Na spoločnosť Meta bolo v USA podaných osem rôznych obvinení, ktoré uvádzali, že jej algoritmy prispeli k problémom s duševným zdravím. Medzi ne patrí napríklad nespavosť, poruchy príjmu potravy a sklony k samovražedným myšlienkam u mladších užívateľov.
Právnická firma Beasley Allen, ktorá tieto prípady zastupuje vo vyhlásení uviedla, že Meta mladých ľudí vykorisťuje za účelom zisku a investuje miliardy dolárov do zámernej úpravy svojich platforiem tak, aby sa stali návykovými. Úmyselne tak mala na svojich platformách vytvoriť „psychologickú závislosť“, pričom používateľov nedokázala účinne chrániť.
Séria žalôb prišla po minuloročnom odhalení interných dokumentov, známych ako Facebook Papers. Podľa nich Meta už dlho vedela, že jej platformy sú toxické pre psychické a fyzické zdravie až jednej tretiny mladých dievčat.
Tentokrát sa však publikované obvinenia netýkajú zdieľaného obsahu. Sťažnosti sa namiesto toho zameriavajú na samotný algoritmus sociálnych sietí, ktorého účinky sú pre používateľov škodlivé.
Preto sa v tomto prípade Meta nemôže odvolať na sekciu č. 230 v zákone z roku 1996, ktorý uvádza, že webové stránky nenesú trestnú zodpovednosť za obsah tretích strán uverejnených na ich platforme.
Ohrození sú najmä mladí používatelia
„Používanie sociálnych sietí medzi mladými ľuďmi by sa malo vnímať ako hlavný prispievateľ ku kríze duševného zdravia, ktorej čelíme,“ vyhlásil Andy Birchfield, právnik zastupujúci právnickú firmu Beasley Allen.
V jednej obžalobe zameranej na Instagram sa uvádza, že Meta využíva neistotu tínedžerov a mladých ľudí pre svoj vlastný zisk tým, že ich prinúti k opakovanému používaniu platformy. Zhoršuje sa tak ich schopnosť zostať prítomnými v skutočnom svete, čo vplýva na vznik depresií, úzkostí a porúch príjmu potravy.
Žalobu podala aj 22-ročná Naomi Charles, ktorá tvrdí, že sociálne siete spoločnosti Meta začala používať ešte ako neplnoletá a jej závislosť ju priviedla až k pokusu o samovraždu.
Žena vo veku 19 rokov je ďalším prípadom v nedávnom súdnom spore. Podľa jej rodičov závislosť na sociálnych sieťach u ich dcéry spôsobila poruchu príjmu potravy. Prejavovali sa u nej príznaky „závislosti, úzkosti, depresie, sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy a aj samovražedných myšlienok“.
8+1 obvinení
Spoločnosť Meta obžalovali aj za tajný únik citlivých osobných údajov o zdravotnom stave amerických pacientov prostredníctvom jej analytického nástroja Meta Pixel. Pixel zjednodušene predstavuje krátku časť kódu, ktorý je možné pridať na webovú stránku za účelom sledovania aktivity návštevníkov.
Nástroj Pixel podľa obvinení zbieral citlivé informácie o zdravotnom stave pacientov v USA, sledoval ich komunikáciu s lekármi a získané údaje odosielal Facebooku. V obvinení sa uvádza najmenej 600 nemocničných systémov, ktoré Pixel využívali.
Na federálnom súde v San Franciscu podali občania hromadnú žalobu. Tento prípad je však iný, pretože Facebook tajne získal dôverné údaje, zatiaľ čo jeho analytický nástroj zároveň pôsobil ako poskytovateľ služieb na webových portáloch nemocníc.
Sociálne siete a duševné zdravie mladých
Sociálne siete poskytujú množstvo výhod. Zjednodušujú online komunikáciu a sociálne prepojenia, zvyšujú povedomie o dôležitých témach a novinkách, a môžu byť zdrojom inšpirácie a motivácie. Obzvlášť užitočným sú tiež ako obchodný nástroj v súvislosti s budovaním marketingu značky.
