Rusko historicky vníma Ukrajinu ako sféru svojho vplyvu. Niektoré naratívy dokonca Ukrajinu vykresľujú ako nelegitímny štát, ktorý je s Rusmi súčasťou „spoločného národa”.
Rusko využíva tento naratív a mnohé ďalšie mýty k ospravedlneniu súčasnej napätej situácii na rusko-ukrajinskej hranici. Tá navyše zintenzívnila šírenie týchto dezinformácií.
Naratív agresívneho Západu a Ukrajiny
Mnohé z pretrvávajúcich mýtov legitimizujúcich agresívne správanie Moskvy vykresľujú Západ ako agresora ohrozujúceho ruskú suverenitu. K tejto agresivite sa údajne pridáva aj Ukrajina, čo núti Rusko k obranným krokom.
Podľa Moskvy je demonštráciou ukrajinskej agresie údajné porušovanie Minského protokolu, teda mierovej dohody o konci vojny na Donbase podpísanej v roku 2014.
V skutočnosti však práve Rusko podpisom Minských dohôd potvrdilo teritoriálnu integritu a suverenitu Ukrajiny. Moskva však dohody naďalej porušuje, napríklad tým, že nepristúpila k zastaveniu paľby, stiahnutiu ťažkej techniky, výmene politických väzňov či poskytnutiu humanitárnej pomoci v oblastiach zasiahnutých vojnou.
Navyše, Rusko povoľuje na tomto území len veľmi obmedzený monitoring Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), čo je rovnako v rozpore s protokolom.
Na druhej strane, Kyjev väčšinu požiadaviek týchto dohôd splnil, napríklad pripravil návrh na miestne voľby na Donbase.
Moskva navyše obviňuje ukrajinské obyvateľstvo na východe krajiny z krutého zaobchádzania s miestnym rusky hovoriacim obyvateľstvom. Ruské televízie v minulosti obvinili Ukrajinu z páchania genocídy, pričom ju prirovnali k nacistickému Nemecku. Podľa ruskej televízie RT Putin navyše vníma “rusofóbiu” obyvteľstva Donbasu ako prvý krok ku genocíde.
Medzinárodné inštitúcie ako OBSE alebo Rada Európy však tieto tvrdenia na základe neexistencie dôkazov vyvrátili.
Rovnaký naratív využila Moskva ako ospravedlnenie ruskej invázie do Gruzínska v roku 2008. Vtedajší premiér Vladimír Putin obvinil Tbilisi z plánovania genocídy obyvateľstva Južného Osetska.
Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Rusko-gruzínska vojna vypukla v roku 2008 na základe údajnej potreby ochrany tamojších obyvateľov. Lavrov pri obhajobe vojny referoval k princípu “zodpovednosti za ochranu”, ktorý v roku 2005 schválila Organizácia Spojených národov. Princíp sa opiera o možnosť intervencie v prípade hrozby zločinov proti ľudskosti.
NATO stredobodom záujmu
Mýtus o rozširovaní NATO je mnohokrát opakovaným „evergreenom“ ruskej propagandy. Vladimír Putin ním dokonca ospravedlňoval anexiu Krymu v roku 2014.
Tento argument stojí na predpoklade, že západné mocnosti počas jednaní o zjednotení Nemecka sľúbili vtedajšiemu Sovietskemu zväzu nerozšírenie Aliancie za hranice Východného Nemecka.
V skutočnosti však k spomínanému sľubu nikdy nedošlo, čo v minulosti potvrdili aj vtedajší americký minister zahraničných vecí James A. Baker a líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
Moskva vníma rozšírenie Aliancie ako jej agresívnu expanziu s cieľom obkľúčenia Ruskej federácie. NATO je však v skutočnosti obranná aliancia, ktorej cieľom nie sú ofenzívne operácie. Navyše, Rusko z 20-tisíc kilometrov svojej hranice susedí s členmi aliancie iba na 1 250 kilometroch.
Je potrebné dodať, že Ukrajina, ako akýkoľvek iný štát, má podľa I. článku Helsinského aktu z roku 1975 právo sa rozhodnúť o (ne)členstve v medzinárodných organizáciách. Pokiaľ sa Kyjev rozhodne vstúpiť do Aliancie je to teda jeho legitímne právo a dobrovoľné rozhodnutie.
„Európska únia opustila Ukrajinu“
Ďalšie súčasné prevládajúce mýty cielia na ukrajinské partnerstvo s Európskou úniou (EÚ). Podľa Moskvy by sa Ukrajina mala obrátiť na Rusko, pretože Európska únia a Západ nemajú záujem na dianí v krajine a Ukrajinu opustili.
Rétoriky sa drží aj Sergej Lavrov, ktorý v januári tohto roku nazval EÚ „neschopnou“. Kyjev by tak údajne kvôli slabosti Únie nemal s Európou vôbec komunikovať. Tvrdenie zapadá do širšieho naratívu usilujúceho o očierňovanie EÚ.
V skutočnosti je však EÚ najväčším obchodným partnerom Ukrajiny. Únia navyše pomocou projektu Východného partnerstva Ukrajinu finančne podporuje, napríklad od roku 2014 poskytla v podobe pôžičiek Ukrajine 17 miliárd eur.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
