Cieľom prokremeľských dezinformácií zameraných na Ukrajinu je prekrútiť fakty o troch kľúčových udalostiach, ktoré od roku 2014 formujú politiku Moskvy k Ukrajine: Euromajdan, anexia Krymu a ozbrojený konflikt na Donbase.
Okrem toho však dezinformátori nepoľavujú vo svojich útokoch na euroatlantické štruktúry, demokraciu a jej inštitúcie, západné liberálne hodnoty a, naopak, v podporovaní záujmov štátov, ktoré disponujú prvkami autoritatívnych režimov.
Hlavný denník
Prokremeľské weby sa dlhodobo pokúšajú očierniť európske ambície Ukrajiny. Euroatlantické štruktúry sú vykresľované ako zlomyseľné organizácie. Ich cieľom vraj nie je vytvárať rovnocenné partnerstvo, ale vykorisťovať Ukrajinu a štvať jej obyvateľstvo voči Rusku.
Do týchto zavádzajúcich naratívov priamo zapadajú aj vyjadrenia europoslanca Milana Uhríka, ktoré priniesol Hlavné denník v úvode minulého týždňa. V súlade s rétorikou Kremľa, poslanec obviňuje EÚ z konfliktnej politiky voči Rusku. Kremeľ pritom stavia do role obete.
Na tejto vlne sa nesie aj ďalší článok, ktorý popisuje obavy z možnej invázie ako „propagandistické divadlo“. Tvrdí, že „väčšina Ukrajincov nepodporuje nacionalistické úrady“ a želá si návrat „k statu quo, ktorý môže zaručiť iba Rusko“.
Ide o opakujúci sa dezinformačný naratív, ktorého cieľom je zdiskreditovať ukrajinskú štátnosť. Ukrajina je ním vykresľovaná ako zlyhávajúci štát, ktorý nemá žiadne skutočné inštitúcie a nie je tak schopný poskytnúť svojim občanom základné práva a slobody.
Tento naratív vyvoláva falošný dojem, že ruský vplyv je žiadúci a potrebný na to, aby pomohol urovnať „chaos“ na ukrajinskom území. Článok tak vykresľuje Rusko ako jediného geopolitického aktéra schopného zabezpečiť rozvoj a prosperitu Ukrajiny.
Nelegálna anexia Krymu sa ospravedlňuje rovnakou falošnou logikou: namiesto toho, aby žili pod euromajdanskými „nacionalistickými úradmi“, obyvatelia Krymu sa v drvivej väčšine rozhodli „zjednotiť“ s Ruskom prostredníctvom referenda. To sa však v skutočnosti nezákonne zorganizovalo v priebehu niekoľkých dní za prítomnosti ruských vojsk a v rozpore s ukrajinskou legislatívou.
Ani minulý týždeň sa nezaobišiel bez článkov informujúcich o novom vývoji ruských zbraní, sile ruskej armády, či vysokej sofistikovanosti ruských stratégií. K ruským „zázračným zbraniam“ tentokrát patrili okrem stálic, akými sú hypersonické rakety, aj zvláštnosti ako „lietajúci tank“ či „tajná flotila“ ponoriek špecializujúca sa na krádeže podmorských káblov.
Treba dodať, že články oslavujúce ruské vyzbrojenie proti NATO priamo odporujú naratívom vykresľujúcim Rusko ako „mierotvorcu“. Tie Hlavný denník ako aj ostatné sledované weby uverejňujú na pravidelnej báze.
Hlavné správy
Za obsahom Hlavného denníka nezaostávajú ani Hlavné správy. Do popredia sa dostáva návrh dohody, v ktorej Rusko požaduje od USA a NATO „bezpečnostné záruky“. Spočiatku bolo zrejmé, že Západ na túto dohodu nemôže pristúpiť, nakoľko by znamenala zahodiť všetko, čo demokratické medzinárodné spoločenstvo vzájomným úsilím za posledné desaťročia vybudovalo.
