Prvý Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (Code of Practice on Disinformation) zaoberajúci sa informačnou bezpečnosťou vstúpil do platnosti v roku 2018. Obsahoval súbor samoregulačných noriem pre firmy.
Platformy, ktoré sa ku kódexu zaviazali tak boli zodpovedné za ich dodržiavanie. Ich predstavitelia mali následne na starosti zhodnotenie dosiahnutých výsledkov. Nové pravidlá mali viesť napríklad k väčšej transparentnosti v politickej reklame či k demonetizácii tvorcov dezinformácií prostredníctvom zákazu umiestňovania reklamy ku konšpiračným článkom.
Kódex bol podľa predstaviteľov Európskej komisie (EK) užitočný najmä na monitorovanie vývoja dezinformačnej scény. Udalosti posledných mesiacov a rokov ukázali jej rastúci potenciál a viedli k akútnej potrebe tento súbor opatrení aktualizovať. Obavy zákonodarcov EÚ odštartovala pandémia Covid-19 a zintenzívnila ich ruská invázia na Ukrajinu, ktoré so sebou priniesli nevídané množstvo falošných správ.
Obe udalosti vyústili do dlhotrvajúceho dezinformačného ošiaľu najmä v oblasti centrálnej a východnej Európy (CEE). Európski predstavitelia sa však doteraz zameriavali na boj s nepravdivými tvrdeniami v anglicky hovoriacich komunitách a iných „veľkých trhoch“.
Nedostatočná pozornosť venovaná CEE krajinám počas pandémie a vojny na Ukrajine sa pretavila do náchylnosti miestnych obyvateľov uveriť falošným správam. Zároveň rozdúchala množstvo proruských tendencií.
Nový kódex so sebou prináša celoeurópske pokrytie. Vďaka tomu by sa mal začať budovať most v dezinformačnej priepasti medzi východnou a západnou Európu.
Rokovania priniesli ovocie
V tomto duchu sa vo vývoji nového Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií spojilo 34 firiem z celého sveta, ktoré ho predstavili EK a následne ho na dobrovoľnej báze podpísali. V procese jeho tvorenia boli zohľadnené aj rôzne usmernenia a ciele stanovené v máji 2021 EK.
To znamená, že v praxi sa tieto technologické spoločnosti, reklamné platformy, výskumné organizácie aj neziskové združenia zaviazali dodržiavať balíček 44 záväzkov a ďalších viac než 100 špecifických opatrení v rôznych oblastiach online bezpečnosti.
Medzi signatárov sa zaradili giganti ako napríklad Google, TikTok či Meta (pod ktorú spadá Facebook, Instagram a WhatsApp), no aj viacero menších spoločností ako Clubhouse či Vimeo.
Chýba napríklad Apple, Amazon či Telegram, sociálna sieť, ktorá sa v poslednej dobe čoraz viac dostáva do pozornosti ľudí vďaka množstvu zdieľaných konšpiračných teórií a dezinformácií. Tvorcovia kódexu však v tejto oblasti nechali platformám otvorené dvierka a do zoznamu sa môžu kedykoľvek pripísať.
Okrem oblastí už špecifikovaných v predchádzajúcom kódexe sa jeho novšia verzia snaží zabezpečiť efektívnejší boj s falošnými účtami, vyššiu ochranu používateľov či lepší prístup odborníkov k overeným faktom.
Jednou zo zmien bude napríklad poskytnutie väčších právomocí výskumníkom venujúcim sa online bezpečnosti. Tí budú mať automatizovaný prístup k ťažko dostupným údajom vyžadujúcim si dodatočnú kontrolu. Po novom sa má zriadiť aj transparentné centrum, ktoré bude monitorovať implementáciu opatrení. Zamestnanci sa zároveň budú zameriavať na ich priebežnú aktualizáciu.
V čom je teda problém?
Napriek tomu, ako perspektívne kódex pôsobí, viacero spravodajských webov či organizácií spochybnilo jeho účinnosť v praxi.
Podľa NewsGuard, platformy venujúcej sa odhaľovaniu dezinformačných kanálov, týmto krokom EÚ šliapla vedľa a premeškala svoju šancu na zavedenie zmysluplných zmien v danej oblasti. Samoregulačný systém a dobrovoľná báza kódexu je podľa L. Gordona Crovitza, riaditeľa platformy, len ďalším sklonením hlavy pred gigantami zo Silicon Valley.
Každá zo signatárskych firiem si totiž mohla vybrať, ktorou časťou pravidiel a opatrení bude viazaná. Výsledkom bolo, že väčšina veľkých hráčov odmietla prijať záväzky v oblasti „user empowerment“, teda pri posilnení práv používateľov.
Práve tieto opatrenia majú najväčší dopad na obmedzenie šírenia dezinformácií, keďže užívateľom na platformách sprístupňujú dôležité informácie ohľadom dôveryhodnosti zdrojov. Jedným z opatrení malo byť napríklad zobrazenie „ukazovateľa dôveryhodnosti“. Ten by vyhodnocoval odbornosť článkov a príspevkov.
Jedinou veľkou firmou, ktorá sa rozhodla prijať tieto pokročilé zmeny, je Microsoft. Podľa Crovitza je to dôkazom toho, ako zvyšní technologickí giganti odmietajú prevziať zodpovednosť za ich nesprávne nastavené, no výnosné algoritmy.
Ďalšou slabou stránkou kódexu je fakt, že každá z firiem zodpovedá za implementáciu a efektivitu zavedených opatrení sama. Za ich nedodržanie nebudú pravdepodobne postihnuté žiadnymi sankciami. V súčasnosti signatárom plynie 6-mesačná lehota na naplnenie svojich záväzkov. Prvé reálne výsledky teda môže EK očakávať do roku 2023.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
