Vzájomné vzťahy medzi Ruskom a Bulharskom sa výrazne zhoršili od februára 2022, keď ruská armáda napadla Ukrajinu. Konflikty medzi ruskou ambasádou a bulharskou vládou pokračujú aj po vyhostení troch predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi z krajiny.
Vyhostenie troch predstaviteľov cirkvi
Bulharsko vyhostilo koncom septembra trojicu predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorí patrili do jej štruktúr na území balkánskej krajiny. Dôvodom má byť podľa bulharskej Štátnej agentúry pre národnú bezpečnosť (DANS) ich účasť na hybridných operáciách v prospech Moskvy.
Medzi vyhostenými je opát cirkvi archimandrita Vasian. Ide o ruského občana s celým menom Nikolaj Zmeyev. Okrem neho bola vyhostená aj dvojica bieloruských duchovných z chrámu svätého Nikolaja Mirlikijského Čudotvorca v Sofii. Všetky tri osoby majú zakázaný vstup na územie Bulharska po dobu piatich rokov.
Akt vyhostenia predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi sa nestretol s pochopením Moskvy. Kritiku voči bulharskej vláde adresovalo Rusko cez svoju ambasádu v Sofii. Tá označila vyhostenie za súčasť bulharskej kampane ničenia vzájomných spoločensko-politických, kultúrnych, humanitárnych a náboženských vzťahov.
Vyhostený archimandrita bol aktívny aj v Severnom Macedónsku
Investigatívny portál Balkan Insight upozornil na to, že archimandrita Vasian má zakázaný vstup aj do Severného Macedónska, v ktorom je Ruská pravoslávna cirkev taktiež prítomná a aktívna. Skopje argumentuje tým, že archimandrita Vasian mal byť súčasťou ruskej spravodajskej služby. V krajine mal riadiť aktivity a diplomaciu cirkvi v prospech ruských tajných služieb.
Moskva reagovala aj v tomto prípade prostredníctvom svojej ambasády v Skopje. V porovnaní s Bulharskom však išlo o miernejšie vyjadrenie. Ambasáda na svojom facebookovom profile uviedla, že Severné Macedónsko sa len snaží ukázať sa pred Západom ako silný partner.
Dlhodobý konflikt medzi historickými partnermi
Vzájomné spory ruskej ambasády a bulharskej vlády prebiehajú opakovane od februára 2022, keď sa Bulharsko postavilo na stranu napadnutej Ukrajiny. Kedysi politicky a spoločensky blízke krajiny sa od seba postupne vzďaľujú a Kremeľ z toho nie je nadšený. Stráca totiž jedného zo svojich partnerov na Balkáne, o ktorých sa dlhodobo opieral pri presadzovaní svojich záujmov v regióne.
Predstavitelia ruskej ambasády sa opakovane zapájajú do vnútroštátneho diania v Bulharsku. Moskva s cieľom zvrátiť pre ňu negatívny vývoj vzťahov podporuje destabilizujúce prvky a trendy v krajine. Ide prevažne o podporu proruských naratívov a politických strán, medzi ktoré patrí napríklad Vazrazhdane.
Vazrazhdane (v preklade obroda) je antisystémová a proruská strana, ktorá otvorene vyzýva na vystúpenie Bulharska z Európskej únie a NATO. V reakcii na vyhostenie trojice duchovných sa táto strana zúčastnila protestu pri chráme Nikolaja Mirlikijského Čudotvorca v Sofii, ktorý je od vyhostenia duchovných zavretý a nevykonáva bohoslužby. Chrám patrí pod jurisdikciu bulharskej pravoslávnej cirkvi, avšak využívaný bol Ruskou pravoslávnou cirkvou.
Vyhostenie troch predstaviteľov cirkvi však nebolo jediným bodom, ktorý opäť zhoršil vzájomné vzťahy dvoch krajín. Bulharský parlament schválil 27. septembra dodávky starých a vyradených rakiet do systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu.
Voči tomuto kroku aktívne vystupovala už spomínaná opozičná strana Vazrazhdane a opätovne sa ozvala aj ruská ambasáda v Sofii. Kremeľ však týmito vyhrážkami nič nezískal, pretože Bulharsko neplánuje od zámeru dodávky zbraní či vyhostenia duchovných ustúpiť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