Dohoda totiž úplne opomína suverenitu Ukrajiny a jej právo na politické sebaurčenie. Samotnou podstatou ruských požiadaviek je vytvorenie veľmocenských sfér vplyvu a nárazníkových zón pripomínajúcich časy studenej vojny. Hlavné správy však návrh opisujú ako „prelomovú“ ponuku, „ktorá bude testom úprimnosti západnej rétoriky o mierumilovnosti“.
Klamlivú rétoriku Kremľa podsúvajú čitateľom aj v sérii ďalších článkov. Tie nekriticky preberajú zavádzajúce vyjadrenia ruských štátnych predstaviteľov. Objavil sa článok citujúci tvrdenia Putina „o vojenskom ovládnutí Ukrajiny krajinami NATO“.
Citovaným bol aj prezident Bieloruska. Ten Západ obvinil z vedenia hybridnej hrozby voči jeho krajine. V ďalšom článku Hlavné správy zase prinášajú rozhovor, ktorý hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poskytol ruskej stanici RTVI.
Peskov v ňom obviňuje NATO zo štvania Ukrajiny proti Rusku. Samotnú politiku Putina smerom k Ukrajine však označuje za „koherentnú a mierovú“. To je prinajmenšom nelogické, vzhľadom na to, že si Rusko nezákonne privlastnilo časť jej územia, rozpútalo na jej území konflikt a v súčasnosti neoprávnene požaduje záruky o jej budúcom politickom smerovaní.
Nezabudol však dodať, že i napriek tomu, že sa to Ukrajine „v tejto chvíli nepáči, bratský ľud zostane vždy bratským“. Takto si dezinformátori zrejme predstavujú myšlienku slovanskej vzájomnosti a etnickej príslušnosti slovanských národov, o ktorej tak často píšu vo svojich článkoch.
Dezinformačný web rozoberal aj tému nedávneho „justičného omylu“. Ruský sudca „nechtiac povedal pravdu“ a v rozsudku potvrdil prítomnosť ruských vojsk na Ukrajine. Aj v tomto prípade Hlavné správy servilne prinášajú zavádzajúce vyjadrenie Peskova, ktorý tvrdí, že rozsudok je chybný.
Dodal, že „na území samozvaných republík nikdy neboli nijaké ruské sily“, a to i napriek množstvu verejne dostupných dôkazov svedčiacich o opaku. Napokon, prokremeľské médiá ruskú agresiu na východnej Ukrajine dlhodobo vykresľujú ako „občiansku vojnu“ proti ruskej menšine, ktorá odmieta akceptovať „protiruskú“ vládu v Kyjeve.
Extraplus
Aktívnym v zdieľaní prorusky orientovaných naratívov bol tento týždeň aj portál Extraplus. Rovnako ako v prípade Hlavného denníka, drvivá väčšina príspevkov hrala na kartu viktimizácie, t. j. stavala Rusko a Bielorusko do pozície obetí, a vykresľovala Putina a Lukašenka ako „mučeníkov“ odolávajúcich agresii Západu.
Aj tu dostávajú priestor poslanec Uhrík a jeho vyjadrenia o tom ako „agresívni americkí jastrabi dostali chuť na Ukrajinu“ a jeho výzvy na „mier medzi Slovanmi“. Z domácej politickej scény dostala priestor aj Anna Belousovová, s ktorou portál prináša rozhovor.
V ňom označuje ukotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach ako „nechutne proamerické“. Obviňuje pritom súčasnú vládu z toho, že je „otvorene nepriateľská“ voči Rusku.
Terčom útokov sa stala aj EÚ. Snahu predísť konfliktu na Ukrajine uvalením sankcií portál interpretoval ako „vyhrážky“ EÚ smerom k Rusku. Samotné sankcie ďalší článok opisuje ako nelegálne a neefektívne.
Spoločným znakom výstupov portálu bol väčšinou antiamerikanizmus a proruský sentiment. Ten následne prepájali na ideu panslavizmu a historické presvedčenie o vzájomnosti a etnickej spolupatričnosti slovanských národov. Takéto naratívy majú za cieľ narúšať pocit prináležitosti k EÚ a NATO.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
