Kosovo vzniklo 17. februára 2008 jednostranným vyhlásením nezávislosti na Srbsku. Dodnes nebolo uznané Srbskom, Ruskom, Čínou, a tiež niektorými členskými štátmi Európskej únie vrátane Slovenska.
Moskva vyjadruje svoju podporu Belehradu už od momentu vyhlásenia kosovskej nezávislosti. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vtedy varovalo pred hrozbou vypuknutia nového konfliktu na Balkáne. Kremeľ sa tiež dlhodobo prezentuje ako ochranca srbských záujmov, a najmä celistvosti jeho územia.
Západní experti už dlhšiu dobu pozorujú, ako Moskva na Belehrad pôsobí. Ide najmä o spochybňovanie kosovskej štátnosti diplomatickou a mediálnou formou. Moska pritom využíva primárne ruské a srbské provládne médiá. Spomínané faktory sa stali ústrednou témou poslednej správy Kosovského inštitútu pre politický výskum a vývoj (KIPRED).
Prečo je to dôležité práve teraz?
4. septembra 2020 podpísali Avdullah Hoti, vtedajší predseda kosovskej vlády, a Aleksandar Vučić, srbský prezident, Washingtonskú dohodu. V tejto dohode, ktorú sprostredkovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa obe strany zaviazali k normalizácii vzájomných vzťahov.
Dôležitý je bod, v ktorom sa Kosovo zaviazalo na jeden rok prerušiť snahu o členstvo v niektorej z medzinárodných organizácií, zatiaľ čo Srbsko sa zaviazalo upustiť od snáh o odradenie iných štátov od uznania Kosova.
Platnosť tohto záväzku pred pár dňami vypršala. Priština sa tak znovu môže uchádzať o členstvo v OSN. Obe strany tiež môžu pokračovať v presviedčaní medzinárodnej komunity k uznaniu, respektíve neuznaniu Kosova.
Srbský prezident Vučić v auguste vyhlásil, že kosovská strana porušila tento bod tým, že presviedčala zástupcov niektorých východoeurópskych štátov, aby Kosovo uznali. Navyše sa v poslednom čase často objavujú protikosovské vyjadrenia ruských politikov.
Rusko proti Kosovu v diplomacii
KIPRED vo svojej správe za najčastejších pôvodcov diplomatických výpadov zo strany Ruska označuje vedenie Kremľa, Ministerstvo zahraničných vecí a Stálu misiu Ruskej federácie pri OSN. Ide najmä o vyhlásenia, vyjadrenia pre novinárov, správy a články vydávané týmito aktérmi.
Ich cieľom je pritom najmä spochybňovanie kosovskej štátnosti a kritika činnosti OSN a NATO v regióne západného Balkánu, konkrétne spochybňovaním medzinárodnej justície. Časté je tiež obviňovanie Kosova z nedodržiavania medzinárodných dohôd a utláčania miestnych Srbov.
Konkrétnym príkladom môže byť vyhlásenie Genadija Kuzmina, ruského zástupcu pri OSN, ktorý v júni obvinil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zo „slepoty a hluchoty voči nespravodlivosti a z nevšímavosti voči evidentným zločinom kosovských Albáncov.“
Ďalším príkladom diplomatického boja Moskvy proti Prištine je vyjadrenie Márie Zacharovovej, hovorkyne ministerstva zahraničných vecí, z 10. júna. Zacharovová na tlačovej besede povedala, že Rusko by privítalo, ak by sa Belehrad a Priština pri riešení kosovskej otázky držali uznesenia 1244 Bezpečnostnej rady OSN.
Išlo o jasný signál, že Moskva chce problém preniesť na pôdu BR OSN, kde by dokázala možné výsledky rokovaní ovplyvňovať alebo blokovať. Len o pár dní neskôr obvinila USA z pokusu vytvoriť armádu na kosovskom území, čím podľa Zacharovovej Washington porušil článok 9 odsek b) uznesenia 1244 BR OSN.
