Aktuálne prebiehajúca vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine vnáša do politického a verejného diskurzu mnoho tém týkajúcich sa našej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Jedným z najčastejšie skloňovaných objektov týchto debát je Severoatlantická aliancia (NATO), ktorej súčasťou je Slovensko od roku 2004.
Verejné povedomie o histórii a súčasnosti NATO je však preplnené mýtmi a nepresnosťami, čo býva často zneužívané dezinformačnými aktérmi na deformovanie legitímnej verejnej diskusie.
Medzi najkontroverznejšie témy súvisiace s NATO patria jej zahraničné operácie z minulosti. Pretrvávajúce mýty o nich sa často stávajú nástrojom delegitimizácie aliancie, pričom sa z debaty vytrácajú argumenty založené na presných informáciách a prevládajú domnienky či dokonca obyčajné lži. V nasledujúcich článkoch si preto predstavíme najznámejšie mýty o operáciách NATO a konfrontujeme ich s faktami.
Operácia NATO v Líbyi destabilizovala krajinu
TVRDENIE: NATO v Líbyi zlyhalo, nelegálna operácia rozvrátila krajinu.
FAKT: Kritikov operácie NATO v Líbyi je veľa. Jeden z najčastejších argumentov hovorí, že pád nedemokratického lídra Muammara Kaddáfího viedol k destabilizácii celej krajiny. Tu treba oddeliť zámer a samotnú realizáciu operácie.
Zámerom bolo zamedzenie humanitárnej katastrofe v krajine, ktorá by viedla už sama k destabilizácii krajiny a obavy, že dôjde k dlhej občianskej vojne. Taktiež panovalo presvedčenie o tom, že obyvateľstvo krajiny bude mať vnútornú silu a spoločný záujem vytvoriť si taký spoločenský poriadok, ktorý by odzrkadľoval ideály Arabskej jari. Samotná vojenská operácia bola úspešná a prebehla podľa plánu.
Aliancii je často mylne vytýkané, že nemala plán stabilizácie po ukončení samotnej kampane a ponechala Líbyu samej sebe s rôznymi súperiacimi frakciami. To bolo však skôr chybou jednotlivých členských krajín. NATO totiž nevykonáva stabilizačné a rekonštrukčné práce, keďže to nepatrí medzi kompetencie a úlohy Aliancie (v tomto zmysle bol výnimkou Afganistan, kde sa NATO rozhodlo dobrovoľne vykonávať tieto úlohy). Stabilizácia a rekonštrukcia po konflikte patria medzi základné úlohy OSN, ale tá po ukončení operácie NATO v Líbyi taktiež nedostala od žiadnej krajiny požiadavku, aby sa takouto otázkou zaoberala. Túto možnosť nevyužili ani najväčší kritici operácie v Líbyi.
NATO teda vykonalo operáciu presne tak, ako sa od nej vyžadovalo. Zároveň obranná aliancia pripravila záverečnú správu o operácii, ktorá bola schválená spojencami. Napriek tomu, že členské krajiny nemali záujem sa Líbyou ďalej zaoberať, mohlo NATO využiť záverečnú správu a upozorniť na potrebu stabilizácie bezpečnostnej situácie v Líbyi.
Najväčšími kritikmi operácie NATO v Líbyi sú africké krajiny a Rusko. Líbya bola totiž jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu Africkej únie, čo malo najmä pre rôznych afrických autoritatívnych vládcov oveľa väčšiu prioritu ako zmeny v rámci politického režimu krajiny. Po zvrhnutí Kaddáfího sa veľa vládcov z afrických krajín vyhrážalo prerušením spolupráce, či žalobami pre porušenie jeho práv. Mnohí z nich však sami vládli diktátorsky a porušovali ľudské práva.
Rusko sa síce od počiatku stavalo k operácii NATO v Líbyii skepticky, ale zároveň malo záujem o zachovanie dobrých vzťahov so Západom. V tomto prípade hlavne s Francúzskom (Sarkózy) a Talianskom (Berlusconi), ktoré boli hnacím motorom operácie. Ako veľmoc teda tiež kalkulovali a obetovali diktátora na úkor svojich záujmov. To dospelo k tomu, že Ruská federácia schválila všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady týkajúce sa tejto operácie.
