Vyzerá to tak, že história medzinárodných procesov s vojnovými zločincami sa bude opakovať. Rusko však bude tentokrát stáť na opačnej strane. Narozdiel od Norimberského procesu, v ktorom Moskva stála spolu s víťazmi druhej svetovej vojny na strane žalobcu, aktuálne čelí obvineniam na Medzinárodnom trestnom súde (MTS) v Haagu.
Putin je však presvedčený, že aj tentokrát bude Rusko stáť na strane žalujúceho kvôli údajnému šíreniu nacistických praktík na Ukrajine.
Moskva už od začiatku „špeciálnej operácie“ obhajuje jej nevyhnutnosť potrebou zastavenia údajného rozrastajúceho sa neonacizmu medzi ukrajinskými lídrami. Putinova iniciatíva na vytvorenie Norimbergu 2.0 je teda súčasťou snahy o ospravedlnenie invázie.
Súdne procesy na ospravedlnenie invázie
Rusko začalo súdne konania s ukrajinskými vojnovými zajatcami a pripravuje tzv. Mariupolský tribunál. Ide o snahu zopakovať sovietsky model zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Sovietsky zväz totiž pred začatím oficiálneho medzinárodného trestného konania s vojnovými zločincami odsúdil na národnej úrovni viacerých predstaviteľov a kolaborantov nacistického Nemecka. Práve na základe tohto precedensu vznikol neskôr medzinárodný tribunál známy pod názvom Norimberský proces.
Jedno zo súdnych konaní na národnej úrovni sa uskutočnilo v roku 1943 v Charkove. Troch funkcionárov gestapa a jedného ukrajinského kolaboranta počas neho za vraždy civilistov odsúdili a verejne popravili.
Išlo o prvý verejný súdny proces, v ktorom boli obžalovaní nemeckí občania. Toto konanie si vyslúžilo medzinárodné mediálne pokrytie, čo dopomohlo k vytvoreniu spomínaného Norimberského tribunálu.
Zásadný rozdiel ale spočíva v tom, že v Charkove boli odsúdení skutoční vojnoví zločinci, zatiaľ čo v Mariupole pôjde o výsmech spravodlivosti. Tieto súdne konania sa budú podobať skôr Stalinovým vykonštruovaným politickým procesom, tzv. Moskovským procesom z tridsiatych rokov minulého storočia. Štátna moc v tom čase zatýkala nevinných občanov, ktorí pod psychickým nátlakom a hrozbou násilia priznávali vinu.
Podobné procesy neskôr prebiehali aj v Československu. Najznámejším je justičná vražda Milady Horákovej, ktorá bola neprávom obvinená a následne popravená kvôli údajnému sprisahaniu proti republike.
Existujú dôvodné obavy, že obžalovaní Ukrajinci sa budú pod nátlakom hromadne priznávať, čo môže poslúžiť ako zámienka na vytvorenie medzinárodného tribunálu. Moskva už začala s prípravami v Mariupole, kam pozvala medzinárodných novinárov.
Tieto procesy však majú byť podľa Kremľa iba dočasným riešením, pokiaľ sa nezriadi medzinárodný tribunál v Moskve.
Putinova propaganda stavia na slávnej minulosti
Ruská propaganda sa pokúša vyobrazovať Mariupolský tribunál ako nasledovníka súdneho procesu v Charkove. Poukazovanie na slávnu minulosť je jednou z často používaných stratégií štátov v snahe získať publikum na svoju stranu.
Otázkou však zostáva, nakoľko sa Putinovi podarí rozšíriť propagandu týkajúcu sa súdnych procesov. Netreba podceňovať ako absurdne argumenty o potrebe „denacifikácie“ Ukrajiny môžu znieť. Avšak, rozsiahla dezinformačná kampaň Kremľa má potenciál presvedčiť ľudí o pravdivosti Putinovych alternatívnych faktov.
Z tohto dôvodu bude prezentácia prípadov zahraničnými médiami kľúčová. Ak sa totiž Putinovi podarí podsunúť naratív o nacistických lídroch z Ukrajiny, môže to prispieť k legitimizácii invázie. Slová ako „denacifikácia“ vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, čo sa Putin snaží využiť vo svoj prospech.
Kremeľské snahy treba preto pomenovať pravým menom: ide o zinscenované súdne procesy, ktoré porušujú právne princípy trestaním ľudí, ktorí bránia svoju krajinu pred agresorom.
Rusko na strane (ne)spravodlivosti
Marenie spravodlivosti zo strany Ruska však prebieha rôznymi spôsobmi. Jedným z nich bol aj pokus ruského špióna infiltrovať sa do MTS. Vďaka získaniu pozície stážistu, o ktorú žiadal, by mohol nadobudnúť prístup k informáciám týkajúcim sa vyšetrovania vo veci invázie.
Netreba zabúdať ani na vojnové zločiny Ruska ako napríklad vraždenie civilistov v Buči či znásilňovanie ukrajinských žien. Tieto zločiny musia byť dôkladne prešetrené a páchatelia spravodlivo potrestaní.
MTS už v marci začal vyšetrovanie vo veci vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných ruskými vojakmi na Ukrajine. V hre je navyše aj zločin agresie, ktorý je zakázaný článkom 2 paragrafom 4 Charty OSN.
Hoci na spravodlivý rozsudok vo veci ruských zločinov na Ukrajine si budeme musieť nejaký čas počkať, v prípade Mariupolského tribunálu a ďalších snáh Moskvy je rozsudok jasný. Ide o procesy, ktoré majú obhájiť protiprávne začatie vojny a so spravodlivosťou nemajú nič spoločné.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