Táto časť uznesenia rozhoduje o demilitarizácii Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA) a iných kosovsko-albánskych ozbrojených skupín. KIPRED označuje toto obvinenie za irelevantné, nakoľko odzbrojenie KLA bolo dokončené v septembri 1999.
Podobnosť Kosova a Krymu?
Často používaným naratívom ruskej strany je aj porovnávanie Kosova a Krymu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom článku konštatuje, že Západ manipuluje s právom na sebaurčenie tak, ako sa mu to hodí.
Podľa Lavrova Západ uznal právo na sebaurčenie v prípade Kosova, ktoré vraj vyhlásilo nezávislosť v rozpore s uznesením BR OSN. „Avšak,“ tvrdí v článku Lavrov, „ak je sebaurčenie v rozpore s geopolitickými záujmami Západu, ako sa to stalo, keď si krymský ľud zvolil opätovné zjednotenie s Ruskom, princíp je odsunutý bokom, zatiaľ čo slobodná voľba ľudu je potrestaná sankciami.“
KIPRED podotýka, že Lavrov sa snaží vykresliť Rusko ako štát, ktorý si ctí medzinárodné právo a multilateralizmus. Paradoxne však Moskva neuznáva rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora vo veci legálnosti kosovskej deklarácie nezávislosti.
A zatiaľ čo Moskva neuznáva nezávislosť Kosova, obviňujú ruskí politici Západ z toho, že neuznáva Krym za právoplatnú súčasť Ruska.
Ruský vplyv v rovine dezinformácií
Pre dezinformačnú kampaň voči Kosovu využíva Rusko hustú sieť médií a spravodajských portálov pôsobiacich v Rusku aj v zahraničí. KIPRED vo svojej správe uvádza, že skúmal 11 ruských médií rôznej hodnovernosti. Sú nimi médiá RT, Sputnik International, Sputnik Serbia, Meduza, Russia Insider, TASS, The Moscow Times, Newsfront, UNZ, The Duran a Pravda Report.
Jediným z týchto médií, ktoré publikuje správy v srbčine, je Sputnik Serbia. V období od 1. júna do 15. augusta tieto spravodajské portály publikovali 500 správ týkajúcich sa Kosova. 91,4% z nich pritom publikoval Sputnik Serbia. Portály The Moscow Times, Meduza a Pravda Report sa za uvedené časové obdobie vo svojom spravodajstve Kosovu vôbec nevenovali.
KIPRED ďalej uvádza, že takmer 20% článkov obsahovalo dezinformácie. Najviac dezinformačných článkov, až 71, uverejnil Sputnik Serbia.
Zaujímavosťou sú pomery všetkých článkov k článkom s výskytom dezinformácií. Napríklad ruská štátna tlačová agentúra TASS publikovala 10 článkov, pričom dezinformácie obsahovalo až 9 z nich. Americký web UNZ ponúkajúci „výber alternatívnych médií“ uverejnil 4 články týkajúce sa Kosova a všetky z nich označil KIPRED za dezinformačné.
Aké sú najčastejšie používané naratívy?
Rétorika skúmaných proruských médií sa do veľkej miery zhoduje s rétorikou ruských politikov.
Najčastejšie ide o podkopávanie štátnosti a suverenity Kosova, poukazovanie na utláčanie a ohrozovanie srbskej komunity a pravoslávnej cirkvi v Kosove, pozmeňovanie naratívov v otázke vojny a vojnových zločinov v Juhoslávii, spochybňovanie kredibility Západu pri budovaní Kosova, ako aj pri dialógu Prištiny s Belehradom.
Ako sa ku Kosovu stavajú slovenskí dezinformátori?
Slovenská a česká dezinformačná scéna sa téme Kosova veľmi často nevenuje. Autori pôsobiaci v médiách s problematickým obsahom však niekedy Kosovo používajú ako údajný dôkaz neschopnosti Západu a praktík USA, kedy vraj rozhadzujú peniaze, aby umelo vytvárali na Balkáne konflikty a napätie.
Iné články sa nesú v duchu amerického „diktátu“ voči ostatným štátom.
