Prokremeľská mediálna skupina Russia Today, ktorá je známa šírením ruských hoaxov a dezinformácií, spustila online vysielanie RT Balkan v srbčine, ktorý má vzhľadom na príbuznosť jazyka dosah aj na ďalšie krajiny západného Balkánu.
Ako globálna spravodajská sieť, ktorá vysiela spravodajské programy v šiestich jazykoch, je RT označovaná za kľúčový nástroj na šírenie kremeľskej propagandy, a to nielen počas invázie na Ukrajinu.
RT má na Balkáne ponúkať „ucelenejší obraz o svete“
Podľa oficiálneho vyhlásenia plánuje RT Balkan na novej webovej stránke pokrývať „najdôležitejšie regionálne a medzinárodné udalosti z alternatívneho pohľadu“.
Túto správu na Twitteri potvrdila aj šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová provokatívnym tweetom: „Spustili sme RT na Balkáne. Pretože Kosovo je Srbsko“.
Vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke šéfredaktorka RT tiež oznámila, že k online vysielaniu sa pridá aj televízia, ktorú bude možné v Srbsku sledovať od roku 2024. „Pravdepodobne nikde na svete nás nečakali tak ako tu. Chcem osloviť drahých Srbov – bratia, pozerajte RT,“ dodala Simonjanová.
Šéfredaktorkou srbskej RT sa stala Jelena Milinčićová, ktorá v minulosti moderovala reláciu s názvom Propaganda. Milinčićovej matka pracuje ako šéfredaktorka pre Kremľom financovaný Sputnik a v rozhovore zo začiatku tohto roka sa označila za „proruskú a proputinovsky orientovanú“.
Spustenie srbskej online verzie RT potvrdila matka Milinčićovej ešte v júli 2022. V tom čase sa však na otázku, či jej dcéra prevezme vedúcu úlohu, odmietla vyjadriť.
Podľa novej šéfredaktorky budú mať obyvatelia s prístupom k srbskej RT „ucelenejší obraz o modernom svete“. „Stať sa súčasťou mediálneho priestoru Balkánu je pre nás veľkou výzvou. Sme na to pripravení,“ dodala.
Ruské médiá v EÚ
RT ako médium ovládané Kremľom a financované zo štátneho rozpočtu má od marca 2022 v Európskej únii zakázané vysielanie. Po ruskom útoku na Ukrajinu bolo RT pozastavené napríklad v Anglicku, Nemecku, Francúzsku či Španielsku.
Dôvodom bolo, že RT aj podľa vyhlásení Európskej únie podnecovala a podporovala ruskú agresiu proti Ukrajine. Prokremeľská štátna televízna a rozhlasová stanica bola tiež obvinená zo šírenia dezinformácií a zámernej manipulácie. „Všetky príslušné licencie, oprávnenia a distribučné zmluvy boli pozastavené. Tieto opatrenia sa vzťahujú na všetky členské štáty,“ oznámila EÚ.
K zákazu RT sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová: „Sme svedkami masovej propagandy a dezinformácií o tomto bezprecedentnom útoku na slobodnú a nezávislú krajinu. Nedovolíme, aby apologéti Kremľa šírili svoje toxické lži ospravedlňujúce Putinovu vojnu.“
Vo vyhlásení hovorcu Európskej komisie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Petra Stana z 15. júla zaznelo, že od Srbska sa očakáva dodržiavanie rozhodnutí, medzi ktoré patrí aj obmedzenie vysielania ruských štátnych médií vrátane RT.
Srbské úrady napriek výzvam z Bruselu odmietajú dodržiavať európske sankcie a udržiavať súlad so zahraničnou politikou EÚ, za čo je krajina kritizovaná. Najzraniteľnejším cieľom na šírenie dezinformácií je však práve západný Balkán, ktorý Rusko stále považuje za ľahko ovplyvniteľný.
Vplyv na Balkáne
Krajiny tohto regiónu čelia asymetrickému útoku na demokraciu, za ktorý zodpovedajú ruské médiá. Príkladom je tlačová agentúra Sputnik, ktorá si v Belehrade zriadila základňu v roku 2014. O pretrvávajúcom nátlaku svedčí aj spustenie nového online vysielania RT, ktoré je súčasťou ruských propagandistických a dezinformačných nástrojov.
Srbský prezident Aleksander Vučič na znak odporu voči výzvam vybrať si medzi Moskvou a Západom povedal, že bratské vzťahy jeho krajiny s Ruskom nemožno zničiť a Belehrad tomuto tlaku nikdy nepodľahne.
Vzťahy Belehradu s Moskvou naopak naďalej znepokojujú krajiny západnej Európy. Nemecko začiatkom novembra varovalo Srbsko pred rozvíjaním hlbších vzťahov s Ruskom, ktoré by mohlo zmariť jeho snahu o vstup do Európskej únie.
Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie od roku 2012. Jeho vyhliadky na členstvo sa bez normalizácie vzťahov s Kosovom a odpojením od ruského vplyvu javia ako nereálne.
K aktuálnej situácii a ruskému vplyvu na Balkáne sa vyjadril aj slovenský europoslanec a spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Vladimír Bilčík. Uviedol, že Srbsko by ako seriózna kandidátska krajina na členstvo v Európskej únii nemalo byť centrom dezinformácií z Kremľa.
Na sociálnych sieťach tiež dodal, že spustenie RT v Srbsku je v rozpore s európskou zahraničnou politikou. „Súlad so zahraničnou politikou EÚ je kľúčový pre pokrok v prístupovom procese. Srbsko, žiaľ, má v ostatných mesiacoch najnižšiu mieru harmonizácie s európskou zahraničnou politikou spomedzi všetkých krajín na západnom Balkáne,“ napísal.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
