Nezávislý portál Meduza informoval o uniknutí troch kremeľských príručiek na šírenie propagandy prirovnávajúcich historické udalosti s aktuálne prebiehajúcou „špeciálnou operáciou“ na Ukrajine. Tieto pofidérne historické paralely majú totiž prispieť k uveriteľnosti Putinovej rétoriky.
Každý manuál je venovaný primárne jednej historickej udalosti, ktorú sa snaží prirovnať s vývojom situácie na Ukrajine. Ide konkrétne o Krst Ruska (988), bitku na Neve (1240) a nemeckú deklaráciu vojny Rusku (1914).
Kremeľ sa snaží týmito propagandistickými príručkami pripraviť ruských politikov a médiá na verejné výstupy. Cieľom je zjednotiť prokremeľský naratív o invázii na Ukrajinu, čo má prispieť k efektivite ruských informačných operácií.
Uniknuté manuály vyprodukoval ruský think tank blízky Kremľu – Social Research Expert Institute.
Vlastnú príručku na interpretáciu vojny mala nedávno vytvoriť aj Putinova strana Jednotné Rusko. Príručka určili pre straníkov kandidujúcich v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Kandidáti sa majú držať najmä oficiálnej rétoriky prezidenta Putina.
Propagandistický manuál 3.0 a vojna na Ukrajine
Najnovší manuál pre médiá a politikov kremeľskí propagandisti napísali pri príležitosti spomienky nemeckej deklarácie vojny proti Rusku v roku 1914. Ide totiž o snahu poukázať na údajný fakt, že Rusko bolo už druhýkrát v histórii zatiahnuté do vojny západnými krajinami.
Hlavným argumentom majú byť imperialistické ambície Západu, voči ktorým musí Moskva zasiahnuť. Kremeľ mal byť navyše opakovane zatiahnutý do západných konfliktov kvôli nevyhnutnosti chrániť „bratské národy“ a „bojovať za utláčaných“. Tieto dôvody podľa manuálu vysvetľujú nevyhnutnosť „špeciálnej operácie“.
Takzvaná „moderná ukrajinská kríza“ je podľa príručky iba dôsledkom rokov prozápadných operácií. Zámerom je vybudovať antiruský sentiment v ukrajinskej spoločnosti. Príkladom majú byť protivládne protesty z rokov 2013 a 2014 známe ako Euromajdan a konflikt na Donbase.
Moskva totiž tvrdí, že rusky hovoriaci obyvatelia Donbasu sú roky utláčaní ukrajinskými radikálmi rovnako ako aj samotnou vládou. Kremeľ argumentuje „slobodným referendom“ po anexii Krymu v 2014 a vyhlásením nezávislosti Doneckej ľudovej republiku a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré však medzinárodným spoločenstvom neboli uznané.
Dôvodom bola nelegitímnosť referenda. Porušovalo totiž ukrajinskú ústavu rovnako ako aj medzinárodné právne princípy. Vyhlásenie nezávislosti ľudových republík bolo taktiež v rozpore s medzinárodným právom.
Zasahovanie Západu do vnútorných záležitostí Ruska nemá byť ničím novým
Prvé dva manuály sa rovnako pokúšajú apelovať na kolektívnu pamäť národa prostredníctvom prirovnávania historických udalostí k vojne na Ukrajine. Spomína sa Krst Ruska (oficiálne prijatie kresťanstva) z roku 988 a bitka na Neve z roku 1240, kedy Švédsko, Nórsko a Fínsko napadli územie dnešného Ruska.
Moskva túto udalosť interpretuje ako zásadnú výhru. Dôveryhodnosť historických zdrojov o tejto bitke je otázna a dôkazy sú obmedzené. Napriek tomu bol ale princ Alexander Jaroslavič Nevský, ktorý v bitke zvíťazil, v Rusku vyhlásený za národného hrdinu a svätca.
Udalosti ako je bitka pri Neve či Krst Ruska podľa príručky zobrazujú bezbožný nenasýtený Západ, ktorý sa už stovky rokov snaží získať ruské prírodné zdroje a zničiť pravoslávnu cirkev.
V treťom manuáli je opísané, ako Západ údajne zasahuje do vnútornej politiky Ruska. Príručka odporúča politikom a médiám poukazovať na udalosti z dvadsiateho storočia, keď Nemecko finančne a materiálne podporilo Októbrovú revolúciu. Vtedy totiž Berlín sponzoroval opozičné hnutie boľševikov, ktorých Rusko považuje za antisystémových.
Rovnakú stratégiu Západ údajne využíva aj v súčasnosti. Dôkazom má byť podpora protiruských médií, finančná podpora antisystémových hnutí a protestov. Tie sa v dôsledku konfliktu na Ukrajine ešte viac zintenzívnili.
Túto údajnú hrozbu sa Moskva okrem iného pokúsila potlačiť zákonom o zahraničných agentoch z roku 2012. Ide o zákon, ktorý od organizácií tretieho sektora aktívnych v politických činnostiach a poberajúcich finančnú podporu zo zahraničia vyžaduje nahlásenie sa štátu ako organizácia slúžiaca zahraničným agentom.
Invázia na Ukrajinu je teda taktiež len „logickým“ dôsledkom obrannej iniciatívy Kremľa s cieľom chrániť krajinu pred nepriateľskými silami Západu.
Stará „dobrá“ dezinformačná stratégia Moskvy
Paralely z minulosti sú často využívanou stratégiou manipulátorov. Vďaka nim si totiž ľudia vedia ľahšie predstaviť, ako sa môže situácia vyvinúť. Apel na pocity nespravodlivosti, ktoré si národ za stáročia musel vytrpieť, preto nie je ani zďaleka márnou snahou.
Moskva tiež využíva teóriu sekuritizácie pochádzajúcu z medzinárodných vzťahov. Ide o vytvorenie fiktívneho nepriateľa prostredníctvom šírenia strachu medzi obyvateľmi. Nepriateľ je totiž vyobrazovaný ako zásadná hrozba pre štát. Vláda následne dokáže presadiť striktné opatrenia, na oko adresujúce fiktívnu hrozbu.
Kremeľ využíva najmä naratív ohrozenia tradičných hodnôt, narastajúci nacizmus a satanizmus medzi Ukrajincami či poukazovanie na obrovskú krivdu páchanú na Rusoch zo strany Západu. Podľa slov Moskvy sa totiž celý svet už roky pokúša zničiť Rusko. Preto je potreba brániť sa absolútnou nevyhnutnosťou. Moskva navyše hovorí o novom usporiadaní sveta. Putin už roky kritizuje unipolárny medzinárodný systém, v ktorom desaťročia dominujú Spojené štáty americké. Práve vojna na Ukrajine má podľa ruskej propagandy priniesť spravodlivosť a bezpečnosť do medzinárodného spoločenstva.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
