Švédsko posilnilo ochranu proti dezinformáciám. Obávalo sa ovplyvňovania volieb

Švédska Agentúra pre psychologickú obranu vznikla v procese prípravy na parlamentné voľby 11. septembra. Agentúra sa zameriava na ochranu proti dezinformáciám, pričom bola v pohotovosti pre prípad predvolebnej dezinformačnej kampane zo zahraničia.

Švédska vláda oznámila založenie agentúry v januári 2022, napriek tomu, že tamojšia tajná služba nezaznamenala výraznejšie zvýšenú aktivitu cudzích štátov vo svojom online priestore pred voľbami v roku 2018. Po ohlásení švédskeho záujmu o vstup do NATO sa však v krajine zvýšil výskyt dezinformácií o negatívnom vplyve vstupu do aliancie.

Podľa zástupcu riaditeľa Magnusa Hjorta nie je cieľom Agentúry pre psychologickú obranu (Psychological Defense Agency) bojovať s vnútroštátnymi aktérmi, ktorí šíria dezinformácie cez sociálne siete. Agentúra spadá pod ministerstvo spravodlivosti a má 45 zamestnancov, ktorí sa zameriavajú práve na hrozby zo zahraničia. Tie v poslednej dobe predstavovali najmä Rusko a Čína.

Boj proti dezinformáciám zvádza agentúra prostredníctvom posilnenia schopnosti populácie všimnúť si a odolať snahám iných krajín o rozvrátenie spoločnosti a jej demokratických procesov. Tieto ciele majú byť dosiahnuté primárne vďaka vzdelávacím programom či podpore médií, samospráv a organizácií.

Vzdelávali aj politické strany

Na jar, na začiatku predvolebnej kampane, sa členovia agentúry stretli s predstaviteľmi kandidujúcich strán. Upozornili ich na to, že sa môžu stať terčom dezinformačnej kampane. Zároveň im ponúkli rady, ako sa brániť v prípade, že sa tak stane.

Okrem iného ich upozorňovali, aby vždy rozmýšľali nad tým, čo zverejnia na sociálnych sieťach. Predovšetkým kvôli tomu, aby si politici uvedomili, že aj oni sa môžu stať súčasťou dezinformačnej kampane bez svojho vedomia.

Agentúra tiež v priebehu celého roka intenzívne komunikuje so samosprávami, médiami a dobrovoľníckymi organizáciami.  Vzdeláva ich ako odhaliť dezinformácie a ako sa proti nim účinne brániť. Pracuje taktiež na zefektívnení komunikácie v tejto oblasti medzi predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

Pohotovosť pred voľbami

Agentúra sa v posledných dňoch pripravovala aj na možný zásah z Ruska, ktoré by sa mohlo pokúsiť ovplyvniť švédske voľby. Dôvodom je, že by nemohli okamžite a účinne reagovať na útok, ak by k nemu došlo v posledných dňoch pred voľbami.

Mikael Östlund potvrdil, že v agentúre zaznamenali zvýšenú aktivitu pochádzajúcu zo zahraničia. Tá začala predovšetkým po podaní švédskej žiadosti o vstup do NATO. Dezinformácie, pravdepodobne pochádzajúce z Ruska, sa snažili negatívne zobraziť švédske členstvo v Severoatlantickej aliancii. NATO malo podľa dezinformácií zatiahnuť Švédsko do ozbrojeného konfliktu a zvýšiť jeho výdaje na obranu.

Druhá séria dezinformácií zase označovala Švédsko ako slabú krajinu na to, aby mohla prijímať utečencov. Cieľom takýchto kampaní je rozdeliť spoločnosť a spôsobiť jej nestabilitu, čo má následne vytvoriť tlak na rozhodovanie vládnych predstaviteľov.

Ďalší prípad sa odohral ešte vo februári tohto roku. Na internete vo Švédsku vtedy kolovali hoaxy o tom, že moslimské rodiny sú systematicky znevýhodňované a pod útokom švédskych úradov. Švédska vláda tieto obvinenia odmietla.

Z toho dôvodu prišla agentúra s kampaňou „bli inte lurad“ („nenechaj sa oklamať“), ktorá vyzýva ľudí, aby rozmýšľali nad informáciami, ktoré čítajú a nad zdrojmi, z ktorých ich prijímajú.

Francúzsko postupovalo podobne

Francúzsko ešte v júli 2021 založilo podobnú agentúru na boj proti dezinformáciám v rámci prípravy na prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnili v apríli tohto roka.

Stalo sa tak hlavne kvôli únikom e-mailovej komunikácie prezidenta Emmanuela Macrona počas prezidentských volieb v roku 2017. Únik ho diskreditoval v prospech jeho protikandidátky Marine Le Penovej. Predpokladá sa, že zaň boli zodpovední ruskí hackeri.

Zakladanie podobných agentúr vo Francúzsku a Švédsku preto otvára otázku, či by sa aj ostatné európske krajiny nemali dezinformáciám uberať cestou zakladania podobných agentúr. Tie by sa zameriavali na vzdelávanie a aktívnu ochranu pred hybridnými hrozbami.

Na Slovensku je zatiaľ na podobné účely zriadený program ministerstva vnútra – Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorý od roku 2017 poukazuje na hoaxy a nepravdy šíriace sa predovšetkým na Facebooku.

V auguste ministerstvo vnútra oznámilo, že svoje pôsobenie rozširuje aj na sociálnu sieť Instagram. Komplexnejšie štátom organizované vzdelávanie v oblasti dezinformácií však v súčasnosti chýba.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/