Influenceri sú najímaní na šírenie hoaxov, tvrdí štúdia o dezinformačných kampaniach v Keni

Nová štúdia neziskovej organizácie Mozilla Foundation popisuje, ako žurnalisti, sudcovia a aktivisti čelia koordinovaným dezinformačným kampaniam na sociálnej sieti Twitter. Výskum poskytuje náhľad do rozkvitajúceho priemyslu influencerov v Keni, šíriacich obsah na objednávku.

dezinformácie v Keni
Obrázok: pixabay

Štúdia s názvom „Inside the Shadowy World of Disinformation for Hire in Kenya“ skúma vplyv dezinformačných kampaní v tejto africkej krajine. Popisuje, ako sudcovia, žurnalisti či aktivisti čelia koordinovaným dezinformačným kampaniam a obťažovaniu na sociálnych sieťach. Taktiež prináša pohľad do sveta influencerov, ktorí sú často najímaní a využívaní na dosahovanie definovaných cieľov. Hlavnou úlohou kampaní je poškodiť reputáciu jednotlivých osôb a znížiť ich vplyv na sieti Twitter.

11 kampaní, viac ako 23-tisíc príspevkov

Dôvodom na zahájenie štúdie bolo práve vyhrocovanie tlaku na sociálnej sieti, ktorý priamo súvisel s politickou debatou ohľadom novelizácie ústavy. Tá bola zameraná na zmeny súvisiace s problémom korupcie, decentralizáciou moci, bezpečnosťou, či voľbami.

Výskumníci z neziskovej organizácie Mozilla Foundation pomocou nástrojov ako Sprinklr, Gephi a Trendinalia, zameraných na analýzu dát, v kombinácii s rozhovormi s influencermi spracovali viac ako 23-tisíc príspevkov pochádzajúcich približne z 3 700 účtov.

Dáta boli zbierané po dobu dvoch mesiacov od 1. mája do 30. júna 2021, pričom štúdia odhalila 11 rôznych dezinformačných kampaní v Keni. Každú kampaň reprezentuje špecifický “hashtag”.

Hlavné zistenia o dezinformačných kampaniach v Keni

  • Sú lukratívnym biznisom. Ako uviedol jeden z influencerov, ktorý sa na nich podieľal, títo ľudia dostávajú približne 10 až 15 dolárov denne, ak sa podieľajú na troch dezinformačných kampaniach. Platby sú vykonávané pred alebo po výkone zadanej úlohy, cez službu M-Pesa, ktorá slúži na prevod peňazí cez mobilný telefón.
  • Ich výsledný efekt posilňuje samotný algoritmus Twitteru, zameraný na propagovanie populárnych príspevkov.
  • Sú dobre organizované. Na zvýšenie ich efektivity je využívaný komplexný systém skupín v aplikácii WhatsApp. Ten dovoľuje koordinovať a synchronizovať dezinformačnú činnosť. Skrz tieto skupiny dostávajú účastníci kampane pokyny a materiály, určené k úspešnému vykonaniu úloh.
  • Stále viac sa sústredia na individuálne osoby. Namiesto koncentrácie na širšie problémy sa kampane zameriavajú na vybrané osoby, na ktoré následne útočia v rámci sociálnej siete.
  • Podieľajú sa na nich aj účty influencerov overené Twitterom. V praxi sa jedná o účty s „modrou fajkou“ pri mene osoby.
  • Sťažujú používanie Twitteru pre aktivistov či iné zainteresované osoby. Verejné útoky, trolling a falošné tvrdenia v mnohých prípadoch vedú k obmedzeniu aktivity týchto osôb na sociálnej sieti.

Twitter zakročil proti dezinformátorom

Hlavní protagonisti štúdie kritizujú Twitter za to, že robí len veľmi málo, aby zastavil pôsobenie dezinformačných kampaní či ich organizátorov.

„Platforma umožňuje zákerným aktérom prevádzkovať falošné účty, vytvárať škodlivý obsah a falošné interakcie, čo v konečnom dôsledku zneužíva trendingový algoritmus samotného Twitteru. Výsledkom je, že na tejto sociálnej sieti sú manipulované milióny obyvateľov Kene,“ uvádza jeden z autorov štúdie Brian Obilo.

Pozitívnou správou je, že po publikovaní štúdie a internom vyšetrovaní samotného Twitteru platforma zakročila proti vyše stovke účtov pôsobiacich v krajine. Dôvodom bolo zistenie, že účty porušujú manipulačnú a spamovú politiku platformy.

Takýto prípad manipulačných a dezinformačných kampaní v Keni prináša cenné informácie nielen pre platformy, ale aj samotné štáty. 

Situácia, kedy snaha vedeckých pracovníkov, ktorí dokázali odhaliť a priniesť informácie o fungovaní dezinformačných kampaní, v kombinácii s ochotou sociálnej siete zakročiť proti účtom zneužívajúcim jej algoritmy pôsobí ako pozitívny príklad boja proti dezinformáciám po celom svete.

Študent magisterského stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o kybernetickú bezpečnosť, pravicový radikalizmus, extrémizmus a o rôzne aspekty propagandy, či jej šírenie v internetovom priestore.