Po roku agitácie za vojnu na Ukrajine sa ruskí propagandisti obávajú obvinení z vojnových zločinov

Ešte pred vypuknutím invázie na Ukrajinu pripravovali ruské štátne médiá verejnosť na perspektívu vojny, no z možných príčin jej vypuknutia obviňovali výlučne USA a NATO. Po vypuknutí vojny médiá verejne oslavovali. Po roku od invázie vystriedal eufóriu prokremeľských propagandistických žurnalistov strach zo stíhania za vojnové zločiny.

Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, chceli elitní kremeľskí propagandisti oslavovať so šampanským, aby náležite oslávili túto udalosť.

Príkladom nadšenia bol aj výstup šéfky najväčšej štátnej propagandistickej televízie RT (pôvodne Russia Today) Margarity Simonjanovej. Tá opísala svoju eufóriu 24. februára vo večernej relácii Naživo s Vladimirom Solovjovom slovami: „Čakala som na to osem rokov… konečne sa to stalo. Je to skutočné šťastie.“

Po roku od invázie nádej ruských štátnych médií na víťazstvo vystriedalo znepokojenie z obvinení Medzinárodného trestného súdu (MTS) v Haagu z vojnových zločinov. Simonjanová vyjadrila obavy už v novembri 2022. „Ak sa podarí (Rusku) prehrať, Haag – či už skutočný alebo hypotetický – si príde aj pre upratovačku, ktorá zametá dlažbu za Kremľom,“ povedala.

Podľa šéfky moskovskej štátnej propagandistickej televízie je totižto jediným možným vykúpením zo stíhania drvivé víťazstvo Ruska.

Strach z vojnových zločinov v ruských štátnych médiách

Ruskú glorifikáciu vojnových zločinov na Ukrajine, opisovanie Ukrajincov ako nacistov a šírenie radosti z útokov na ich obydlia a civilnú energetickú sieť majú na svedomí primárne kremeľské propagandistické médiá.

Hlavné úlohy zohrávajú predovšetkým najväčšie mediálne agentky Putinovej doktríny. Nimi sú najmä šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová a moderátorka kanálu Rossija-1 Oľga Skabejevová. Obe v mediálnych výstupoch podnecovali a obhajovali masakrovania Ukrajincov ruskými vojakmi.

Aktuálne sa ale hlavným propagandistickým predstaviteľkám vykresľovať ideálny obraz Kremľa nedarí.

Zaujímavým exemplárom je relácia 60 minút na stanici Rossija-1. V nej moderátorka Skabejevová popri premietaní reportáže zo zničeného Mariupoľa s moderátorom Jevgenijom Popovom spoločne poukázala aspoň na „malé pozitíva“. Takýmto pozitívom mal byť prísľub Ruska, že vyplatí vybraným Ukrajincom z „postihnutých“ ukrajinských území odškodné v hodnote 10-tisíc rubľov, čo predstavuje približne 120 eur.

Vtedajší hosť relácie 60 minút, moskovský novinár a politológ Vitalij Treťjakov poukázal v diskusii na neúspešný pokus ruských médií vykresliť ukrajinského prezidenta ako narkomana, keďže Západ ho naďalej vníma ako legitímneho vodcu napadnutej krajiny. Taktiež upozornil na odhodlanie západných lídrov povaliť ruskú ekonomiku uvalením sankcií.

Podľa Tretjakova môže sociálne napätie postupne vzrásť najmä v dôsledku pomalých reakcií (ruského) vojska na Ukrajine: „Nie každý si uvedomuje paradox tejto situácie, je tu obrovská dôvera v naše víťazstvo, ale v reakcii na to by mali byť skutočné úspechy, keď ste si istí, že musíme vyhrať, keď ste si istí, že naša snaha je legitímna.“

Následne, keď Treťjakov v diskusii spomenul skutočnosť, že ruská verejnosť sa zvykne pomerne rýchlo unaviť z vojenských kampaní, Skabejevová v diskusii nápadne namietla: Ak ste unavený vy, neznamená to, že sú unavení aj všetci ostatní. Neskôr moderátorka zachraňovala situáciu propagandistickými názormi, ktoré pôsobili ako výstrižky z Putinovej doktríny.

Do konca relácie Skabejevová naďalej spochybňovaľa názory Treťjakovova týkajúcich sa ruskej armády a podotkla, že politológove komentáre sú „nedôstojné“.

Následky dlhej okupácie 

Dlhá okupácia je témou, ktorá sa kontinuálne vracia na ruské televízne obrazovky. Ako vôbec prvý sa o nej mediálne zmienil poslanec Štátnej dumy a bývalý veliteľ vzdušných síl Vladimir Šamanov. Ten odhadol, že Ukrajinci sa začnú podriadovať Kremľu až po potrebnej „prevýchove“ (minimálne) dvoch generácií. V relácii 60 minút Šamanov predpokladal 30 až 40 rokov ruskej okupácie.

