Účasť Ruska na olympiáde by vyvolala bojkot aj legitimizáciu invázie, varujú experti

S blížiacou sa olympiádou v Paríži sa znovu otvorila otázka zastúpenia športovcov z Ruska a Bieloruska. Analytici varujú, že ich účasť by mohla znamenať legitimizáciu ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: Flickr

Ruskí a bieloruskí športovci boli po začiatku vojny vykázaní z väčšiny podujatí, ktoré sú organizované medzinárodnými športovými federáciami. Stalo sa tak na podnet Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

MOV však koncom januára 2023 vydal vyhlásenie o potenciálnom pripustení ruských a bieloruských športovcov na olympiádu v roku 2024 pod neutrálnou vlajkou. Podmienkou je, aby išlo o osoby, ktoré v minulosti nevyjadrili verejne súhlas s inváziou. Nebolo však bližšie špecifikované, ako by prebiehal proces preverovania atlétov.

Výbor MOV reaguje hlavne na stanovisko Organizácie Spojených národov (OSN), v ktorom experti na medzinárodné právo tvrdia, že súčasné vylúčenie športovcov len na základe ich národnosti je v rozpore s Olympijskou chartou a zásadou nediskriminácie.

V čase vojny má vraj MOV o to väčšiu povinnosť postaviť sa za spoločné hodnoty. Na druhej strane, samotné Rusko zásady Olympijskej charty opakovane porušilo systematickým štátnym dopingom a nerešpektovaním olympijského mieru.

Prezident Zelenskyj účasť Ruska odmieta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas januárovej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona povedal, že Moskve nemôže byť dovolené použiť olympijské hry ako nástroj propagandy. Ak budú teda ruskí športovci pripustení k olympiáde v Paríži, Ukrajina je podľa neho pripravená podujatie bojkotovať.

Ukrajinské ministerstvo obrany na Twitteri tiež poukazuje na nespravodlivosť, ktorú by privítanie ruských športovcov v Paríži spôsobilo. Len od konca januára bola v dôsledku bojov pri ukrajinskom meste Bachmut potvrdená smrť dvoch ukrajinských športovcov. Tí by inak mali šancu stať sa olympionikmi.

MOV označil potenciálny ukrajinský bojkot za poľutovaniahodný a krajinu skritizoval za eskalovanie situácie, nakoľko rozhodnutie ešte nie je finálne. Podobné vyhrážky sú vraj v rozpore s duchom olympijského hnutia.

Európske krajiny protestujú a vyhrážajú sa bojkotom

Plánované rozhodnutie MOV sa nezaobišlo bez reakcií ďalších štátov. Spojené štáty americké síce podporili zapojenie ruských a bieloruských športovcov, pokiaľ splnia podmienky MOV. Medzi svojimi spojencami sú zatiaľ v menšine.

Poľský minister športu Kamil Bortničuk očakáva, že proti účasti Ruska a Bieloruska na olympiáde bude protestovať najmenej 40 štátov. Bortničukove slová už podporili Česko, Litva, Lotyšsko a všetky severské krajiny. Estónsko dokonca plánuje na znak solidarity s Ukrajinou podporiť bojkot celého podujatia.

Po vlne kritiky zmenila názor aj starostka Paríža Anne Hidalgová. Tá pôvodne zastávala myšlienku, že športovcom by nemalo byť odobraté právo súťažiť. O niekoľko týždňov však pre francúzske médiá uviedla, že jej stanovisko bolo nevhodné a privítala by len disidentských atlétov pod vlajkou tímu utečencov.

Slovensko sa k situácii zatiaľ nevyjadrilo. Osem slovenských europoslancov však v liste vyzvalo Slovenský olympijský a športový výbor, aby rozhodnutie MOV otvorene odsúdil. Poslanci uviedli, že „Slovensko podporuje Ukrajinu od prvého dňa ruskej agresie a malo by sa jasne postaviť na jej stranu aj vo svete medzinárodného športu.“

Športovci aj experti sa obávajú dôsledkov rozhodnutia

Ukrajinskí športovci a organizácia Global Athlete, ktorá pomáha športovcom bojovať za férové podmienky v medzinárodných súťažiach, v spoločnom vyjadrení varujú, že pre Rusko je šport nástrojom zahraničnej politiky. Krajina totiž v minulosti využila olympijskými úspechmi posilnený medzinárodný a domáci status pri invázii Gruzínska v roku 2008 a anexii Krymu v roku 2014.

Organizácia Atlantic Council, ktorá sa zaoberá medzinárodnou bezpečnosťou, dodáva, že takýto krok bude viesť k zlepšeniu obrazu Ruska napriek tomu, že invázia pokračuje. 

Ruskí športovci navyše už niekoľko rokov súťažia pod čiastočne neutrálnou vlajkou kvôli vládou sponzorovanému dopingu. To však nezastavilo prezidenta Vladimira Putina pred tým, aby ich úspechy využíval na propagovanie vojny, nacionalizmu a na podporu naratívu, ktorý zobrazuje Rusko a obeť Západu.

Minulý rok v marci napríklad prezident Putin počas masového zhromaždenia na počesť výročia anexie Krymu k sebe na pódium prizval niekoľko populárnych olympionikov. Tí mali na hrudiach pripnuté písmeno Z, ktoré sa v nadchádzajúcich mesiacoch stalo symbolom ruskej agresie na Ukrajine. Samotný efekt podmienok vytýčených MOV je teda už teraz otázny.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentkou magisterského stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Absolvovala stáž na Úrade vlády SR. Zaujíma sa hlavne o medzinárodný terorizmus, pravicový extrémizmus a radikalizmus, ako aj šírenie propagandy.