Používanie sociálnych sietí spôsobuje príjemné pocity a dopamínom aktivuje mozgové centrum, ktoré je zodpovedné za pocit odmeny. Všetky platformy sú teda vo svojej podstate navrhnuté tak, aby boli návykové. Na druhú stranu sa to však môže spájať s negatívnymi vplyvmi na duševné zdravie používateľov.
Výhody prestávajú byť výhodami, keď sa ich používanie stane nebezpečným. Najmä vtedy, ak návšteva Instagramu, TikToku, Snapchatu alebo Facebooku u ich užívateľov vyvolá negatívne emócie, myšlienky či pocity menejcennosti.
Duševnému zdraviu rovnako škodí časté a návykové scrollovanie. Razom je totiž veľmi jednoduché nechať sa vtiahnuť do kolotoča porovnávania sa s ostatnými, vďaka neustálemu prívalu príspevkov a informácií.
Ukázalo sa, že tieto aktivity prinášajú negatívny vplyv aj na vlastnú sebaúctu, a to najmä u mladých ľudí. To podľa štúdií niekedy vedie až k myšlienkam na samovraždu a sebapoškodzovanie.
Závislosť na interakciách vo virtuálnom svete môže mať za následok aj odpojenie sa od sveta skutočného. To naviac zaťažuje medziľudské vzťahy a môže vyvolať pocity úzkosti a osamelosti.
Veľkú úlohu v tejto rovine zohráva aj tzv. „FOMO“ – fear of missing out. Ide o strach, že nám niečo ujde alebo to premeškáme, ak sa na sociálne siete nepripojíme rovnako ako ostatní. Existujúce obavy z nedostatku interakcie, prívalu nových informácií či skúseností môžu spôsobiť úzkosť a depresiu alebo priamo ovplyvniť až fyzický stav používateľov, ktorí týmto typom strachu trpia.
Meta, ktorej patria online platformy Facebook, Instagram a WhatsApp, patrí medzi hlavné spoločnosti zodpovedné za závažné dopady sociálnych sietí na (nielen) mladých užívateľov
Nielen pre mladých je dôležité sa chrániť
Obavy z dopadov sociálnych sietí sú ohromujúce. V spomínaných žalobách sa jasne uvádza, že ich dlhodobé používanie viedlo k problémom duševného zdravia, ako je úzkosť, depresia a poruchy príjmu potravy. V niektorých prípadoch došlo dokonca k sebapoškodzovaniu a pokusom o samovraždu.
Nedá sa však predpovedať, či spoločnosť Meta dokáže efektívne kontrolovať svoje platformy, aby sa vyhla zodpovednosti, alebo či sa v jej interných procesoch čokoľvek zmení. Napokon, o negatívnych dopadoch na používateľov vedela podľa Facebook Papers už dávno, no napriek tomu nepodnikla žiadne účinné kroky.
Nadmerné používanie sociálnych sietí a prítomnosť na internete vo všeobecnosti prinášajú riziká. Každý užívateľ si musí veľmi dobre premyslieť, ako je možné zvládnuť ich vplyv na duševné, ale aj fyzické zdravie.
Na začiatok si stačí odsledovať množstvo času stráveného na internete. Pokúste sa o zavedenie pravidelných prestávok, konkrétneho času mimo online sveta alebo si nájdite aktivitu, ktorá nezahŕňa používanie mobilu.
Ak máte vo svojom okolí človeka, ktorý vykazuje známky depresie alebo závislosti od sociálnych médií, prípadne jedným z nich ste, pokúste sa nadviazať konverzáciu a zistiť, akým spôsobom (si) môžete pomôcť. Neváhajte sa tiež obrátiť na odborníkov na psychické zdravie.
V núdzových prípadoch existuje niekoľko online poradní, s ktorými je možné spojiť sa online. Psychologickú nonstop pomoc na Slovensku poskytuje aj bezplatná internetová linka dôvery s chatovou poradňou IPčko.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
