Ruská armáda diskutuje o vojne na sociálnych sieťach. Moskva v tom môže vidieť hrozbu

Doposiaľ prenikali dôležité informácie z ruských armádnych kruhov na verejnosť takmer výlučne prostredníctvom oficiálnej vládnej informačnej kampane. Ruskí vojaci sa však začali ozývať svetu prostredníctvom aplikácie Telegram, čo oficiálnej stratégii Moskvy nemusí vyhovovať.

Komunikačná aplikácia Telegram sa od začiatku invázie na Ukrajinu stala neodmysliteľnou súčasťou konfliktu. Po tom, čo Rusko zakázalo sociálne platformy ako Twitter, Facebook či Instagram, sa Telegram stal najväčším zdrojom necenzurovaných informácií. Svedčí o tom aj fakt, že od začiatku vojny je to najsťahovanejšia aplikácia v Rusku.

Rovnako populárna je aplikácia aj na Ukrajine. Ukrajinci sa na aplikáciu spoliehajú v mnohých ohľadoch – od zhromažďovania globálnej podpory až po šírenie varovaní pred náletmi či zdieľanie podrobností o pohybe ruských jednotiek.

Telegram – dôležité médium v čase vojny

Aplikácia Telegram je centrom informácií pre občanov na oboch stranách. Pre Kremeľ však predstavuje aj istú hrozbu. Platforma totiž slúži aj na šírenie informácií pre tých Rusov, ktorí sa snažia uniknúť z moskovskej propagandistickej siete.

„Telegram je jediné miesto v Rusku, kde si ľudia môžu slobodne vymieňať názory a informácie, hoci Kremeľ tvrdo pracoval na infiltrácii do telegramových kanálov,“ hovorí novinár Iľja Šepelin, ktorý pracoval pre dnes už zakázanú nezávislú stanicu TV Dožď.

Na ruskom Telegrame sa tak nájdu profily, ktoré šíria ruskú propagandu a dezinformácie, ako aj profily odporcov vojny. Tí využívajú platformu napríklad na zdieľanie mediálnych správ zo Západu.

Ruská armáda pod kontrolou Kremľa

V poslednej dobe spôsobujú Putinovi vrásky na čele samotní ruskí vojaci, ktorí na Telegrame diskutujú o vojne.

Vysoké straty, ktoré doposiaľ utrpela ruská armáda, a skutočnosť, že na Ukrajine už boli nasadené najlepšie jednotky, zvyšuje napätie v ruských vojenských kruhoch. Otázniky priniesla aj prehliadka ku Dňu víťazstva na Červenom námestí, ktorá sa konala 9. mája. V pochodujúcich radoch vojakov chýbal nielen náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, ale aj mnohí ďalší generáli.

Ruská armáda bola vždy zahalená rúškom tajomstva. Vojenské výdavky nepodliehajú parlamentnému dohľadu a minister obrany a jeho generáli nemusia reagovať na otázky poslancov týkajúce sa armády. Sergej Šojgu, ruský minister obrany, médiám osobne zakázal informovať o smrti dôstojníkov špeciálnych jednotiek a vojakov.

Okrem iného sa akýkoľvek vojenský rozhovor, ktorý ministerstvo obrany neschválilo, považuje za štátny zločin. Týmito aktivitami sa Moskva snaží o udržanie svojho monopolného postavenia v informačnom priestore v súvislosti s ruskou armádou.

Zabezpečiť fungovanie systému postaveného na princípoch utajovania a kontroly je potenciálne dosiahnuteľné v čase mieru. Realita prebiehajúcej vojny na území Ukrajiny však do veľkej miery znemožňuje utajiť mnohé skutočnosti.

Telegram prepája ruskú spoločnosť a armádu

Vďaka Telegramu vzniklo počas uplynulých mesiacov vojny niečo bezprecedentné – priestor na diskusiu pre členov ruskej armády. Bez cenzúry, mimo kontroly ministerstva obrany, s možnosťou otvoriť si vlastný kanál a uverejniť akékoľvek informácie alebo video.

V krajine, kde sa vládny režim snaží o prísnu kontrolu informácií o vojenských zložkách, predstavujú telegramové kanály autentický pohľad do reálneho života ruskej armády. Autormi vojenských kanálov sú pritom najmä armádni veteráni, z ktorých mnohí majú hodnosť majora alebo podplukovníka.

Zdieľanie informácií o tom, ako sa konflikt v realite vyvíja, ale podnecuje aj vznik vojensko-občianskych aktivít. Keď totiž vojaci z frontu prostredníctvom Telegramu hlásili nedostatky, ruskí občania začali poskytovať financie na nákup nepriestrelných viest, prístrojov na nočné videnie či liekov. Zároveň to podnietilo diskusiu, prečo vládne orgány nevedia zabezpečiť armáde potrebné vybavenie.

Ruská verejnosť sa tak prostredníctvom Telegramu dozvedá od samotných vojakov to, čo Moskva nie je ochotná širšej verejnosti zdieľať. Hoci si ruská armáda na Telegrame udržiava provojnový diskurz, odkrýva pre domáce publikum citlivé témy, o ktorých dlhodobo informoval výlučne Kremeľ.

Ruskí vojaci neinformujú iba o nedostatočnej materiálnej vybavenosti. Isté kanály napríklad komentovali fakt, že ukrajinská protivzdušná obrana je stále veľmi funkčná, čo mnohých znepokojilo.

Na platforme sa objavili aj diskusie o neúspešnom prechode ruských jednotiek cez rieku Siverskyj Donec. Podľa britského ministerstva obrany tento riskantný incident svedčí o tom, že je na ruských veliteľov vyvíjaný tlak aby dosahovali pokrok.

Prečo Rusko platformu nezakáže?

V roku 2018 sa Rusko pokúsilo o zablokovanie Telegramu, keď sa spoločnosť vlastniaca aplikáciu vzoprela vládnym nariadeniam. Vláda však nemala technické prostriedky na zablokovanie prístupu k aplikácii, ktorá zostala z veľkej miery dostupná pre ruskú verejnosť.

V roku 2020 po dohode s Telegramom vláda tento zákaz zrušila. Podľa vyjadrenia ruskej vládnej agentúry Roskomnadzor, spadajúcej pod ministerstvo komunikácie, majiteľ aplikácie súhlasil s istými podmienkami. Išlo najmä o spoluprácu v boji proti terorizmu a zvýšenie blokovania extrémistického obsahu na platforme. 

V prípade Ruska však snahy o potláčanie terorizmu a extrémizmu vzťahujú aj na také typy aktivít, ktoré by boli v demokratickejších štátoch považované za chránený politický prejav. Okrem iného totiž tento cieľ zahŕňa aj cielené označovanie príslušníkov politickej opozície či aktivistov, ktorí môžu pre Kremeľ predstavovať hrozbu, za extrémistov.

Dnes sa Moskva namiesto blokovania platformy snaží o jej kontrolu. Prostredníctvom vlastných kanálov, ako aj platením za príspevky na platforme si Kremeľ udržuje pomerne veľký vplyv. Napokon, kvantum predplatiteľov oficiálnych kanálov šíriacich proruskú propagandu značne prevyšuje počet tých, ktorí sledujú predstaviteľov opozície.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študuje inžinierske štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V súčasnosti pôsobí aj ako stážistka u MEP M. Hojsíka. Absolvovala študijný pobyt na univerzite v Španielsku, v bakalárskej práci rozoberala špecifiká migrácie v tejto krajine. Okrem toho sa zaujíma o dianie na blízkom východe, dezinformácie a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: monika.jakabova@infosecurity.sk