9. augusta si budú obyvatelia jednej z najväčších afrických ekonomík, Kene, voliť nového prezidenta. Úradujúci prezident Uhuru Kenyatta po dvoch funkčných obdobiach podľa ústavy nemôže v Keni znovu kandidovať.
Napriek tomu, že o funkciu sa uchádza 40 kandidátov, je takmer isté, že sa bude rozhodovať medzi dvoma: súčasným viceprezidentom Williamom Rutom a bývalým premiérom Railom Odingaom.
Politická ideológia v kenskej politike nehrá výraznú rolu. Voliči si svojich reprezentantov vyberajú najmä na základe etnicity.
Kvôli množstvu dezinformácií a nenávistného obsahu na sociálnych sieťach napätá atmosféra a polarizácia medzi rôznymi skupinami rastie. V krajine s viac než 40 etnickými skupinami a históriou povolebných nepokojov vyvoláva súčasná situácia obavy.
Dvaja najpopulárnejší kandidáti pochádzajú z tretej, respektíve štvrtej najväčšej etnickej skupiny. Tohtoročné voľby tak budú historicky prvé, v ktorých sa s veľkou pravdepodobnosťou víťazom stane príslušník inej ako najväčšej etnickej skupiny Kikujov (Kikuyu).
Okrem etnicity hrajú významnú úlohu tiež peniaze, a to predovšetkým počas predvolebnej kampane. Politici si totiž svojich voličov viac-menej kupujú. Kandidáti, ktorí nemajú k dispozícii veľké množstvo finančných prostriedkov, tak majú len malé šance na úspech. Obrovské výdavky môžu navyše negatívne ovplyvniť štátnu ekonomiku.
Vysoké výdavky môžu spôsobiť v Keni infláciu
V súčasnosti môže každý prezidentský kandidát na kampaň minúť takmer 43,7 miliónov eur. Pre senátorov, guvernérov a ženy, ktoré sa uchádzajú o pozíciu, je limit 3,7 milióna eur. Protikorupčný aktivista a politický analytik John Githongo poukázal na fakt, že kenské voľby v minulosti patrili medzi najdrahšie na svete. „Bohužiaľ, vyzerá to tak, že sa budeme uberať tým istým smerom uprostred ekonomickej krízy.“
Snahy o zníženie limitu predvoleného rozpočtu pre kandidátov boli neúspešné. Minulý rok politici odmietli návrh zákona, ktorý určoval limit na financovanie politickej kampane a rozpočty politických strán. Návrhy predstaviteľov Independent Electoral and Boundaries Commission (Nezávislá volebná a hraničná komisia, IEBC), ktoré sa týkali ďalších volebných reforiem, parlament tiež zamietol.
Parlamentárny rozpočtový úrad (PBO) upozornil na nepriame dôkazy, ktoré naznačujú, že narastajúce výdavky na kampane môžu mať za následok zvýšené množstvo peňazí v obehu.
PBO uviedol: „(Kenská centrálna banka) by sa mala zamerať na posilnenie ochranných mechanizmov menovej stability, s cieľom predísť možným inflačným tlakom, ktoré pramenia zo zvýšeného míňania počas prezidentských kampaní.“
Situáciu v Keni zhoršujú dezinformácie a nenávisť na sociálnych sieťach
V priebehu posledných rokov sa sociálne siete stali platformou pre politické kampane a verejnú diskusiu. Pre mnohých občanov krajiny sú momentálne sociálne siete hlavným zdrojom informácií.
Zatiaľ čo v posledných voľbách boli najvplyvnejšími platformami Facebook a Twitter, v súčasnosti sa do popredia dostáva TikTok. Relatívne nová sociálna sieť čínskeho pôvodu má v krajine čoraz viac užívateľov a jej popularita neustále rastie.
Aj napriek tomu, že TikTok zakazuje politické reklamy, štúdia neziskovej organizácie Mozilla Foundation zistila, že politický obsah na platforme dominuje.
