Zákon o dezinformáciách po prvýkrát predložila turecká vláda parlamentu koncom mája tohto roku. Rokovanie k nemu bolo vtedy odložené kvôli nezhodám medzi dvoma vládnucimi stranami – Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) a Stranou nacionalistického hnutia (MHP).
Napriek námietkam médií a kritike občianskej spoločnosti bol tento návrh 4. októbra znova predložený parlamentu v rovnakej podobe, a teda bez akýchkoľvek doplňujúcich alebo pozmeňovacích návrhov.
Dianie v Turecku medzitým pritiahlo medzinárodnú pozornosť a vyvolalo znepokojenie novinárskej obce. Organizácia Reportéri bez hraníc, ktorej misiou je chrániť slobodu tlače a médií na celom svete, otvorene volá po zamietnutí návrhu. V spoločnom vyhlásení túto výzvu tureckému parlamentu podporilo ďalších 21 medzinárodných organizácií bojujúcich za slobodu slova.
Za hoax na tri roky do väzenia
Návrh dezinformačného zákona tvorí 40 článkov, ktoré komplexne pokrývajú všetky oblasti činnosti médií. Takáto legislatíva by umožnila nielen značnú cenzúru obsahu na internete, ale aj kriminalizáciu novinárov a nezávislých spravodajských organizácií.
Medzi navrhovanými zmenami je napríklad odňatie slobody toho, kto bude označený za vinného z úmyselného zverejňovania dezinformácií či falošných správ.
Ak sa preukáže, že tak obvinený konal s úmyslom šíriť strach, paniku, ohroziť vnútornú alebo vonkajšiu bezpečnosť Turecka alebo jeho verejný poriadok, trest sa môže vyšplhať až na tri roky za mrežami. Pri publikovaní takýchto informácií z falošného alebo anonymného účtu sa po vypátraní páchateľa trestná sadzba zvyšuje o 50 %.
Hlavné problémy tejto legislatívy nepredstavujú len exemplárne tresty, ale aj veľmi nekonkrétne definovanie toho, čo všetko sa bude za dezinformácie považovať. Chýbajú takisto kritériá, podľa ktorých by sa malo hodnotiť, či bol príspevok naozaj publikovaný s úmyslom ohroziť zdravie tureckej spoločnosti.
Strach o slobodu slova naráža na ignoranciu vlády
Prezidentka tureckej tlačovej rady Pinar Turencová je presvedčená, že tieto opatrenia povedú k úplnému potlačeniu slobody slova. „Verejnosť bude umlčaná a novinári sa budú sami cenzurovať. Autocenzúra existuje už dnes, ale ešte sa značne rozšíri,“ uviedla.
Podobné názory zdieľajú aj tureckí novinári. „Pri písaní obsahu alebo kladení otázok sa budeme pýtať samých seba, či tým náhodou nevyvoláme úzkosť, paniku alebo strach,“ predpovedá zakladateľ televíznej stanice Yeniden TV.
Obáva sa, že zákon ohrozí najmä spravodajské pokrývanie politických udalostí, ale môže takisto oklieštiť prístup verejnosti k nestranným zdrojom. „Hovoríme tu o zmenách, ktoré by mali trápiť každého, kto sleduje médiá, nielen novinárov.“
Politici z vládnucej strany AKP majú na to očividne iný názor. „Prečo by novinár vedome a účelne šíril hoaxy? Technicky nie je možné, aby sa novinár stal predmetom tohto trestného činu,“ znel jeden z argumentov počas parlamentnej rozpravy.
Turecká vláda ignoruje všetky námietky a potrebu nového zákona odôvodňuje nevyhnutnosťou bojovať s „vážnou výzvou“, za ktorú označuje dezinformácie.
Medzi odbornou aj laickou verejnosťou však panuje presvedčenie, že vládnuce strany si prostredníctvom nových pravidiel zabezpečujú ďalší nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. Na budúci rok sa totiž v Turecku budú konať parlamentné aj prezidentské voľby.
Podozrivý je aj fakt, že jeden z navrhovaných článkov sa týka štátnej reklamy, za ktorú by po novom mali digitálne médiá dostávať zaplatené. Proti zvýhodneniu online portálov sa postavili novinárske združenia, ktoré publikujú obsah vychádzajúci v tlačenej podobe.
Druhý rozmer veci, a teda riziko, že vláda takto bude do vybraných nekritických médií pretláčať svoju propagandu, znepokojil advokačné skupiny. Protesty sa ozvali aj z radov opozičných politikov, ktorí svoj nesúhlas dali najavo transparentmi na parlamentnej schôdzi.
Krajina je pre novinárov nebezpečná
Na strane podporovateľov prerokovávaného zákona sa nie celkom prekvapivo ocitol aj súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Zdá sa, že podnet na vytvorenie nových pravidiel predstavovali práve jeho výroky z augusta minulého roku. „Osobne nemám pozitívny názor na sociálne médiá. S otvorením parlamentu je potrebné zapracovať na novej legislatíve.“
Stalo sa to po tom, čo bola jeho vláda spravodajcami kritizovaná za nezvládnutú situáciu počas rozsiahlych prírodných požiarov v niekoľkých tureckých pobrežných mestách. Táto udalosť ale predstavuje len malý dielik z celkového obrazu – potláčanie slobody slova a nezávislej novinárčiny má v Turecku dlhú históriu.
Erdoğan stojí v centre politickej moci v krajine už 20 rokov, počas ktorých sa podieľal na niekoľkých viac či menej úspešných pokusoch získať kontrolu nad národnými médiami.
Už v roku 2006 bol prijatý tzv. anti-teroristický zákon, ktorý vláde umožňoval získať prístup k citlivým informáciám osôb obvinených z terorizmu alebo jeho sympatizantov. V realite však boli vyšetrovaní a súdení novinári, kritici režimu a občianski aktivisti.
V ďalších rokoch nová legislatíva zahŕňala napríklad povolenie do 24 hodín zablokovať akúkoľvek internetovú stránku po vydaní súdneho alebo správneho príkazu. Neskôr už nebolo potrebné ani ten, čo v rokoch 2015-2017 vyústilo do najväčšej digitálnej cenzúry v Turecku vôbec. Perzekvované pritom boli najmä juhovýchodné oblasti, kde žijú tisíce pre režim „nepohodlných“ príslušníkov kurdskej národnosti.
Nemožno sa preto čudovať, že sa Turecko dlhodobo ocitá na spodných priečkach rebríčkov hodnotiacich stav občianskych a ľudských práv. Reportéri bez hraníc ho zaradili do skupiny „najnebezpečnejších krajín v Európe pre pracovníkov médií“ a udelili mu 153. miesto zo 180.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
