V marci roku 2022 boli neziskovou skupinou DDoSecrets zverejnené interné dokumenty jedného z regionálnych úradov ruského internetového regulátora Roskomnadzor. Išlo o súbor takmer 160-tisíc záznamov, ktoré obsahovali detailný report o situácii v ruskom informačnom priestore.
Činnosť Roskomnadzoru postavila Rusko do čela krajín, ktoré neľútostne využívajú technológie ako nástroj represie.
Uniknuté dokumenty poskytujú dôležité informácie o fungovaní tohto rozsiahleho sledovacieho aparátu. Ten nielenže monitoruje online aktivity jednotlivcov a organizácií, ale aj propaguje falošné naratívy a drží tok informácií v Rusku pevne pod svojou kontrolou.
Postavenie Roskomnadzoru v Putinovom impériu
Roskomnadzor vznikol v roku 2008 ako byrokratický aparát, ktorý spočiatku reguloval rádiové signály a telekomunikácie.
Jeho úloha sa podstatne rozšírila, keď vzrástli obavy Kremľa z využitia online priestoru kritikmi režimu. Internet bol totiž pod omnoho menšou kontrolou štátu ako televízia či rozhlas. To viedlo k nárastu aktivít opozičných médií a ďalších nezávislých aktérov.
V roku 2012, keď sa Vladimir Putin opäť ujal prezidentského úradu, zostavil Roskomnadzor „čiernu listinu” webových stránok. Tie zablokovali ruskí poskytovatelia internetových služieb.
Na zozname sa nachádza približne milión zakázaných webových adries vrátane spravodajských portálov či individuálnych profilov na sociálnych sieťach, ktoré verejne kritizovali Putinovu vládu. Odvtedy vplyv regulátora nepretržite rastie.
V súčasnosti predstavuje Roskomnadzor hlavný nástroj online cenzúry a sledovania v Rusku. Za posledné roky udelil pokuty zahraničným technologickým firmám vrátane technologických gigantov ako Google či Apple, zablokoval Facebook (Meta) kvôli údajným „extrémistickým aktivitám” a zaviedol mechanizmy na cenzúru sociálnych sietí.
V auguste tohto roka tiež zverejnil plán systému, ktorý by analyzoval grafické vstupy na sociálnych sieťach. Cieľom malo byť identifikovať obsah, ktorý je podľa ruského práva zakázaný.
Vladimir Voronin, právnik, ktorý zastupuje aktivistov v konfliktoch s Roskomnadzorom, hovorí, že regulátor spolupracuje s Federálnou bezpečnostnou službou (FBS), ktorá prevádzkuje špionážny systém v Rusku.
Podľa Voronina Roskomnadzor pomáha FSB sledovať akúkoľvek opozíciu, ktorá by mohla predstavovať hrozbu pre Putinov režim.
Sledovanie aktivistov a monitorovanie informačného priestoru
Spomínané uniknuté dokumenty pochádzajú z oblasti Baškirska, kde regionálna odnož Roskomnadzoru sledovala online aktivity tisícok rôznych opozičných aktérov.
Medzi dokumentmi sa napríklad nachádza šesťstranová správa o regionálnom informačnom priestore z decembra 2021. V nej je detailne zhrnutá kritika voči Putinovi zo strany novinárov a blogerov.
Aktivity regulátora nabrali na obrátkach hlavne po začiatku vojny na Ukrajine. V tomto ohľade sa začal zameriavať najmä na reakcie verejnosti na domáce potláčanie disentu a na vplyv invázie na zvyšovanie cien tovaru.
V internej správe z marca cenzori upozornili na instagramový príspevok blogerky Laysan Sultangareyevy, ktorá protestovala proti ruskej agresii na Ukrajine. Polícia následne 24-ročnú aktivistku zatkla.
Navaľnyj je stále tŕňom v oku Kremľa
Dokumenty tiež ukazujú, že veľká časť pozornosti cenzorov bola zameraná na Alexeja Navaľného. Ten je najvýraznejší predstaviteľ opozície proti ruskému režimu. Regulátor vo svojich správach upozorňoval na všetok obsah, v ktorom bolo meno známeho kritika Kremľa čo i len spomenuté.
Podľa záznamov sa Roskomnadzor zameral aj na každého, kto Navaľného podporoval. Osobitným cieľom agentúry bola Lilia Čanyševová, 40-ročná právnička a Navaľného dlhoročná spolupracovníčka.
Čanyševová podľa denníka The New York Times plánovala demonštrácie a mobilizovala skupiny, ktoré nesúhlasili s Putinovou vládou.
V dokumentoch stojí, že kvôli týmto aktivitám bola zaradená na prvé miesto interného zoznamu ľudí, ktorí mali byť objektom ďalšieho sledovania štátnych zložiek. Nachádzala sa tiež na zozname „lídrov verejného názoru“, ktorý obsahoval odkazy na jej sociálne siete.
Ďalším opozičným politikom asociovaným s Navaľným je Leonid Volkov, ktorý povedal, že únik dokumentov „je ako pohľad malou kľúčovou dierkou do reálneho rozsahu cenzúry a kontroly internetu v Rusku”. „V skutočnosti je to omnoho väčšie,” dodal.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