Výnimkou nie sú ani dezinformácie, deep fakes a hate speech. Podľa kenského novinára a výskumníka Odanga Madunga platforma „nielen že dovoľuje, aby bol škodlivý obsah publikovaný, ale jej algoritmy šírenie tohto obsahu urýchľujú“.
Nedostatočné regulovanie
TikTok však nie je jediná sociálna sieť, ktorá v boji proti dezinformáciám zlyháva. Aktivisti za digitálne práva sa zhodujú, že v krajine nie je dostatok regulátorov obsahu na všetkých sociálnych sieťach. Regulátori tiež nemajú znalosť lokálnych jazykov a nárečí a majú často nedostatočné zručnosti, čo sa javí ako veľký problém.
Navyše, regulácie sa nevzťahujú na lokálny a sociálny kontext. Niektoré slová a frázy existujú len v určitom regióne alebo majú špecifický význam pre určitú skupinu ľudí.
Napriek tomu, že tento jazyk môže byť urážlivý a nenávistný, množstvo nevhodného obsahu regulátorom uniká, keďže si nie sú vedomí jeho existencie.
Atmosféra na sociálnych sieťach výrazne zvyšuje napätie medzi voličmi a polarizuje kenskú spoločnosť. Videá na TikToku napríklad využili kódovaný jazyk na označenie niektorých etnických komunít ako „madoadoa“, čo v preklade znamená „škvrny“. Kenské úrady pojem už dávnejšie zaradili medzi nenávistné prejavy.
Zavádzajúce video na Facebooku tvrdilo, že bývalý americký prezident Barack Obama podporil kandidáta Rutoa. Iné zmanupulované videá šírili nepravdivé informácie o druhom populárnom kandidátovi Odingovi. Jedno z nich, videné desiatkami tisíc ľudí, zobrazovalo Odingu, ako mobilizuje mládež a žiada ju o agresívne slovné vystupovanie počas prejavu oponenta Rutoa. Odinga však v skutočnosti povzbudzoval ľudí, aby sa zúčastnili osláv nezávislosti.
Facebook v reakcii na kritiku uviedol: „Odstraňujeme dezinformácie, ktoré by mohli viesť k bezprostrednému násiliu, ako aj klamlivé či zmanipulované médiá, ktoré by mohli ohroziť voličov.“ Prístup spoločnosti sa však ukázal ako neúčinný napríklad v prípade nepokojov v Mjanmarsku. Twitter sa vyjadril, že „je odhodlaný chrániť predvolebnú diskusiu“.
Experti sa obávajú nepokojného priebehu volieb
Výsledky kenských volieb už v minulosti viedli k nepokojom a brutálnym zásahom zo strany polície. Tenzie v spoločnosti boli spôsobené predovšetkým obavami, že voľby boli zmanipulované.
Pri protestoch po voľbách v roku 2007, ktoré ozbrojené zložky brutálne potlačili, zahynulo viac než tisíc ľudí. Vzhľadom na očakávaný tesný súboj dvoch najpopulárnejších kandidátov sa experti obávajú, že podobný scenár by mohol nastať opäť.
Pandémia výrazne spomalila ekonomický rast Kene, a preto si krajina nemôže dovoliť ďalšie ekonomické problémy zapríčinené povolebnými nepokojmi. Vzhľadom na to, že kenská ekonomika sa zaraďuje medzi najväčšie v Afrike, jej stagnácia má dopad aj na ostatné štáty v regióne.
Krajina má pozíciu hlavného dopravného a obchodného uzla východnej Afriky. Obchodné či dopravné dôsledky povolebných nepokojov môžu mať dominový efekt vo veľkej časti regiónu.
Blížiace sa voľby a ich priebeh budú mať tiež nezanedbateľné politické dopady. Nepokojný priebeh volieb môže mať demonštratívny efekt na okolité krajiny, ktorým ide Keňa príkladom v mnohých aspektoch.
Podľa Institute for Security Studies Africa (Inštitút pre bezpečnostné štúdie Afrika, ISS Africa), voľby v Keni môžu určiť politickú trajektóriu pre ostatné africké krajiny. Na rok 2022 sú pritom na africkom kontinente naplánované voľby v ďalších 14 krajinách.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