V tej istej relácii sa do diskusie so Šamanovom zapojil aj vojenský expert Igor Korotčenko, ktorý podobne skonštatoval, že „proces denacifikácie Ukrajiny bude trvať minimálne 15 až 20 rokov.“ Drvivé víťazstvo Ruska však podmieňoval značnou prítomnosťou a premyslenou stratégiou ruského vojska na území Ukrajiny v dohľadnej budúcnosti.

Následky dlhej okupácie skúmali aj ruskí akademici. Pred inváziou akademickí experti zaoberajúci sa vojnovým vývojom predpokladali, že rýchle ovládnutie Ukrajiny potrvá iba niekoľko minút. Teraz zhodne predpokladajú, že podmanenie Kyjeva možno potrvá aj niekoľko desaťročí.

Cieľom je podľa nich pripraviť Ukrajincov o základné potreby pre život, akými sú tečúca voda, potraviny a elektrina. Dôsledkom týchto materiálnych deficitov má byť masívny presun miliónov ľudí do Ruska, ktorý vykompenzuje jeho demografické nedostatky. Ruskí akademici taktiež predpokladali, že 8 miliónov Ukrajincov utečie na Západ, čo spôsobí utečeneckú krízu Európy. 8-miliónové ukrajinské presídlenie na európske územie napokon potvrdila aj tohtoročná februárová správa Úradu Vysokého Komisára OSN pre utečencov (UNHCR)

Podobne to vysvetlil aj prodekan pre svetovú politiku na Moskovskej štátnej univerzite Andrej Sidorov. V relácii Solovjov naživo priznal, že zničenie Ukrajiny má „spôsobiť Európe migračnú krízu“.

Podľa ruských štátnych médií nesmie morálka stáť v ceste genocíde

Existuje mnoho naratívov kremeľskej propagandy, jeden z nich dokladuje aj Dmitrija Kiseljova v nedeľnej relácii Vesti Nedeli. V nej neoblomne tvrdil, že USA a NATO chcú vojnu s Ruskom. Kiseľov vyhlásil, že USA pravidelne prichádza s provokáciami, sprevádzanými falošnými informáciami. Kiseľov teda v relácií Vesti Nedeli verejne odsúhlasil Putinovu doktrínu, pretože obvinil Západ z vojenského nátlaku a odmietol myšlienku, aby bývalé sovietske republiky mohli opustiť Rusko.

Druhým je výstup riaditeľa vysielania RT Antona Krasovskijeho. V živom vysielaní vyzýval ruských občanov k nevraživým aktivitám, akými sú topenie ukrajinských detí alebo podpaľovanie ukrajinských domov. Trval aj na tom, že suverenita Ukrajiny musí byť narušená a jej územie by sa malo vyhradiť na chov ošípaných. Krasovskij teda otvorene nabádal ruskú verejnosť k násilnostiam a dehumanizácií Ukrajiny.

Tretí, Pavel Gubarev, politický predstaviteľ strany Nové Rusko, sa v roku 2014 na sociálnych sieťach vyhlásil za „ľudového gubernátora“ Doneckej oblasti a neskôr za vodcu ľudových milícií Donbasu. Podľa neho boli Ukrajinci vždy „ruský ľud posadnutý diablom“ a cieľom Ruska je preto „presvedčiť ich o pravde“. Gubarev sa dnes pre svoje vyhlásenia v médiách pokladá v očiach verejnosti za novodobého lídra proruských separatistov. 

Tieto prototypy kremeľskej indoktrinácie sa zvyčajne interpretujú ako ovplyvňovanie domáceho publika. Avšak podobné propagandistické výjavy často predznamenávajú ospravedlňovanie závažných činov ruského násilia voči Ukrajine, vrátane vraždenia civilistov, únosov ukrajinských občanov, ozbrojených útokov na migrantov a „machinácie“ v ukrajinskej politike.

Z tohto vzorca ruského mediálneho priestoru je preto jasné, že štátne médiá odsúvajú morálku na ceste ku genocíde čoraz viac bokom. Rovnako zosilnela aj dehonestácia Ukrajiny v televízii. Pred plnohodnotnou inváziou ruské štátne médiá nazývali Ukrajincov podporujúcich nezávislosť sviňami a v štátnej televízii sa ich život spolu s tradíciami karikaturizoval. Od februára 2022 sa ich dehumanizácia viditeľne znásobila.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdiá na De Haagse Hogeschool v Holandsku. Absolvovala stáže na Honorárnom konzuláte Holandského kráľovstva v Prešove, Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Prahe a v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie v EÚ, Rusku, Číne, o vplyv EÚ a NATO na medzinárodnú politiku, obranu a bezpečnosť.