Novela trestného zákona v Republike srbskej prináša hrozbu pokutovania za verejné zosmiešňovanie príslušnosti k určitej rase, náboženstvu, národnosti, etnickému pôvodu, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite. Okrem toho kriminalizuje aj ohováranie. Chýba však dostatočná špecifikácia, čo otvára dvere potenciálnemu politickému zneužitiu na potlačenie kritických hlasov.
Republika srbská prijala kontroverznú novelu trestného zákona
Národné zhromaždenie Republiky srbskej, jednej z dvoch entít Bosny a Hercegoviny, prijalo 20. júla novelu trestného zákonníka, ktorá kriminalizuje ohováranie a potláča slobodu prejavu novinárov a médií. Zo 63 poslancov podporilo novelu 47, 16 bolo proti.
Proti novele bola vznášaná vnútorná, ale aj zahraničná kritika dlhodobo. V Banjej Luke, hlavnom meste entity Republiky srbskej, sa konal dva dni pred prijatím zákona protest.
Zišli sa tu novinári, aktivisti, ale aj opoziční poslanci s cieľom poslednýkrát skúsiť zatlačiť na národné zhromaždenie, aby si navrhovanú legislatívu premyslelo. Demonštrácie v uliciach proti prijatiu zákona však nemali vysokú účasť. Poslednej z nich sa zúčastnilo len niekoľko stoviek osôb.
Medzinárodná kritika sa objavila už v marci, keď národné zhromaždenie schválilo návrh danej novely. Kritiku vtedy verejne vyjadrili inštitúcie Európskej únie, Organizácia Spojených národov, Spojené štáty americké a niekoľko medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú slobode slova a ochrane práv novinárov. Napriek medzinárodnej kritike však Banja Luka novelu prijala.
Za ohováranie hrozí pokuta
Napriek tomu, že demonštrácie nemali vysokú účasť, vnútorný tlak od médií a organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť priniesol aspoň čiastočnú revíziu pôvodne plánovanej novely.
Protesty podporovali aj členovia opozície. Medzi nimi boli Milan Miličevič zo Srbskej demokratickej strany (SDS) a Branislav Borenovič zo Strany demokratického pokroku (PDP). V konečnom návrhu zákona boli pokuty znížené z pôvodnej maximálnej výšky 60-tisíc eur na tisíc až 3-tisíc eur.
Novela definuje, za akých okolností môže byť pokuta uložená. Ide napríklad o verejné zosmiešňovanie príslušnosti k určitej rase, náboženstvu, národnosti alebo etnickému pôvodu, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite. Vyššie pokuty sú určené pre situácie, keď sa hanobenie objaví v médiách, na sociálnych sieťach alebo na verejnom zhromaždení.
Trestná zodpovednosť v podobe priestupku za výroky spomínaného charakteru sa môže na prvý pohľad zdať ako opatrenie, ktoré patrí do demokratickej spoločnosti. Novela zákona však ďalej v texte definuje ohováranie ako zlomyseľné alebo nepravdivé vyhlásenia o osobe.
Bližšia špecifikácia obsahu týchto vyjadrení však absentuje, a práve to je dôvod odporu a kritiky danej legislatívy. Po prijatí novely je potenciálny priestupok s hrozbou pokuty v podstate akákoľvek kritika politicky činnej osoby. Zákon tak ohrozuje slobodu prejavu všetkých občanov, organizácií a médií v Republike srbskej.
Sloboda slova v Republike srbskej je na ústupe
Prijatie novely nie je prvým krokom Banjej Luky smerom k potlačeniu alebo obmedzeniu slobody prejavu v Republike srbskej. Spojené štáty americké vyjadrili hlboké znepokojenie nad stavom demokracie a slobody prejavu v tejto politickej entite už v roku 2022. Podľa nich prebieha systematické potláčanie práv dlhodobo.
Asociácia novinárov v Bosne a Hercegovine sa po nedávnom slovnom útoku na ich adresu od prezidenta entity Milorada Dodika stretla aj s vandalským útokom na majetok niektorých z ich členov. Verejne vyjadrili znepokojenie nad aktivitou politickej reprezentácie, ktorá podľa nich podnecuje verejnosť k útokom a nedôvere voči médiám a novinárom.
Podľa regionálnej platformy podporovanej z EÚ SafeJournalists dochádza k inštitucionálnemu tlaku na novinárov už dlhšiu dobu. Do akej miery bude mať prijatá novela dopad na ďalšie formy nátlaku, ukážu už najbližšie mesiace.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
