Ukrajina čelí dezinformačnej vojne, ktorá prebieha v masívnom rozsahu od anexie Krymu v roku 2014. Rusko podniká kybernetické útoky na vládne organizácie a v informačnom priestore šíri dezinformácie.
Pôvodne sa kampaň zameriavala na zlepšovanie obrazu Ruska v očiach Ukrajincov. Sústredila sa najmä na ospravedlňovanie separatistov na východe Ukrajiny, vytváranie pozitívneho imidžu Ruska a delegitimizovanie Ukrajiny ako suverénneho štátu.
V posledných rokoch je však čoraz náročnejšie vykresľovať Putina iba v pozitívnom svetle. Dezinformačná kampaň teda musela zmeniť svoju stratégiu. Momentálne sa preto sústredí najmä na očierňovanie Západu. Ostatné naratívy však úplne nevymizli a v spoločnosti naďalej cirkulujú.
Nepriatelia v hlavnej úlohe: USA, Európska únia a George Soros
Medzi najobľúbenejšie dezinformačné ciele patrí USA, George Soros, Medzinárodný menový fond a Európska únia. Až okolo 40 % Ukrajincov verí, že Ukrajina je v područí zahraničných veriteľov a Georga Sorosa, ktorí krajinu vykorisťujú.
Prokremeľské dezinformácie sa objavujú v tradičných médiách, na internetových stránkach, blogoch či na sociálnych sieťach. Tieto zdroje dávajú priestor najmä proruským politikom a využívajú údajne nezávislých expertov šíriacich proruské naratívy.
Ako sme Vás v minulosti informovali, prokremeľské médiá vytvárajú dezinformačné webové stránky a kvázi nezávislé think-tanky, ktoré sa prezentujú ako odborné inštitúcie. V skutočnosti sú však napojené na ruskú tlačovú agentúru a dezinformačné weby.
Dezinformácie sú cielené na najzraniteľnejšie miesta v spoločnosti
Protizápadným dezinformáciám veria najmä ľudia, ktorí sledujú kanály spájané s Viktorom Medveďčukom (dostali zákaz), blízkym Putinovým spojencom na Ukrajine. Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce náchylnosť na dezinformácie z Moskvy patrí vek, rodný jazyk, náboženstvo a ekonomické zázemie.
Dezinformačné kampane sú veľmi dobre cielené. Útočia na najzraniteľnejšie miesta ľudí, využívajú sociálne rozdelenie a nedôveru v štátne inštitúcie či posilňujú obavy z budúcnosti. Kyjev musí prijímať nepopulárne reformy a práve tie sú proruskými dezinformáciami vyobrazované ako snaha Západu uškodiť Ukrajine.
Ako dezinformačná kampaň naštartovala anexiu Krymu
Dezinformačné kampane sú silnou zbraňou každej súperiacej mocnosti. Šírenie propagandy a zmanipulovaných faktov sa považuje za jeden z hlavných dôvodov, vďaka ktorým sa Rusku podarilo relatívne rýchlo vojensky obsadiť a ilegálne zabrať Krym. Fyzická okupácia síce prebehla s pomocou vojsk, avšak invázia v mysliach ľudí na Kryme sa uskutočňovala už dávno predtým.
Pred samotnou okupáciou bola spustená rozsiahla propaganda zo strany populárnych ruských médií na Ukrajine. Zatiaľ čo zvyšok krajiny protestoval proti korupcii a za prozápadnú politiku, na Kryme sa hovorilo, že týmito demonštráciami sú ohrozené ich základné slobody. Pre Rusko bolo následne veľmi jednoduché postaviť sa do role ochrancu ľudí.
Podobným spôsobom začala aj samotná vojna na východe Ukrajiny.
Na druhej strane, na Ukrajine sa čoraz častejšie objavujú znaky vzdoru voči prokremeľským dezinformáciám. Až 61 % Ukrajincov vidí Rusko ako najväčšiu hrozbu pre krajinu a 80 % ľudí je presvedčených, že Ukrajina by sa mala snažiť o bližšie vzťahy s Európskou úniou.
Prokremeľské dezinformácie sa šíria aj na Slovensku
Ak sa Vám dezinformácie šíriace sa na Ukrajine zdajú povedomé, máte pravdu. Podobné naratívy sa totiž objavujú aj u nás, aj keď v menšej intenzite.
Obľúbené dezinformačné weby ako Zem a vek, Slobodný vysielač, Hlavné správy či český Sputnik s radosťou šíria informácie vyvolávajúce neopodstatnený strach. Týkajú sa napríklad Georga Sorosa, USA, NATO či Európskej únie.
