súčasnosti sa opäť stávame svedkami toho, ako sa autoritárske režimy v Európe snažia relativizovať hodnoty mieru a demokracie. Vladimir Putin aj Alexander Lukašenko sa svojimi činmi dostávajú do skupiny historických postáv, pre ktoré boli hodnoty len nástrojom k dosiahnutiu politických a mocenských cieľov.
Preto je udelenie Nobelovej ceny menovaným aktérom dôležitým gestom smerom k režimom, ktoré ich utláčajú a snažia sa zamedziť ich činnosti – Ruskej federácii a Bielorusku.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
