Moldavsko je krajinou, ktorá je rozdelená medzi rumunsky hovoriacu väčšinu historicky viazanú s Európou a rusky hovoriacu menšinu. Tá je zase z historického, ale aj súčasného pohľadu pevne prepojená s Ruskom. V súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami v krajine vznikajú obavy, aký vplyv na ďalší vývoj a smerovanie Moldavska bude mať ruská propaganda. Termín volieb je stanovený na 5. november 2023.
Obavy Moldavska z ukrajinského scenára pretrvávajú
Moldavsko sa podobne ako Ukrajina obáva toho, že by si Kremeľ svojou expanzívnou politikou mohol nárokovať moldavské oblasti, v ktorých žije veľká časť ruskojazyčného obyvateľstva.
Prezidentka Maia Sanduová upozornila, že sa tak zatiaľ nestalo iba vďaka pretrvávajúcemu odporu Ukrajincov voči invázii z Ruska. Útoky však podľa nej neustále prebiehajú v informačnom priestore prostredníctvom šírenia lží, propagandy a dezinformácií.
Veľké množstvo financií z Kremľa podľa vyjadrení prezidentky smeruje do zaujatých a prorusky orientovaných masmédií a trolých fariem. Ich cieľom je odklonenie Moldavska od západného demokratického smerovania.
Predseda organizácie WatchDog.MD Valeriu Pasha hovorí, že takéto snahy o destabilizáciu súčasnej kandidátskej krajiny EÚ trvajú už od jej vymanenia sa z područia Sovietskeho zväzu. K vážnosti situácie prispieva aj náchylnosť obyvateľstva podliehať dezinformáciám. Tá sa prejavila napríklad počas pandémie COVID-19, v prípade energetickej krízy aj invázie Ruska na Ukrajinu.
Sloboda prejavu vs. šírenie propagandy a dezinformácií
Moldavská vláda minulý rok odobrala licencie viacerým televíznym staniciam vysielajúcim v ruskom jazyku. Dôvodom bolo, že kanály ilegálne vysielali programy ruskej produkcie, čím podporovali šírenie naratívov Kremľa v Moldavsku.
Zamestnanci týchto staníc argumentujú, že kvôli zákazu vysielania programov stratila časť obyvateľstva, ktoré je výhradne ruskojazyčné, možnosť pozerať televíziu. Na tvorbu ruskojazyčných programov, ktoré by boli čisto v réžii moldavských producentov, totiž nie sú dostatočné financie.
V oficiálnom stanovisku Audiovizuálnej rady Moldavska boli tieto kroky odôvodnené riskami spojenými so šírením dezinformácií či pokusmi o manipuláciu verejnej mienky. Zasiahnuté stanice to naopak interpretovali ako bezprecedentný zásah do ich práv.
Rozhodli sa bojovať proti ruskej propagande
Po vypuknutí ruskej invázie vo februári 2022 bol zablokovaný prokremeľský portál Sputnik. Riaditeľ sekcie Sputnik Moldavsko Vitalij Denisov bol v septembri tohto roka vyhostený z krajiny so zákazom návratu na obdobie desiatich rokov kvôli „ohrozenia informačnej bezpečnosti“. Podľa medializovaných správ mal Denisov hodnosť plukovníka v ruských vzdušných silách a prispieval do publikácií ruského ministerstva obrany.
V marci tohto roka požiadal moldavský premiér Dorin Recean v otvorenom liste spolu s ďalšími siedmimi európskymi krajinami technologické spoločnosti, aby zakročili voči dezinformáciám a propagande. Tie podľa spoločného stanoviska „podrývajú mier a stabilitu naprieč celou Európou“.
V boji proti čoraz viac sa rozširujúcej ruskej propagande oznámila prezidentka Sanduová v máji tohto roka novú legislatívnu iniciatívu. Cieľom bolo vytvorenie štátnej inštitúcie na boj proti ruskej propagande a zabezpečenie ochrany obyvateľstva.
Tou sa stalo Národné centrum informačnej bezpečnosti a boja proti propagande (PATRIOT). V podobnom čase bola na územie Moldavska vyslaná aj misia EÚ s cieľom posilnenia odolnosti voči hybridným hrozbám.
Z dôvodu blížiacich sa novembrových volieb boli posilnené aj právomoci Národného regulačného úradu pre elektronickú komunikáciu a informačné technológie (ANRCETI), ktorý získal opravenie na blokovanie zdrojov používaných v informačnej vojne proti Moldavsku. Môže tak urobiť na základe informácií, ktoré získa od moldavskej informačnej služby. Problematickou pri šírení dezinformácií a propagandy je najmä platforma Telegram.
Aké sú možné riešenia?
Moldavsko podobne ako mnohé štáty v Európe obmedzuje médiá publikujúce ruské správy šíriace propagandu. V kontexte toho, že sa tu nachádza výrazná ruskojazyčná menšina, je však tento prípad v porovnaní s ostatnými štátmi ešte špecifickejší a náročnejší na riešenie.
Lilia Cravcenco-Zaharia, riaditeľka organizácie Transparency International Moldavsko, v analýze Freedom House odporúča Moldavsku tri opatrenia. V prvom rade je to transparentné zverejňovanie informácií o vlastníctve médií. Druhým opatrením, ktoré by pozitívne ovplyvnilo boj s propagandou, sú vzdelávacie aktivity v oblasti mediálnej gramotnosti. Treťou prioritou by pre Moldavsko malo byť posilnenie fact-checkingových oddielov jednotlivých redakcií prispievajúcich k formovaniu verejnej mienky.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
