Švédsko, ako aj Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa hranicu dlhú približne 1300 km, už od Studenej vojny zastávali politiku neutrality. V máji tohto roku však obe krajiny podali žiadosti o vstup do NATO.
Lídri krajín sa tak rozhodli vzhľadom na zvýšenú podporu verejnosti v otázke vstupu, ktorá je spojená s aktuálnou ruskou agresiou. Vo Fínsku podporuje vstup do aliancie podľa prieskumov vyše 70 % opýtaných, vo Švédsku približne 55-60 %.
Vzhľadom na to, že Turecko stiahlo svoje veto a podporilo vstup Švédska a Fínska do NATO, nič už nestojí v ceste ich prijatiu. Následne budú musieť ich žiadosti schváliť všetky členské štáty aliancie.
Vstup do NATO dokazuje podľa Kremľa nie suverenitu, ale rozhodnutie z Washingtonu
Ruský prezident Vladimír Putin síce tvrdil, že potenciálny vstup škandinávskych krajín do NATO neohrozí ruskú bezpečnosť, neskôr však varoval pred presunom zbraní aliancie na územie daných štátov.
Sergej Ryabkov, ruský námestník ministra zahraničných vecí, okomentoval žiadosti severských krajín o vstup do aliancie ako „veľkú chybu“, ktorá bude mať „ďalekosiahle dôsledky“.
Podľa vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie táto akcia spôsobí poškodenie bilaterálnych vzťahov medzi krajinami. Okrem toho dôjde k zhoršeniu bezpečnosti a stability v severnej Európe. Rusko bude preto nútené prijať odvetné kroky vojensko-technického charakteru, aby dokázalo neutralizovať hrozby pre svoju národnú bezpečnosť.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu potvrdil, že krajina vytvorí v reakcii na vstup škandinávskych štátov do NATO nové vojenské základne a nové divízie na západných hraniciach Ruska.
Podľa niektorých ruských dezinformačných webov nie je zmena zahraničnej politiky výsledkom rozhodnutia demokratických vlád, ktoré by sa riadili podľa vôle ich občanov, ale príkazom z USA.
Dôkazom má byť aj parlamentné schválenie žiadosti namiesto referenda. Švédsko aj Fínsko vstupom do NATO podľa dezinformačných aktérov stratia aj svoju suverenitu. Všetky dôležité rozhodnutia krajín EÚ a NATO sú totiž údajne diktované vo Washingtone.
Fínsky prezident: Rusko by sa malo pozrieť do zrkadla
Švédska premiérka Magdalena Anderssonová zamietla referendum v prípade otázky vstupu do NATO. Ide podľa nej o záležitosť spojenú s informáciami utajovaného charakteru, o ktorých nemožno verejne debatovať.
Fínska premiérka Sanna Marinová potvrdila, že ruskou inváziou na Ukrajinu sa všetko zmenilo. Zároveň uviedla, že Fínsko už nemôže veriť na mierovú budúcnosť vedľa agresora.
Fínsky prezident Sauli Niinistö v reakcii na otázku, čo si o vstupe do aliancie pomyslí Kremeľ, odpovedal, že za vstup Fínska do NATO môže Rusko. Vedúci Kremľa by sa teda mali pozrieť do zrkadla.
Denacifikácia alebo imperializmus?
Situácii nepomohlo ani Putinove prirovnanie sa k Petrovi Veľkému či jeho výrok o ospravedlniteľnosti údajného znovudobytia pôvodne ruského územia počas imperiálnej vojny Ruska so Švédskom v 17. storočí.
Tým Putin nepriamo odkryl falošnosť zámerov denacifikácie a demilitarizácie. Zároveň poukázal na skutočný dôvod vojenského dobrodružstva na Ukrajine – rozširovanie vplyvu a nadobúdanie územia.
Nie je jasné, ako majú škandinávske krajiny prísť vstupom do aliancie o suverenitu. Je to totiž práve Rusko, ktoré nerešpektuje suverenitu niektorých susedných krajín, otvorene hovorí o budovaní „ruského sveta“ (Russkiy mir), vytvára bábkové štáty (Donecká ľudová republika, Luhanská ľudová republika, Južné Osetsko, Abcházska republika, Podnesterská moldavská republika) a vedie útočnú vojnu na Ukrajine.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
