Rusko s cenzúrou internetu nepoľavuje, zameralo sa na zahraničné firmy

Zvyšovanie kontroly nad internetovým obsahom v Rusku pokračuje. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu sa Kremeľ vyhrážal ekonomickými sankciami. Prvou z nich má byť úplné odstrihnutie od príjmov z reklám pre firmy, ktoré nesplnia podmienky nového prísneho zákona.

Zahraničným spoločnostiam v Rusku hrozí od marca prvá vlna sankcií a zákazov pokiaľ do marca 2022 odmietnu splniť stanovené požiadavky. Sankcie sa týkajú konkrétne 13 firiem, pričom väčšina z nich je pôvodom z USA. Nachádzajú sa medzi nimi Google, Meta, Twitter alebo Telegram. 

Situácia je dôsledkom zákona prijatého v júni 2021. Ten hovorí, že stránky, ktoré majú viac ako 500-tisíc aktívnych denných užívateľov musia splniť tri podmienky. Po prvé, musia si zaregistrovať účet s Roskomnadzorom, ruskou federálnou službou zodpovednou za dohľad nad telekomunikáciami. Po druhé, povinne zriadiť priamu linku medzi prevádzkovateľom a užívateľom a po tretie, vybudovať oficiálnu kanceláriu, ktorá bude spoločnosť reprezentovať v Rusku.

Nové informácie o obmedzeniach ruských médií na veľkých platformách ako je YouTube, Facebook či Twitter, reagujúce na inváziu Ruska na Ukrajinu, sme priniesli v nedávnom príspevku.

Roskomnadzor sa púšťa do vojny s technologickými gigantami

Do februára 2022 boli ochotné prijať ruské podmienky dve zahraničné firmy: Apple a Spotify. Vadim Subbotin, šéf Roskomnadzoru, so súhlasom Dumy za odignorovanie podmienok ostatných spoločností plánuje zaviesť ekonomické opatrenia, ktoré by ich prinútili k spolupráci. 

Na svojej strane už má povolenia od Centrálnej banky Ruska a Federálneho protimonopolného úradu. Vďaka nim bude možné odoprieť firmám, ktoré odmietnu spolupracovať, ich reklamné príjmy.

Dotknuté spoločnosti sa sťažujú, že zákon jasne neuvádza, ako si predstavuje oficiálnu kanceláriu. Zároveň sa bránia, že v krajine už dávno majú iné typy pobočiek. TikTok dodáva, že poskytnuté obdobie je nedostačujúce na splnenie všetkých podmienok a vyžiadal si na ich splnenie viac času.

Koordinovaný útok na slobodu internetu v krajine trvá už tri roky

Vyhrážky Ruska sú len ďalším z rady pokusov zvyšovať kontrolu nad dostupným internetovým obsahom. Začiatok tohto koordinovaného postupu datuje mimovládna organizácia Human Rights Watch do roku 2019, kedy bol schválený zákon o suverénnom internete. Ten umožnil štátnym orgánom vyšší dozor nad jeho obsahom, ale aj užívateľmi.

Zákon tiež otvoril dvere pre obdobné návrhy, ktoré umožňujú rozšírenú cenzúru internetu v krajine. Jedným z nich je teda aj zákon, s ktorým sa zahraničné firmy potýkajú v súčasnosti.

Ďalším z nich bol napríklad zákaz The Onion Router, ktorý mal v Rusku v čase zákazu približne 300-tisíc denných používateľov. Ide o prehliadač, ktorý umožňoval zvýšenú anonymitu počas surfovania internetom.

S podobným odôvodnením tiež dostalo zákaz 6 najväčších poskytovateľov VPN služieb, ktoré pomáhajú užívateľom zakryť svoju aktivitu.

Pokutovanie obsahu súvisiaceho s Navaľným

V priebehu roku 2021 ruská vláda pritvrdila ešte viac a pozornosť zamerala na populárne firmy, predovšetkým sociálne siete. Vyústilo to do série pokút v celkovej výške 187 miliónov rubľov (2 a pol milióna amerických dolárov).

Medzi postihnutými boli znovu Google, Apple, Meta alebo TikTok. Oficiálnych dôvodov pre pokuty technologickým gigantom bolo niekoľko. Tie najzávažnejšie boli spojené s obsahom podporujúcim opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý ruská vláda označila za extrémistický.

Google a Apple následne museli stiahnuť aplikácie venované kampani „Smart Voting“. Tú vytvoril Navaľným a jeho tímom. Jej cieľom bolo poskytovanie odporúčaní voličom, ako takticky zosadiť kandidátov podporujúcich Putina a nahradiť ich prodemokratickými alternatívami.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentkou magisterského stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Absolvovala stáž na Úrade vlády SR. Zaujíma sa hlavne o medzinárodný terorizmus, pravicový extrémizmus a radikalizmus, ako aj šírenie propagandy.