Operácia Unified Protector bola spustená po schválení rezolúcií Bezpečnostnou radou OSN (rezolúcie 1970 a 1973), ktoré citujú kapitolu VII Charty OSN.
Následne po operácii NATO bola zostavená Medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Líbyu, ktorá dospela k záveru, že nebola porušená rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a ani medzinárodné právo. Záverečná správa zároveň uvádza, že Aliancia uskutočnila vysoko precíznu kampaň s cieľom minimálnych civilných strát.
Operácia NATO v Afganistane zlyhala
TVRDENIE: Operácia NATO v Afganistane bola dlhá, nákladná a nepriniesla žiadne výsledky.
FAKT: Vlna kritiky sa zniesla aj na operáciu NATO ISAF v Afganistane, ktorá bola podľa mnohých zbytočná, dlhá a nákladná. Zo súčasného pohľadu sa môže zdať, že 20 rokov trvajúca prítomnosť spojeneckých vojsk nepriniesla žiadne výsledky a bola len plytvaním prostriedkov. Na druhej strane je nutné vidieť celú situáciu optikou danej doby. Po útoku na Svetové obchodné centrum v septembri 2001 sa riešenie hrozby medzinárodného terorizmu stalo bezpečnostnou prioritou. Na základe článku 5 Washingtonskej zmluvy boli členovia aliancie povinní Spojeným štátom americkým poskytnúť asistenciu v boji proti teroristickej organizácii Al-Kájda a hnutiu Taliban, ktoré teroristom zabezpečilo v Afganistane bezpečný prístav. Vnímanie hrozby medzinárodného terorizmu odzrkadľuje tiež fakt, že okrem členských štátov aliancie sa do misie zapojilo 12 ďalších krajín.
NATO prevzalo velenie operácie na vynútenie si mieru v roku 2003. Operácia bola vedená v súlade s rezolúciou OSN (konkrétne: 1386, 1413, 1444, 1510, 1563, 1623, 1707, 1776 a 1833). Podľa mandátu OSN bolo cieľom operácie ISAF umožniť afganskej vláde efektívne zaisťovať bezpečnosť na vlastnom území, budovať nové bezpečnostné zložky a zaistiť, že sa Afganistan znovu nestane bezpečným prístavom pre teroristov.
Je nutné uznať, že jeden z hlavných cieľov misie, ktorým bolo budovanie sekulárneho štátu a inštitúcií vo výsledku neodolal tlaku Talibanu, ktorý sa len niekoľko týždňov po odsune amerických vojsk v lete 2021 znovu ujal vlády v Kábule.
Napriek tomu bola misia počas svojho priebehu úspešná v limitovaní vplyvu a prítomnosti členov Al-Kájdy v Afganistane, vďaka čomu proti západným spojencom nebol od roku 2001 vykonaný ani jeden teroristický útok z územia Afganistanu. Najmä v afganských metropolách sa taktiež podarilo zabezpečiť vzdelanie a prácu mnohým ženám, ktoré boli počas prvej vlády Talibanu marginalizované. Sebavedomie a politickú angažovanosť si afganské ženy udržali aj po odchode spojeneckých vojsk z krajiny, pričom mnohé miestne aktivistky naďalej odporujú snahám Talibanu o opätovné vyčlenenie žien zo spoločenského života. Medzi ďalšie úspechy operácie patrí vybudovanie civilnej infraštruktúry, najmä škôl či nemocníc, zvýšenie úrovne nezávislosti médií a významné zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok.
Pre NATO ako aj členské štáty predstavuje výsledok operácie ISAF veľký priestor na sebareflexiu a poučenie. Na druhej strane mnohé z cieľov, s ktorými do operácie aliancia vstupovala boli úspešne naplnené. Počas operácie nebol z Afganistanu vykonaný žiadny teroristický útok voči západnému spoločenstvu. V krajine taktiež stihla dospieť generácia ľudí zvyknutých na slobodu, demokraciu a prosperitu, ktorá môže do budúcna tvoriť základ pre politickú a ideovú opozíciu voči hnutiu Taliban.
Článok vznikol s podporou NATO.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
