Ruské veľvyslanectvo v Tokiu vyjadrilo nespokojnosť s Olympijskou mapou, na ktorej Krym patrí Ukrajine. Vyzvalo Medzinárodný olympijský výbor a organizačný výbor olympijských hier, aby mapu upravili tak, aby bola v súlade „s právnou a objektívnou realitou“.
Mapa sa nachádza na webovej stránke olympiády v časti s harmonogramom a výsledkami. Ide v poradí už o druhú verziu mapy. Pôvodná verzia zobrazovala Krym ako súčasť Ruska a bola zmenená na základe žiadosti Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny.
Ruská strana tvrdí, že o Kryme ako jej súčasti bolo rozhodnuté už v hlasovaní v marci 2014, kedy 96,7 % zúčastnených a oprávnených obyvateľov Krymu vyjadrilo na základe slobodného rozhodnutia podporu návratu územia k Rusku.
Referendum však prebehlo za zvláštnych okolností a nie je medzinárodne uznané. Podľa spravodajskej agentúry Interfax oznámilo ruské veľvyslanectvo v Tokiu na svojej facebookovej stránke, že „Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie“ a „otázka jeho vlastníctva je definitívne a nenávratne uzavretá“.
Ruská hybridná vojna a imperialistický prístup k Ukrajine
Ruský prezident Vladimír Putin prednedávnom zverejnil svoju esej, v ktorej označil Ukrajinu za protiruský projekt, ktorý môže byť zvrchovaný iba so súhlasom Ruska. Takisto v nej hovorí o „historickej jednote Rusov a Ukrajincov“ ako jedného národa.
Keď v roku 2014 vyšli Ukrajinci do ulíc, Putin reagoval inváziou na Krym a východnú Ukrajinu. Tento krok reflektoval Putinovo presvedčenie, že demokratická, nezávislá a západne orientovaná Ukrajina by predstavovala existenčnú hrozbu pre samotné Rusko.
Putin od roku 2014 sústavne spochybňuje legitimitu Ukrajiny a tvrdí, že jej veľká časť bola odobratá Rusku a historicky je jeho súčasťou.
Ruská strana tvrdí, že Krym nikdy nebol súčasťou Ukrajiny. Bol však súčasťou Ruska?
Ide o jeden z najčastejšie používaných naratívov zo strany ruskej propagandy, ktorého cieľom je legitimizácia okupácie Krymu. Tvrdenie, že bol historicky súčasťou Ruska je nesprávne.
Krymský chanát bol v rokoch 1475-1774 pod nadvládou Turkov a patril k Osmanskej ríši. Rusko ho anektovalo až v roku 1783 a pod jeho nadvládou bol do roku 1954. Znamená to, že Turecko má nárok na Krym, pretože bol pod jeho nadvládou o 128 rokov dlhšie, ako pod tou ruskou?
Takéto úvahy sú mimoriadne absurdné a myšlienka, že územie zvrchovaného štátu bolo v minulosti pod nadvládou iného štátu, a preto má na neho neprestajne nárok, je z pohľadu medzinárodného práva irelevantná.
Proruské naratívy a snahy ruskej propagandy o anexiu histórie
Kremeľská vláda vyprodukovala už množstvo dezinformácií o Ukrajine a Kryme za účelom presadzovania vlastných mocenských záujmov na ich území. Medzi súčasnými naratívmi, ktoré ruskí úradníci používajú je napríklad dezinformácia, že nezákonná anexia Krymu bola v súlade s Chartou OSN.
Jednou z tém je aj označovanie Ukrajiny a pobaltských štátov za zlyhávajúce a riadené Západom. Vo všeobecnosti však dezinformátori používajú pár hlavných tém a politických ideológií, ktorých základ tvorí neo-imperialistická agenda smerom k tzv. „blízkemu zahraničiu”. Tieto témy recyklujú a prispôsobujú aktuálnej situácii a cieľovému publiku.
Prax a skúsenosť nám ukazujú, že ruská vláda bude aj naďalej používať historické naratívy na legitimizáciu svojich politických a vojenských akcií. Pred anexiou nových území sa bude naďalej snažiť prepisovať históriu a popierať existenciu svojich susedov ako samostatných národov.
