Hoci Sovietsky zväz zanikol, základné fungovanie, princípy a nástroje propagandistickej mašinérie zostali v Rusku takmer rovnaké. Nezmenené tiež zostali jej hlavné terče. Okrem Západu sú nimi dlhodobo obyvatelia Ukrajiny. Tí už od obdobia Sovietskeho zväzu čelia systematickej dehumanizácii.
V minulosti viedla dehumanizácia k Holodomoru
Skupiny sovietskych aktivistov boli v zime roku 1932 vyslané na Ukrajinu, aby bohatým roľníkom zobrali nadbytky potravín a prispeli tak k blahobytu a rovnosti občanov socialistického štátu. Muži prechádzali od domu k domu, vykopávali úrodu zo záhrad, odvádzali zvieratá, brali sadenice. Po ich odchode ľudia čelili hladu a neskôr smrti. V dôsledku konfiškácií zomreli odhadom 4 milióny ľudí.
Ukrajinskí roľníci boli propagandou označovaní za bohatých kulakov, teda vidieckych úžerníkov, sabotérov a nepriateľov, ktorí bránia štátu v prosperite. Sovietski aktivisti ich preto vnímali ako parazitov, ktorých majetok by mal patriť štátu. Aby necítili vinu a nevnímali skutočnosť, že ukrajinskí roľníci sú ľuďmi rovnako ako oni, používali výrazy ako „kulacká hrozba“ alebo „dedinský socializmus“.
Vasilij Grossman, sovietsky spisovateľ, ktorý bol v mladosti členom brigády aktivistov, na roky 1932 a 1933 spomína slovami: „Teraz už viem, že kulaci boli len ľudské bytosti. Pravdou však je, že som ich vtedy naozaj za ľudské bytosti nepovažoval. „Nie sú to ľudia, je to kulacký odpad“ – to som počul znova a znova, to všetci stále opakovali.“
Niektorí si tak napokon uvedomili, že systematická dehumanizácia a ideológia im pomohli necítiť vinu alebo akokoľvek inak spochybňovať správnosť svojich činov.
História sa opakuje. Pred 90 rokmi Sovieti plienili ukrajinskú zem a jej občanov nazývali kulakmi. Dnes plienia ukrajinskú zem Rusi a jej občanov nazývajú nacistami.
Dehumanizácia aj v kinematografii
Medzi nástroje dehumanizácie Ukrajincov nepatrí len bezbrehá propaganda šírená na sociálnych sieťach či večerné politické diskusie v štátnom televíznom vysielaní. Dlhodobo využívaným nástrojom je aj bežná kinematografia. Hoci mnohé ruské filmy a seriály pôsobia nevinne, v skutočnosti systematicky vzbudzujú nevraživosť a nenávisť voči Ukrajincom aj celému Západu. Obyvatelia Ukrajiny sú tak vo veľkej časti ruskej kinematografie zobrazení ako zločinci, zlodeji, vrahovia a nacisti, proti ktorým bojujú „správni Rusi“ v hlavných úlohách. Príkladom je ruský film „Brat 2“, v ktorom sa Danila Bagrov stavia proti „prehnitému, skazenému Západu“ a „ukrajinským gangstrom “.
Ilya Gladshtein, ukrajinský producent, zanalyzoval niekoľko ikonických diel ruskej kinematografie od roku 2000 a dospel k záveru, že „mnohé z nich sú presýtené toxickou nostalgiou po Sovietskom zväze a cárskom Rusku, spochybňujú existenciu ukrajinského ľudu, oslavujú a bagatelizujú vojnu, a oslavujú veľkosť Ruska.“
Ruská filmová kritička Ekaterina Barabashová svojou analýzou navyše ukazuje, že základy pre dnešnú dehumanizáciu Ukrajincov položili už filmové diela Sovietskeho zväzu. Dehumanizácia nepriateľa prostredníctvom kinematografie tak nie je žiadnou novinkou. Dnešné Rusko totiž prebralo sovietske praktiky, zdokonalilo ich a prispôsobilo modernej ére.
Ruskí propagandisti už dlhé desaťročia pracujú na tom, aby ruskí občania voči Ukrajincom necítili ani kúsok ľútosti. Obeťmi však nie sú len Ukrajinci, ale aj niektorí Rusi, ktorým propaganda ovládla srdcia a mysle.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
