Po vypuknutí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa na globálnom Západe zdvihla neobyčajná vlna solidarity a ochoty pomôcť národu, ktorý sa bráni agresorovi.
Ukrajinským obrancom pri ich boji o vlasť poskytli pomocnú ruku vlády, občianske organizácie aj medzinárodné korporácie. Práve súkromný sektor, a špecificky technologické firmy vlastniace sociálne siete, sa stali dôležitým spojencom Ukrajiny v boji proti ruskej informačnej ofenzíve.
Technologickí giganti prisľúbili Kyjevu asistenciu. Svoje sľuby začali napĺňať intenzívnejším monitorovaním obsahu či mazaním príspevkov a účtov glorifikujúcich vojenské ťaženie Vladimira Putina. Takmer po polroku od začiatku ruskej invázie sa však zdá, že niektoré z firiem od svojho počiatočného nadšenia upúšťajú.
Nedostatočná komunikácia zo strany technologických firiem
Pôvodne boli predstavitelia ukrajinských úradov dohodnutí s technologickými firmami na tom, že ich podnety na príspevky a účty šíriace ruskú propagandu a dezinformácie budú vzhľadom na prebiehajúci konflikt riešené prioritne.
Zástupca riaditeľa ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu a informačnú bezpečnosť Mykola Balaban sa však v rozhovore pre The Washington Post vyjadril, že zatiaľ čo v prvých momentoch po vypuknutí vojny boli technologické firmy proaktívne a ochotné, v súčasnosti s ukrajinskou stranou sotva komunikujú.
Nízka miera komunikácie medzi Kyjevom a korporáciami zastrešujúcimi sociálne siete, ako aj neprehľadná situácia na samotných platformách viedli k potrebe vypracovania analýzy informačného prostredia. Tejto úlohy sa chopila koalícia európskych neziskových organizácií s názvom Disinformation Situation Centre (DSC).
Meta vedie, Twitter, YouTube a LinkedIn nestíhajú
Samotná analýza bola vykonávaná medzi 14. a 23. júnom a venovala sa obsahu na platformách Facebook, Instagram, YouTube, Twitter a LinkedIn. Výsledný report hodnotí efektivitu, s akou technologické firmy reagujú na podnety ukrajinskej strany.
Z výsledkov tejto analýzy vyplýva, že najefektívnejšie na ukrajinské podnety reaguje spoločnosť Meta. Príspevky na Facebooku či Instagrame boli po nahlásení ukrajinskými pozorovateľmi takmer vždy odstránené. Väčšina účtov zodpovedných za šírenie škodlivého obsahu však zostala naďalej aktívna.
O niečo horšie v hodnotení dopadli platformy YouTube, Twitter a LinkedIn u ktorých bola miera odozvy na nahlasované príspevky a účty výrazne nižšia. Zatiaľ čo Facebook odstránil všetky nahlásené príspevky a 83% nahlásených komentárov, YouTube a Twitter na platformách ponechali až dve tretiny obsahu označeného za ruskú vojnovú propagandu.
V prípade platformy LinkedIn sa jednalo približne o polovicu nahlásených príspevkov, ktoré neboli zo sociálnej siete odstránené. Zároveň bola doba odozvy omnoho dlhšia než v prípade Facebooku. Išlo rádovo o niekoľko týždňov, v niektorých prípadoch odozva dokonca neprišla vôbec.
Opätovný problém s nedostatkom zdrojov
Felix Kartte, poradca globálnej neziskovej organizácie Reset Tech a jeden zo spoluautorov spomínanej štúdie, tvrdí, že v tomto prípade je príčinou problému najmä nedostatok finančných či ľudských zdrojov. Problémom je aj nepripravenosť technologických firiem na moderovanie obsahu v jazykovo aj kultúrne vzdialených oblastiach.
Z kauzy The Facebook Papers sme sa v minulosti dozvedeli, že podobnými problémami si v minulosti prechádzala spoločnosť Meta v Indii. V tejto krajine Meta nedokázala alebo nebola ochotná investovať dostatok zdrojov na to, aby obsah na platforme zvládala efektívne moderovať.
V Indii viedlo nekontrolované prostredie sociálnych sietí v niektorých prípadoch až k vlnám lokálneho etnického či náboženského násilia.
Kritická situácia vyplývajúca z prebiehajúcej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine tak opäť zvýrazňuje problémy technologických firiem. Tie súvisia najmä s nedostatkom zdrojov vynaložených na monitorovanie obsahu na platformách mimo globálneho Západu.
Výsledky analýzy, ako aj tvrdenia predstaviteľov Ukrajiny zároveň naznačujú, že spoločnosť Meta sa zo svojich minulých zlyhaní aspoň čiastočne poučila.
Čínsky TikTok aj problémový Telegram
Dôležité však naďalej zostáva to, ako sa k situácii postavia ostatní technologickí giganti, ale aj menšie sociálne platformy.
Okrem už spomínaných západných platforiem zohráva dôležitú úlohu v prebiehajúcej informačnej vojne tiež čínska sociálna sieť TikTok. Tá na začiatku vojny nemala pripravenú takmer žiadnu vnútornú politiku na boj proti škodlivému obsahu. Po komunikácii s predstaviteľmi Ukrajiny začiatkom marca spoločnosť prisľúbila, že sa týmto nedostatkom bude bližšie zaoberať.
Napriek tomu je podľa odborníkov Tik Tok naďalej miestom, kde sa falošné videá o prebiehajúcej vojne dostávajú k miliónom užívateľov. Anastasiya Zhyrmont, členka neziskovej organizácie Access Now pripisuje tento problém najmä nedostatku ukrajinsky hovoriacich zamestnancov Tik Toku. Tí by podľa nej boli schopní efektívne moderovať obsah zdieľaný na platforme.
Čiernou ovcou medzi sociálnymi sieťami naďalej zostáva chatovacia aplikácia Telegram. Tá sa podľa odborníkov stáva dominantným priestorom na šírenie dezinformácií.
Platforma je tiež súčasťou širšieho trendu, v rámci ktorého sa ruská propaganda presúva od oficiálnych predstaviteľov Putinovho režimu a štátnych médií k menším influencerom a chatovacím skupinám najmä na Telegrame.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
